Ľudmila Kolesárová
Na Popradské pleso by ste bosí nešli ani Vy.
Sem tam mi niekto taký zavolá. Ako toť chatár z Chaty na Popradskom plese. Že vraj ponúka desiatku izieb na celý týždeň.
Absolvent školy života v n.o. DOBRÝ ANJEL . Podtatranský kreatívec. Mama dvoch vlastných detí a veľkého množstva nevlastných.Prvočíslo. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Sem tam mi niekto taký zavolá. Ako toť chatár z Chaty na Popradskom plese. Že vraj ponúka desiatku izieb na celý týždeň.
Tak sa to stalo. Chlapík vyletel v premakanej kovovej psej búde uchytenej na napustenom mikroténovom sáčku do vesmíru a skočil. Načo to všetko bolo? A mohlo sa nám to páčiť?
Dozvedela som sa na facebooku, že by si v tento vzácny dátum rád vyšiel do ulíc. Priznám sa, potešilo ma to. Na úvod. Lebo aj ja som sklamaná z tejto krajiny. Aj z tejto vlády. Potom mi ale padla sánka z požiadaviek "hnutia" Berieme si späť svoju krajinu". Bojím sa, že sa tu zase niekomu vzbúrili čakry.
"Žijeme len raz, práve tu a práve teraz. Slnko svieti rovnako na všetkých z nás..." To bola pecka! Leto bez Ega by hádam tohto roku ani nebolo. Skákali sme. A tešili sa zo života. Toto leto ale vznikol ešte jeden text.
Celý život ste pracovali a teraz niečo potrebujete vy? Na almužnu si v absurdistane počkáte. Keď s vami náhodou nevykopnú dvere. A nezháňajte si brigádu, prosím!
Moja mamka pekávala turistom štrúdľu. Z našich jabĺk. A pustila ich aj do skleníka na paradajky. Bola to paráda! Kedysi...
Nenávidím Fica - poviem to. Milujem Fica - poviem to. Naštval ma sused - poviem to. Dojal ma sused - poviem to. A cigáni? Tiež poviem...
Život je boj. Vďaka mikrošťastiam ho bojujeme celkom úspešne. Ale keď tak mrknem okolo seba, vidím toľko unavených bojovníkov. Občas patrím medzi nich. Aj keď život milujem. Napríklad narodeniny. Včera som mala. Fuj.
Včera bol jedným z najčítanejších článkov na SMEčku takýto: Žene nedovolili byť pri umierajúcom manželovi. Rozum nad tým stojí a srdce bolí. Je to normálne? Poviem Vám to takto: nie je! Ale takéto veci sa budú diať i naďalej. Kým sa nevyliečia dvaja vážni pacienti!
Keby kuráž mala hmotnosť, tak to dievča váži metrák. Ale nemá. A tak má Julka len 40 kíl. Keď mi tá mušia váha povedala, že chce preraziť hlavou múr, dosť ma prekvapila. Ale bude to stáť za to!
Po výpadovke na Košice fičí autobus. Zastane a zvíri prach. Ľudia nastúpia. Ale mladá cigánka nie. Stojí tam s kočiarom a nevie sa dostať dnu. V kočiari dieťa. Zjavne postihnuté. Veĺké a nehybné. Ďalšia tínedžerka priniesla na svet dieťa svojmu bratovi, alebo strýkovi. A teraz si ide do mesta po dávku z našich daní!
Prepáčte, ale kašlem na klišé. Pripíjam Na zdravie! Po tom, čo som minulého roku zažila, viem, že ak nebude, tak bude zle....a nebude to choroba, čo nás pripraví o rozum. Bude to chýbajúce zdravie iných. To duševné. Ako to?
Keby ste sa vymkli na záchode, asi by ste nechceli, aby o tom každý vedel. Ja to risknem. V mojej práci sa dejú neuveriteľné veci. Ale čo som čakala, keď som hneď na úvod stúpila na opreté hrable.
Jeden z najväčších tvorcov reklamy Oliviero Toscani povedal: Reklama je navoňaná zdochlina. Ani stará anekdota nešetrí ľudí z reklamného biznisu, keď hovorí :„Nehovorte mojej mame, že robím reklamu. Radšej nech si myslí, že hrám na klavír v bordeli." Prečo sa ale Oliviero mýlil? A prečo moja mama môže vedieť pravdu?
Možno sa Vám to bude zdať šokujúce, možno to s Vami ani nehne. Mne sa to zdá smutné. Nemusíte poznať môj blog Frajera nakopať do zadku, ale čo so systémom? ( Kto chce, môže si ho prečítať, 5 dní bol Top ) Toto je nezávislé pokračovanie seriálu o ľuďoch, čo zabúdajú byť ľuďmi.
Kus srdca mi ostal pri bungalove rovno nad veľkým ohniskom. Keď som včera nechávala syna v tábore, kýval mi statočne a ja som si ešte statočnejšie vravela: „Nerozrev sa! Nerozrev!"
Sedela som na tráve a spolu so mnou tam sedelo viac ako tisíc rómov. Neklepte si po čele, ako moja mama, keď som štartovala večer o deviatej auto. Verte - neverte, bolo tam fajn.
Niekedy mi padá sánka, nad tým čo dokáže civilizovaná spoločnosť. Ako dokáže zo slušného a láskavého človeka, dieťaťa vyprodukovať bezdomovca. Ako dokáže ublížiť len pre zisk. V tomto ostanem utopistom a nikdy sa s tým nezmierim.
Trmácať sa sanitkou, napríklad na chemoterapiu, je zabitá vec. Nastúpite do vozidla, v ktorom sedí už pár ľudí. Nehrajú karty. Nečaká ich Chorvátsko.
Meškám na stretnutie. Akčne, málo primerane na pracovníčku konzervatívnej charitatívnej organizácie rozrazím dvere parádneho hotela v Bratislave. Udýchaná vybafnem na chlapíka stojaceho pri recepcii: