Články od Marek H. Eliáš

Marek H. Eliáš

Deň prvý: rad nešťastných náhod

Milý denníček,dobrovoľne by som si ťa asi nezaložil, ale dostali sme to príkazom. Dnes bol totiž prvý deň našej praxe, inými slovami: vypustili nás na pacientov. Doteraz som si myslel: chudáci pacienti. Po dnešku môžem zodpovedne povedať: chudáci my. Nie, s pacientmi to nemá nič spoločné, zatiaľ boli veľmi milí, videli sme ich dvadsať a z rýchlika. To príde až zajtra. Ak dožijem a podarí sa mi vstať o piatej, žeáno. A ak sa nezopakuje dnešné spiknutie vyšších mocností. Dočerta, nasledujúce dva týždne majú byť romantickou drámou. Zatiaľ to vyzerá ako sitkom.

27. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 902x
14

Marek H. Eliáš

Vajce: šéf zločineckej bandy

S návratom do školských lavíc bol môj mozog donútený napchávať kvantá nových informácií do pamäťových zásuviek. Občas preto otvára aj tie, o ktorých by som už inak ani nevedel, že ich mám. Miestami je to prekvapivé, lebo na vás vybafne spomienka z detstva a dospelý mozog sa na ňu díva úplne inak ako v čase, keď sa oná udalosť odohrala. Niečo ako keď v detstve vbehnete rodičom do spálne v tej najmenej vhodnej chvíli. Našťastie, moja dnešná vybehnuvšia spomienka bola z inej kategórie. Zdanlivo nevinnej. Ale len zdanlivo.

23. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Marek H. Eliáš

Spev zelenej čarodejnice

Keď má kniha či videohra obrovský úspech, skôr či neskôr sa dočká sfilmovania. Keď má úspech film, hrozí mu, že skončí ako muzikál. V prípade príbehu zelenej čarodejnice kniha nemala až taký úspech, aby ju preniesli na filmové plátno, ale zato to vzala skratkou rovno na Broadway. Zapáčila sa totiž libretistovi a skladateľovi v jednej osobe Stephenovi Schwartzovi (zvyk ma takmer donútil dať jeho meno boldom, ale keďže je to drastické previnenie voči kódexu blogera, dal som si po prstoch a grafické výstrednosti si ponechávam do tela článku).

13. apr 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 967x
0

Marek H. Eliáš

Život nás naučí

"Však vás život naučí," krákali naše staré mamy, keď sme radostne ignorovali ich dobre mienené rady, aby sme nezapíjali čerešne. Bedlivým pozorovaním sme sa následne naučili, že ani staré mamy nie sú neomylné a zapitie riadnej porcie čerešní nevyústi v sľubovanú črevnú pohromu. Boli sme najmúdrejší na svete. Stále sme najmúdrejší na svete. A ako takí môžeme so sústrastným úsmevom pozorovať o deväť rokov mladšieho spolužiaka, ktorý sa nám snaží stetoskopom počúvať pulz na zápästí. Vymeníme si s vyučujúcou spola neveriace, spola pobavené pohľady. Lebo sme najmúdrejší.

27. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 712x
6

Marek H. Eliáš

Príbeh zelenej čarodejnice

Elphabin život začal bizarne už počatím. A na svet prišla počas občianskych nepokojov, v útrobách orloja na kolieskach. Jej prvým úkonom bolo odhryznutie prsta pôrodnej babe.Babice vliezli naspäť do orloja a priložili dieťa k matkinmu prsníku. Radšej si rozmysleli ďalšie pokusy zabiť dieťa z milosti, zo strachu, čo všetko by im ešte mohlo odhryznúť. "Možno najbližšie odkusne cecok, to by Jej Ochrápanú Krehkosť prebralo dosť rýchlo," zachichotala sa starena. "Ale čo je to za decko, čo logá krv ešte skôr ako materské mlieko!"

22. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 427x
0

Marek H. Eliáš

Nie som Francúz, zato som sviňa

Rozmýšľam nad takouto zárobkovou činnosťou: pripravím si tabuľu s nápisom "Za každé zodpovedanie otázky, či som Francúz, inkasujem AU$ 1". Do roka budem mať po starostiach, odkiaľ si zafinancovať štúdium a pobyt v Austrálii. Večná škoda, že mi to nenapadlo skôr. Už som mohol byť za vodou. Doteraz som nechápal, čo vedie ľudí k pomerne divokému dohadu o krajine môjho pôvodu. Ak ste niekedy počuli Francúza snažiť sa rozprávať po anglicky, asi mi dáte za pravdu, že to je jedinečný a inou národnosťou nenapodobiteľný úkaz. Ešte keby som sa veľmi snažil ho napodobniť, možno by som niekoho oblbol. Prečo ma teda považujú za Francúza?

7. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
37

Marek H. Eliáš

Krvavý mesiac nad Melbourne

Posledné dni boli pre štát Victoria skutočnou pohromou. Požiare pohltili krajinu, domy aj ľudí. Príroda a duševne chorí ľudia spôsobili peklo, na aké sa zle pozerá aj tým, čo sú obrnení dlhoročnou žurnalistikou. Včera, v piatok trinásteho, sa dym z ohňov vovalil do Melbourne. Mesiac sa sfarbil do červena, oznamujúc tragédiu. Rovnako, ako pred stáročiami lial choré červené svetlo na bojiská. Už sa nedalo predstierať, že to všetko sa deje za bezpečnou sklenenou stenou televízora. Bolo to tu, neďaleko. Ľudia nariekajúci za príbuznými a priateľmi sú skutoční.

14. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Marek H. Eliáš

Keď umiera pamäť

Cintoríny sú oázou pokoja, vďačným miestom sociologického štúdia, vyberte si. Cintorín Waverley v Sydney je malebnou, ale znepokojivou kamennou púšťou s výhľadom na more. Najväčší cintorín v Melbourne je zelenší - teda, bol by, keby nebol po uplynulých horúčavách úplne vyprahnutý. Znepokojivý je však ešte viac. Nie každý deň vidíte na vlastné oči, ako tragicky umiera pamäť.

3. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 169x
6

Marek H. Eliáš

Smolničky

Počul som to už tisíckrát: smoliari neexistujú, to je všetko len v našej hlave. A viete čo? Vôbec to nie je pravda. Ľudia-smolničky existujú. Priťahujú smolu ako magnet. Ale podľa môjho pozorovania má každý človek talent na niečo iné. Keď cestujem MHD s niekým, už som si navykol ho upozorniť, aby v žiadnom prípade nešiel načierno, pretože revízorská prepadovka je viac než istá. Mňa sa to až tak netýka, načierno necestujem ani za svet, a keď sa mi aj podarí, revízori ma obídu. Ľudia cestujúci v mojej spoločnosti to šťastie nemajú.

1. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Marek H. Eliáš

Konečne!

Indka, ktorá pre chýbajúce víza nedobrovoľne strávila na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika viac ako týždeň, dnes približne dve hodiny po polnoci odletela do vlasti. Sedemdesiatročná žena pricestovala do slovenskej metropoly minulý víkend. Z Bratislavy mala pôvodne odletieť do talianskeho Bergama, pre chýbajúce víza však musela zostať v tranzitnej zóne bratislavského letiska. Neviete si predstaviť, aká som šťastná, povedala Indka pri odchode so slzami v očiach. Po týždni strávenom na bratislavskom letisku mi India pripadá ako krajina snov!

26. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 701x
45

Marek H. Eliáš

Porno. A čo má byť?

Takže: Zoznam.sk spustil stránky s pornovideami. Spustil tým mediálny škandál takých rozmerov, že igelitky HZDS sa od hanby rozložia za polovicu času obvyklého pre PVC. Už pár dní túto kauzu sledujem s miernym pobavením a vôbec mi nejde do hlavy jedna vec: v čom spočíva škandalóznosť onoho počinu? Asi mi to len nedochádza. Prečo je to také rozčuľujúce, že sa to drží na titulkách slovenských denníkov?

22. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Marek H. Eliáš

No worries!

Veľmi zriedka sa dá filozofia celého národa zhrnúť do dvoch slov. Austrálčania to dokázali. No worries nie je len odpoveďou na poďakovanie, ale tiež výrazom pre súhlas. A tiež už spomínanou životnou filozofiou. Obvykle je to veľmi vítané - jeden môj kamarát azda ešte ani raz neprišiel do práce načas. Nikoho to netrápi. No worries. Vlaky meškajú desať minút a viac, prípadne nejdú vôbec. No worries. Niečo neúmyselne vyvediete? No worries. Ibaže... nie je všetko zlato, čo sa blyští.

22. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 600x
4

Marek H. Eliáš

Nájdi desať rozdielov

Vy ste manželia? oborila sa na mňa teta v stánku Dopravného podniku Bratislava na hlavnej stanici. Ostal som v pomykove. Jednak samotnou otázkou - čo sa nejaká babizňa stará do môjho rodinného statusu? No a potom tým tónom. Akoby som spáchal nejaký obzvlášť odporný zločin. Pozrel som na svoju domnelú manželku, inak takto moju sestru. Uznávam, nevyzeráme, že by sme mali čo len jedného rodiča spoločného. Ale žeby to bolo také poburujúce?

11. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
38

Marek H. Eliáš

Domov je... kde?

Idem domov. Ešte kým som sa pohyboval len medzi Bratislavou a Komárnom, bola táto veta pomerne chaotickým vyjadrením môjho smerovania. Domov som išiel buď k rodičom alebo do svojho príbytku. Vždy tam, kde som práve nebol. Typické. Jedna stará definícia hovorí: Domov je tam, kde je tvoje srdce a zubná kefka. Dnes sa cítim trocha zneistene. Zubnú kefku si nosím so sebou. Aj srdce, keď sme už pri tom. Som vlastne bezdomovec. Alebo slimák.

3. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

Marek H. Eliáš

Slová sa minuli, zvyšok je ticho

Moja sestra mala prednedávnom narodeniny. Dostala kyticu. Peknú. Štefan sa narodil v tom istom roku ako ona. Aj jemu som niesol kvety. Na pohreb. Tá istá sestra mi zmontovala smútočnú kyticu, ktorá sa pridala k podobným a k vencom. Až keď som pred kostolom čítal smútočné oznámenie, som si skutočne pripustil nepríjemnú realitu. Dovtedy som bol ochotný veriť, že to bolo iba nejaké nedorozumenie. Húf ľudí na cintoríne asi chcel veriť tomu istému.

23. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 600x
1

Marek H. Eliáš

O kufor viac

Naozaj je to všetko? Rozhliadam sa okolo, ale hocikam mi padne zrak, všetko nesie na sebe neviditeľnú nálepku: toto balím do ruksaku. Na zemi ležia dva hladne rozďavené kufre. No, hladné... Jeden je presýtený, druhému škvŕka v bruchu. Sakra, neodhadol som to. No čo, musím to nejako zvládnuť. Možno niekde existuje sila, ktorá by ma donútila všetko prebaľovať, ale obávam sa, že momentálne je na mňa prikrátka.

15. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 098x
6

Marek H. Eliáš

Už vás rozplakal slivkový lekvár?

Ľudia, veci a javy, s ktorými dennodenne prichádzame do styku, majú v sebe rovnaký potenciál: poriadne vás nasrdiť, to áno, ale tiež naučiť nás niečo. Pritom málokedy má získaný poznatok či nebodaj životná múdrosť podobu vyslovenej vety. Ale tak to má byť. Môj najnovší veľký učiteľ sa nazýva slivkový lekvár. Nejde o žiaden pseudonym, ani o metaforu, ale slivkový lekvár ako taký. A nie, nerozplakal ma, aj keď sa o to snažil. Namiesto toho som niečo pochopil.

9. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
61

Marek H. Eliáš

Šťastie Škrekľavej Ježibaby

Niektorí už možno poznáte mojich susedov - Škrekľavú Ježibabu a jej manžela zvaného Fuck-You-Bob. Žijú vo vedľajšom dome. Ich pozemok je od nášho oddelený nepriehľadným plechovým plotom, ktorý im nanešťastie dáva pocit absolútneho súkromia. To ústi do toho, že sa naplno oddávajú svojmu najväčšiemu koníčku, totiž hluku. Piatky ako tento sú kritické. Týždeň je za nami, tak ho zakaždým oslavujú tým, že sedia na zadnej verande, počúvajú pesničky z rokov šesťdesiatych a staršie, no a skôr či neskôr sa poriadne pohádajú.

5. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 170x
3

Marek H. Eliáš

Lov na buskerov

Opera v Sydney osirela. Jej otec, architekt Jorn Utzon zomrel. Vybral som sa k nej, ani nie tak vyjadriť úprimnú sústrasť, skôr cynicky zvedavý, či ju pre túto príležitosť nezahalili do čierneho súkna, alebo niečo podobné štýlové. Na moje veľké sklamanie sa však nič podobné nedialo. Opera bola takisto v obložení turistov ako kedykoľvek inokedy. Nuž, čo sa dá robiť. Len zmeniť plán - namiesto hyenieho pasenia sa na smútku budovy som sa vybral aktívne loviť. Buskerov.

30. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Marek H. Eliáš

Balada o nákupnom vozíku

Čujte, mladí aj starí, dámy i páni, modrí aj červení, lyrické blogerky aj dysgrafickí blogeri. Zastavte sa na chvíľu a očami spočiňte na nasledujúcich riadkoch, trúchlivej správe o strašnom osude nákupného vozíka. Vy čo jemnejšie duše, vyroňte slzu, vyfúkajte si nos. Vy otrlejší aspoň sklopte oči a pár chvíľkami ticha a rozjímania si uctite osud jedného predmetu, ktorý bol odsúdený ku skaze takmer hneď, ako zišiel z výrobného pásu, alebo ktovie ako vlastne vznikajú nákupné vozíky...

27. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 349x
8

Marek H. Eliáš

Zoznam článkov blogera