Marek Gajdoš
Habibi
Letná chvíľa bola v nedohľadne...
Lekár na novorodeneckom oddelení. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, S úsmevom, Čo Vy na to?, Fotečky, Rozprávky-nerozprávky, Tatry, Praha, Poézia?, Súkromné, Z práce
Nechcela byť ako modelka z hlavných stránok, opakovala si stále, ale za gram hmotnosti by dala čokoľvek...
Na skok som doma. Chcel som písať o kráse a sile prírody, ktorá dokáže aj nemožné s ľahkosťou a eleganciou. Zničený les prehodila do ružového šatu zakvitnutých kvetov.Chcel som rozprávať o lesných jahodách, ktoré sa vám rozpadajú na jazyku a truskajú pod zubami...Čučoriedkách, ktoré som mal pred sebou ako modré koberce. O vôni materinej dúšky, na lúke, kde som preležal hodinu pozorovaním oblakov. O tichu a kráse.ALE...Cesta na Sliezsky dom. Roky dozadu strážena. Tí, ktorí si nižšie nevšimli dva zákazy vjazdu boli vrátení... Dnes rampa zostala na samovôli ľudí. Hore pri plese je parkovisko, ak si zaplatíte...Ideme cestou po včerajšom daždi na nej skokani s vyvalenými vnútornosťami...Tak dovidenia na člnkoch na Štrbskom plese...alebo na novom vleku do Furkotskej doliny?
Ešte som ti chcela povedať: ...niekedy som si myslela, že som netvor...snáď to niekedy pochopíš...raz...
Od včera verím, že v živote náhody neexistujú...Veľká prietrž mračien sa zlovestne zavesila nad Vyšehradom.Rozfúkal sa vietor...Slnko bolo zaháňané za našu pôrodnicu.Vtom do budovy praštil blesk. Sestričky si skoro cvrkli.Vzápätí sa svetom rozozvučal hlas nového stvorenia.Krásny chlapček.Nič zvláštne poviete si...Chlapček sa však volá STRACH (priezvisko)...
V pondelok bežím do práce. Meškám ako vždy... Pri vchode stojí chlapík s dlhými vlasmi, na krku mu visí veľký bilboard. Zdiaľky vidím len niečo červené, ale dlho mi netrvá a obrázok spoznávam. Je to ten s interuptovaným plodom, nad ním veľkým písmom NEZABIJEŠ. Prebehnem okolo neho a on skríkne: Zabíjate! Ste vrah So zalepenými očami, s ranným astmatickým dychom z behu, som na sedení rozdýchaval ten výkrik.
Už dlhšie cítila, že sa s ňou niečo deje. Cítila sa inak ako obvykle. Prišli bolesti, zvracanie...
V kameni zanechané odkazy, ktoré čakajú na to, aby mohli rozprávať...
Každý rok o jeden kvet viac. Kytica rastie. Už dávno sa nezmestí do jednej ruky...
Babina je určite na mňa hrdá, napriek tomu lekárov neznáša... Vravieva mi: Veru! Prečo si len za toho doktora študoval?
Podľa oficiálnych zdrojov najväčší štrajk od 89teho. Zapojilo sa vraj milión ľudí...
Už nikdy v živote neprespíme toľko času ako keď sme boli malí... Veru tak! Spinkám si krásne takých 14 až 18 hodín denne. Pochrapujem, vylihujem. Nespím síce v kuse, len tak pár hodín. Zobudím sa namačkám do seba, čo sa dá a zase drichmem. Úuuužasné...chrrrrrrrrrrrr
Dýchanie z duše do duše Vdych kúska seba a prebudenie nového životaPerami poslať to tajomstvo ďalej Masáž srdca...Jemne ako majster hodinkársky Nastaviť tlkot srdca podľa toho druhéhoTíško načúvať... Každý úder srdca sa stáva úderom srdca celého vesmíru... Prestáva existovat JA a začína svet existovat od počiatku... Láska - Nekonečná...Všetko sa zastaví a pritom sa neuveriteľne rýchlo začne točiť... Láska, tak jednoduché slovo.... A stojí na ňom vesmír...
Čítam v chorobopise: Korekcia tehotenstva... Čo vám napadne pod týmto výrazom? Čo si pod tým predstavíte?
Som po nočnej a dlhej vizite. Padla, a ja som vypol. Cítim sa použitý, vyčerpaný. V hlave mám dva body: sprcha a posteľ. Doplazím sa na metro. Sadnem si a pozerám do blba. Vyšehrad. Prihrnie sa dav ľudí. Medzi nimi 3 paničky. V kabátikoch, s kabelôčkami. Odhadujem tak 55-60 ročné. Oproti mne je jedno voľné miesto.
Kto nedudlá s nami dudlá proti nám...ale po istom čase musíme všetci prestať :( Zozbieral som pár aj vtipných rád ako na to...
Cez všetky tie vrstvy oddeľujúce ma od vonkajšieho sveta (plodová voda, plodové obaly, maternica, matkina brušná stena) som bol aj tak v stimulujúcom prostredí zvuku, vibrácii, občasného svetla, dotyku...
Cez víkend som bol na love príšerok a potvoriek, ktoré na vás striehnu v uliciach Prahy...
Pomer veľkosti novorodenca a dospeláka je veľký. Donosený novorodenec má dĺžku plus mínus 50 cm, dospelák cca meter 70. Naproti tomu oči sú približne 70 % veľkosti dospelých, preto sú všetci malí takí okatí!
Posledný rok, posledná štátnica. Už chýba len formalita. Spolužiačky riešia aké šaty si oblečú. Rodičia rozmýšľajú koho pozvú a kto si to nezaslúži.