Marian Baran
Ako odstrániť šediny
Viliam mi napísal mail. Vôbec ho nepoznám. Ponúkol sa, že mi pomôže. Že riešenie môjho problému je veľmi jednoduché a on vie presne čo treba urobiť.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené

Viliam mi napísal mail. Vôbec ho nepoznám. Ponúkol sa, že mi pomôže. Že riešenie môjho problému je veľmi jednoduché a on vie presne čo treba urobiť.

Ranný autobus je nenažraná larva, čo na zastávkach požiera ospalých ľudí, omámených anestetikom každodenného života. Vyjedá do tmy tunel, za každú cenu, každodenne.

Fyzikálne zákony sú javy, ktoré sú pevne dané. Tak, ako keď jablko padne zo stromu priamo na zem. Nikam inam padnúť nemôže. Gravitácia zabezpečí, že prezreté jablká nemusíme zbierať z lietadla.

Snažím jesť zdravo. Čítam všetky návody, odpisujem recepty do hrubého zošita. Zeleniny a ovocia som zjedol na tony.

Skoro ráno som sa električkou viezol do práce, bola tma. Pondelok ešte nestihol pozametať víkend z ulíc mesta a vyhodiť ho do koša.

Objednal som si cez internet tovar. Pekne v kľude na lavičke v parku. Slnko svietilo a deň sa s nocou naťahoval niekde okraji.

Do lesa som vstúpil ešte za šera. Vlhkosť vzduchu, zmiešaná s arómou očakávania, mi vrazila do nosa. Veverička na strome si premerala môj veľký prútený kôš, schovala si tvár do predných labiek a zasmiala sa.

Prešiel som ticho vedľa tresky, zagánil na salámu a do košíka hodil nátierku z brokolice. Prvá položka v nákupe musí byť predsa zelená.

Keď som nastúpil do vlaku, hneď som vedel, prečo mám cestu týmto dopravným prostriedkom tak rád. Ako som sa obzeral na všetkých ľudí s rôznymi, dá sa povedať zamrznutými výrazmi tváre, vniesol sa do mňa pocit.

Prišiel som z práce domov. Deti sa hrali v izbe. Vypol som svetlo v kuchyni, na chodbe, v spálni a na záchode. Už dávno viem, že je jednoduchšie zhasínať za nimi, ako ich stále upozorňovať nech si dajú pozor.

Tento text je pre každú osobu, v ktorej už dozrel stav, že dosť bolo núdze z toho, ako správne ukladať znak ku znaku, tak ako káže náuka.

Mám spoločníka na všetky cesty. Niekedy sa vydá na potulky bezo mňa. Vtedy mu závidím, no viem, že na konci sveta sa vždy otočí a vráti sa domov. Precestoval už poriadny kus sveta.

Z domu po zotmení vychádzal chlap. V jednej ruke plné igelitové vrece, v druhej ruke, v baliacom papieri, hrubým motúzom previazaný valec niečoho. Chlap vynášal smeti, chirurg robil presné zárezy.

Bežal som podchodom. Môj prvý beh tento rok, prebiehal celkom spontánne. Akýsi chlapík sa ma snažil predbehnúť chôdzou. Dosiahol to ľahko.

Po práci som išiel priamo k jazeru. Našiel som voľné miesto a rozprestrel deku s motívom tučniakov, ktorí kráčajú za sebou.

Vonku cez tridsať stupňov a v obchodnom dome dievča, cez značkovú kabelku prehodený značkový sveter.

V galérii viseli na stenách obrazy. Boli to diela veľkého formátu a z môjho pohľadu, museli byť hodnotné, pretože na nich bolo nanesené obrovské množstvo farby.

Ráno, keď som išiel do práce, zobral som aj starý stôl. Niesol som ho do kontajnera na komunálny odpad. Už z diaľky som videl, že skončí v dobrej spoločnosti. Vyhodené kreslá, stoličky, vaňa.

Bol som v posilňovni a mám dobrý pocit. Pozeral som televízor, dal som si kávu a vďaka pružnej wifine vybavil kopec vecí. A stretol som Doda.

Po túre som schádzal do dediny. V batohu horský vzduch a prázdnu fľašu na vodu. Slnko vysoko na oblohe, ešte ďaleko kým pomaly zhasne v popolníku členitého horizontu.