Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Pán najväčší futbalový tréner na Slovensku sa po zápase s červeným bulom vyjadril, že po prvých a vlastne hneď aj posledných dvoch góloch mal opäť chvíľu radosť z futbalu. Musí to byť šialený pocit mať radosť z práce, a teda futbalu len na taký krátky okamih a potom až doma pri pohľade na výplatnú pásku.
Kráčam upršaným mestom, v ktorom som prežil 30 rokov a ktoré je už 5 rokov len matnou spomienkou. Vždy som si myslel, že je jedným z najkrajších na Slovensku, aj keď vraj že nie. Že je špinavé...
Vnímavejší podľa nadpisu pochopili, že reč bude o AXA, pre tých, ktorí nepochopili, reč bude o AXA. O spoločnosi, ktorá má na svojej webovej stránke uvedené heslo, že "viac ako štandard". Ak to platí aj pri jej ochote smerom k zákazníkovi, tak sú úbožiaci všetci tí, ktorí majú zmluvy v spoločnostiach ponúkajúcich len ten štandard. To musí byť hotová tragédia. O platnosti tohto hesla som sa mal možnosť presvedčiť... Platí či neplatí?
Napriek môjmu odporu voči všetkému "zelenému" som pozerával M.A.S.H, mal som pri sebe lajstro a zapisoval som si všetky hlášky, ktoré sa mi zdali vtipné a použiteľné aj v bežnom živote. Vtedy som nechápal, že je to márna snaha, pretože doba ide vpred a tak sa vyvíjajú aj vtipy. Čo platilo kedysi, dnes by bolo neaktuálne. Vtedajší vtipálkovia by si dnes ani len neškrtli. Dnes tu máme iných srandistov. Mňa vie osobne momentálne najviac zabaviť humorista Jano S., ktorý kedysi s úplne vážnou tvárou vyhlásil, že Slováci sú geneticky sprostý národ.
psychopati a samovrahovia... všetci cyklisti šliapajúci v tých jesenných chladných zahmlených ránach do pedálov svojich tátošov riskujúc prinajmenšom zápal pľúc...
Futbal pozerám málokedy. Jednak preto, že máme iba jeden televízor (podľa mňa aj to je už moc) a poväčšine sa tam objavuje tá neustále napaprčená Turkyňa, preto, že nie som extra fans a že bol futbal zistím až na druhý deň, a aj preto, že keď si ho predsa len pustím cez net, tak viac nejde ako ide. Barcelonu som si v stredu nenechal ujsť. Stálo to za to, Messi mal na mňa taký vplyv ako Švandrlík, ale to som zistil až na konci.
Reklama na Telekom produkt s Horkýže Slíže je pre mňa taká čudovina, ako by bola aj reklama na podprsenku s Adelou Banášovou. No Ty koky...
Skoro to vyzerá, že pri tom, čo sa teraz na Slovensku deje, končí každá sranda. Pekne to vidieť na reakciách dicka ridicka. Od neho som nikdy nič normálneho nečítal, vždy som sa na jeho šplechoch pobavil a skoro som si myslel, že ako človek je oslobodený od reality a krutosti života. A tu zrazu posledné reakcie k politike a dokonca vážne. (Iba že by mi nejaká vtipná pointa ušla).
Od mala som vyrastal s tým, že cigáni sú tajomný národ, ktorý sa niekde vynorí a zasa odíde, že majú nadprirodzené schopnosti a že čo cigánka, to veštica. Viem, to tie rozprávky. Napriek tomu, niečo na tom bude, nasvedčujú tomu aj nedávne udalosti.
Zádielská tiesňava je celkom logicky pri obci Zádiel, približne 37,092 km od Košíc. Od Partizánskeho hodný kus, ale keď už je človek na Gemeri, netreba si ju rozhodne nechať ujsť. Nenáročná, zato však veľmi malebná prechádzka, ktorá má asi tri kilometre a vedie po asfaltke medzi skalami v sprievode zurčiaceho potoka, poteší telo aj dušu. Ak nebudete pokračovať po náučnom chodníku ďalej, tak to tak aj zostane. Ak sa predsa len pustíte aj po ňom, tak sa síce čo to dozviete, opäť potešíte dušu, ale či aj telo, to vám negarantujem. Je to vcelku fuška. Tento chodník má vraj 8 km, môj krokomer síce ukazoval 16, ale možno je len pokazený...
Veď už ani nemáme kam na dovolenku. Ani na výlet. Všade samé zvery. "Ako bolo?" pýtam sa Jara, "pochodili ste?" "No, pochodili, ale moc nie, žena sa bojí medveďa. Už ma ani tu na hríby nechce púšťať."
V okolí Rožňavy je jaskýň viac. Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa a napr. aj Domica, ktorú sme si vybrali za cieľ výletu. Čisto z ekonomických dôvodov. Za rovnakú sumu ponúka najdlhšiu trasu. Hoci mne ako jaskyňolaikovi pripadajú všetky jaskyne rovnaké, Domica sa mi zdala úžasná, krásne vyzdobená, priestranná a má niečo navyše. Podzemnú rieku a plavbu po nej...
Už kúsok za Zvolenom som pochopil, že sa blížim k Maďarsku. V Rimavskej Sobote som pochopil, že už som v ňom. V Krásnohorskej Dlhej Lúke som sa v tom uistil.
Do nášho mesta zavítali take mladé navoňané cicky. Ani som sa nečudoval, že si ma odchytili. Myslím, že neexistuje nejaký potulný predavač, anketár či bezdomovec, ktorý ma ešte neoslovil....
Nastal čas kedy tí dobrácki a zaničnemôžuci šikovní žiaci odchádzajú na zaslúžené prazdniny a tí hnusní neschopní učitelia na nezaslúžené dovolenky.
Prečo je slovo nedobré a malo by sa s ním zaobchádzať opatrne. Prečo je slovo niekedy tak odporné, že ho dávam na úroveň slov politik, smer, socialista a napr. aj na úroveň spojenia sociálna demokracia....
Priznávam, že sa mi dlho nedarilo pochopiť tú hystériu okolo sčítania a okolo osobných údajov. A dnes ráno, pri močení, keď som chytil svoj rozum do hrsti, som prišiel na to, prečo sa všetci tak klepú....
Zo záujmom som si prečítal článok v najnovšom čísle časopisu Profit. Bol o komentátoroch a ich názoroch na komentáre. Po prečítaní celého článku je pre mňa ešte ťažšie pochopiť, prečo práve komentáre sú považované za prémiový obsah, keď ich samotní autori to majú ako keby problém priznať... A ten článok a jeho načasovanie je vari z pera nejakého sabotéra :-)
Naša obec je okrem toho, že "v nej majú všetci prácu a sú dokonale symetricky štastní" zvláštna aj tým, že je tak trošku odsadená od okolitého sveta, a tým tak trošku svojrázna. Udržujú sa v nej zvyky, ktoré už inde zakapávajú a medzi ne patrí aj oblievačka v krojoch. A už keď nie v krojoch, tak s harmonikou a so spevom. Z diaľky to vyzerá ako úžasná spomienka na minulosť, zblízka je to riadna zvrhlosť, ale keď máte vek, prípadne zmýšľanie adolescenta, takáto tradícia iste poteší.
Vôbec nemám problém priznať, ako všetci ostatní, čo sú tu na smečku, že pozerám telku. Teda okrem Dicka, ten si na sledovaní telky založil na blogu celú existenciu. Ani sa nehanbím za to, že počúvam rozhovory cudzích ľudí. Kto veľa sleduje a počúva, veľa sa dozvie. Napríklad to, že Petrova suseda má nové kozy a chlapi z dediny sa na ne chodia pozerať. A keby len pozerať, priam aj dotýkať. To sa dozviete iba v autobuse. A ešte v krčme.
