Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Od mala som vyrastal s tým, že cigáni sú tajomný národ, ktorý sa niekde vynorí a zasa odíde, že majú nadprirodzené schopnosti a že čo cigánka, to veštica. Viem, to tie rozprávky. Napriek tomu, niečo na tom bude, nasvedčujú tomu aj nedávne udalosti.
Zádielská tiesňava je celkom logicky pri obci Zádiel, približne 37,092 km od Košíc. Od Partizánskeho hodný kus, ale keď už je človek na Gemeri, netreba si ju rozhodne nechať ujsť. Nenáročná, zato však veľmi malebná prechádzka, ktorá má asi tri kilometre a vedie po asfaltke medzi skalami v sprievode zurčiaceho potoka, poteší telo aj dušu. Ak nebudete pokračovať po náučnom chodníku ďalej, tak to tak aj zostane. Ak sa predsa len pustíte aj po ňom, tak sa síce čo to dozviete, opäť potešíte dušu, ale či aj telo, to vám negarantujem. Je to vcelku fuška. Tento chodník má vraj 8 km, môj krokomer síce ukazoval 16, ale možno je len pokazený...
Veď už ani nemáme kam na dovolenku. Ani na výlet. Všade samé zvery. "Ako bolo?" pýtam sa Jara, "pochodili ste?" "No, pochodili, ale moc nie, žena sa bojí medveďa. Už ma ani tu na hríby nechce púšťať."
V okolí Rožňavy je jaskýň viac. Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa a napr. aj Domica, ktorú sme si vybrali za cieľ výletu. Čisto z ekonomických dôvodov. Za rovnakú sumu ponúka najdlhšiu trasu. Hoci mne ako jaskyňolaikovi pripadajú všetky jaskyne rovnaké, Domica sa mi zdala úžasná, krásne vyzdobená, priestranná a má niečo navyše. Podzemnú rieku a plavbu po nej...
Už kúsok za Zvolenom som pochopil, že sa blížim k Maďarsku. V Rimavskej Sobote som pochopil, že už som v ňom. V Krásnohorskej Dlhej Lúke som sa v tom uistil.
Do nášho mesta zavítali take mladé navoňané cicky. Ani som sa nečudoval, že si ma odchytili. Myslím, že neexistuje nejaký potulný predavač, anketár či bezdomovec, ktorý ma ešte neoslovil....
Nastal čas kedy tí dobrácki a zaničnemôžuci šikovní žiaci odchádzajú na zaslúžené prazdniny a tí hnusní neschopní učitelia na nezaslúžené dovolenky.
Prečo je slovo nedobré a malo by sa s ním zaobchádzať opatrne. Prečo je slovo niekedy tak odporné, že ho dávam na úroveň slov politik, smer, socialista a napr. aj na úroveň spojenia sociálna demokracia....
Priznávam, že sa mi dlho nedarilo pochopiť tú hystériu okolo sčítania a okolo osobných údajov. A dnes ráno, pri močení, keď som chytil svoj rozum do hrsti, som prišiel na to, prečo sa všetci tak klepú....
Zo záujmom som si prečítal článok v najnovšom čísle časopisu Profit. Bol o komentátoroch a ich názoroch na komentáre. Po prečítaní celého článku je pre mňa ešte ťažšie pochopiť, prečo práve komentáre sú považované za prémiový obsah, keď ich samotní autori to majú ako keby problém priznať... A ten článok a jeho načasovanie je vari z pera nejakého sabotéra :-)
Naša obec je okrem toho, že "v nej majú všetci prácu a sú dokonale symetricky štastní" zvláštna aj tým, že je tak trošku odsadená od okolitého sveta, a tým tak trošku svojrázna. Udržujú sa v nej zvyky, ktoré už inde zakapávajú a medzi ne patrí aj oblievačka v krojoch. A už keď nie v krojoch, tak s harmonikou a so spevom. Z diaľky to vyzerá ako úžasná spomienka na minulosť, zblízka je to riadna zvrhlosť, ale keď máte vek, prípadne zmýšľanie adolescenta, takáto tradícia iste poteší.
Vôbec nemám problém priznať, ako všetci ostatní, čo sú tu na smečku, že pozerám telku. Teda okrem Dicka, ten si na sledovaní telky založil na blogu celú existenciu. Ani sa nehanbím za to, že počúvam rozhovory cudzích ľudí. Kto veľa sleduje a počúva, veľa sa dozvie. Napríklad to, že Petrova suseda má nové kozy a chlapi z dediny sa na ne chodia pozerať. A keby len pozerať, priam aj dotýkať. To sa dozviete iba v autobuse. A ešte v krčme.
Dochádzajú nám zubári. Prečo? Veď už môj dedo, ešte keď vo mne videl mladého inteligenta, schopného vyštudovať jadrovú fyziku alebo hoc aj medicínu, vravel: "Maroško, uč sa za zubára, robotu máš istú. Človek má 32 zubov, ale len 2 uši, 2 oči, 1 hlavu, 1 dierku, 1 dzindzik." Nuž, tu dierku a dzindzik som si vymyslel, pointa ostáva. A hoci aj dedo neskôr pochopil, že medicína by bola nad moje sily, stále banoval, že som sa tým zubárom nestal. A ja už teraz viem, že mal recht a ľutujem, že som sa lepšie neučil. Stal by som sa zubárom. Nie takým, socialistickým, ale takým súčasným, kapitalistickým. Robotu by som mal istú a nielen robotu.
V trenčianskej nemocnici, v prvej na Slovensku, skúšajú novinku. Náramok, ktorým si pacienti pri problémoch môžu privolať sestričky. Ako rodáka z tej nemocnice ma to potešilo, lebo jeden nikdy nevie, kedy to bude potrebovať a zároveň prekvapilo, lebo trenčianska nemocnica je v rebríčkoch kvality väčšinou na posledných miestach. Pokiaľ sa však nezmení aj prístup personálu, tak pacientom budú tie náramky platné ako hluchému husle.
Na Liptove sa veselo kradnú pneumatiky z áut, alebo aj samotné autá a jediné, čo k tomu dokáže marketingová riaditeľka organizácie Klaster Liptov povedať, je "Je nám ľúto, že snaženie sa mnohých ľudí, pracujúcich v cestovnom ruchu, vie pokaziť pár jednotlivcov, napriek tomu chodí na Liptov množstvo návštevníkov, ktorí sa sem radi vracajú"... a ďalej čo? Nič? Všetko je v najlepšom poriadku?
Tento rozhovor sa uskutočnil ráno v obchode. Na ceste 5 cm snehu, pod snehom vrstva ľadu. Vonku -10. A dedko plánoval výlet do mesta na bicykli.....
Som sa dozvedel, že psy na jedálničku nemajú... Vraj. U nás v meste je iba jedna. Raz sa pred ňou, priviazaný o zábradlie, objavil malý psík. O niečo väčší ako sliepka, tak na dve porcie.
Slovenská advokátska komora chce zaradenie advokátov medzi chránené osoby. Podobnú požiadavku má aj Súdna rada SR. A ešte kto všetko? Navrhujem všetkých bez výnimky. Od advokátov po smetiarov.
Firmy, ktorým platíme za služby a technológie, a politici, ktorým dávame svoje hlasy, majú tendenciu robiť si z nás neustále srandu na bilbordoch, v televíznych reklamách, na nete i v novinách... Zaujímalo by ma, či si niekedy politické strany a firmy prečítali, čím oblepujú Slovensko, čo púšťajú do éteru a ak áno, tak či im nie je ani trochu trápne, že si pred celým národom dokážu riadne naváľať do huby.....
Len čo ju zbadal, vyceril zuby, vzopäl sa na zadné a z nozdier mu šľahal oheň (dobre teda, nešľahal, vyzeralo by to ako vymyslené) a rozbehol sa za ňou. Vôbec sa to netvárilo ako gesto lásky a radosti. Samozrejme, že sa vyľakala a rozbehla sa preč. No ale utečte rozzúrenému koňovi. Holá nemožnosť a tým pádom riadny problém.
