Život je nekompromisný, splní nám obavy i sny. Tak pozor na to čo chceme, lebo tu kašu si zjeme. (HzM) Ya BastaVytvorte si svoju vizitku Zoznam autorových rubrík: Fikcia, šport, Foto, cestou necestou, stava sa, hlboke uvahy, Svet podľa Maroška, politika, Súkromné, Nezaradené
Ak si myslíte, že píšem o sebe, mýlite sa. Tento článok je o vás. Viac-menej všetkých. Bol som u lekára. Našťastie, tento raz nie so sebou. Iba s papierom. Iba ho odovzdať. Lebo ten, čo ho odovzdať mal, nemal čas. Tak som blúdil chodbami a na jedných dverách, konkrétne na dverách vedúcich do čakárne k psychiatrovi, ma zaujal plagát...
Notebook mala položený na kolenách a čosi doň ťukala. No nebol to celkom že notebook, bol to ten krpec, čo sme dostali pred dvoma rokmi ku kosačke. No nebolo to celkom tak, že dostali, to sa len tak hovorilo, v tej reklame.... A tak do toho notebooku čosi ťukala a po pár minutách povedala, že potrebuje údržbu (to akože ten notebook) a že dnes ju ona veru spraví. Šikulka, pomyslel som si....
Strauss-Kahn, bývalý predseda Medzinárodného menového fondu, obvinený z kupliarstva, tvrdí, že si nevšimol, že ženy, s ktorými sa zaplietol, boli prostitútky. No ja sa mu popravde nečudujem. Dnes rozoznať neprostitútku od prostitútky je fakt zložitá úloha...
"Gastronómia je o osobnosti človeka," povedal v telke istý známy kuchár, na obrovský pizzový tanier naložil kúsoček mäska, hodil na to kapustný list, s ktorým by si náš zajac poradil na dvakrát, namlel na to korenie a zalial akýmsi dresingom, pohladkal si bruško a ťažko si povzdychol, že na Slovensku nie je reštaurácia s Michelinskou hviezdou a že naši bratia Česi majú dve...
Nezábudka a Sojka sú dve ubytovacie zariadenia, dva wellness hotely. Svoje služby často ponúkajú na zľavových portáloch a sú aj dosť kupované. Na jedno zariadenie sú na nete v diskusiách väčšinou samé sťažnosti, na druhé samá chvála. Otestovali sme ich v priebehu týždňa obe... Tu by som rád poznamenal, že do toho opapuľovaného zariadenia sme išli preto, lebo referencie sme si prečítali až po zaplatení. A ešte by som rád poznamenal, že meno Nezábudka musel vybrať nejaký úchyl, lebo celý hotel je vyzdobený parohami, lebkami a kožušinami rôznych zastrelených zvierat. Pre ten hotel by sa skôr hodilo meno U šialeného strelca...
Jeden múdry človek raz povedal, že keď je niekto blbý a nedokáže si zapamätať dôležité veci, treba si ich písať. A preto sa v našej rodine poznámky objavovali pravidelne...
tak by sa z tej hory malo aj ozývať. Aspoň tak tomu bolo kedysi. Žiaľ, dnes tomu tak nie je. A možno len nevoláme do správnej hory...
Stál som tam na brehu a pozoroval som toho potenciálneho utopenca skoro až so zatajeným dychom. Do stredu priehrady sa približoval opatrnými pohybmi. Asi si tak trošku uvedomoval, že toto sa nemusí dobre skončiť. A mne zrazu prišlo ľúto...
10 rokov som nebol u lekára. Teraz som musel. Tak som si povedal, že už keď, tak poriadne. Nahlásil som sa na preventívnu kontrolu a rovno viacerým lekárom naraz. Vtedy som pochopil, aký zmysel má slovo preventívna v súvislosti s prehliadkou...
Tento víkend mal byť futbalový turnaj Víkend šampiónov. Nebude. V súvislosti s ním odznelo zopár názorov. Jeden futbalista sa vyjadril, že "fanúšikovia" sú inteligentní. Ďalší mudrc povedal, že neverí, že by "fanúšikovia" boli schopní zničiť nový štadión. A zástupca organizátora UFA Sports sa vyjadril: "Urobili sme všetko, čo sa od nás požadovalo, nie síce na 100 %, ale všetko. Také vyhlásenia vedia pobaviť, lebo...
Na toto divadlo si spomínam pravidelne nepravidelne, ale medzi sviatkami viac-menej pravidelne. Medzi sviatkami som ich objavil. Bolo to presne v roku 1995 až 2002. Vtedy niekedy v TV dávali ich podľa mňa najlepšiu hru Dobytí severního pólu Čechem Karlem Němcem. Tá hra je prešpikovaná ich svojským humorom od začiatku do konca. Obsahuje množstvo nezabudnuteľných gagov, ktoré som ja síce zabudol, a preto vám ich ani nepoviem, ale aby sme si rozumeli, nezabudol som ich úplne, viem ich, len nie od slova do slova, a to je tak trochu dôležité. Tie gagy totiž navzájom súvisia a dopĺňajú sa. Sú to také prepletené perličky a ja by som ich nerád zničil... (Ak sa vám pri slove perlička vybavil domáci kurovitý vták s typickým jarabím perím, nevadí, čítajte aj tak ďalej a nebojte sa, dej hry sa vám rozprávať nechystám...)
Kúpim Ti SME, vravím jej v to ráno. Načo? Je tam príloha. Aké darčeky kúpiť manželovi na Vianoce... Ďakujem, netreba, už mám... Nemôžeš mať, vyšlo to ešte len dnes a Ty si sotva vstala... Nie SME, ja už mám darček. Už? Už. Od augusta.
Pán najväčší futbalový tréner na Slovensku sa po zápase s červeným bulom vyjadril, že po prvých a vlastne hneď aj posledných dvoch góloch mal opäť chvíľu radosť z futbalu. Musí to byť šialený pocit mať radosť z práce, a teda futbalu len na taký krátky okamih a potom až doma pri pohľade na výplatnú pásku.
Kráčam upršaným mestom, v ktorom som prežil 30 rokov a ktoré je už 5 rokov len matnou spomienkou. Vždy som si myslel, že je jedným z najkrajších na Slovensku, aj keď vraj že nie. Že je špinavé...
Vnímavejší podľa nadpisu pochopili, že reč bude o AXA, pre tých, ktorí nepochopili, reč bude o AXA. O spoločnosi, ktorá má na svojej webovej stránke uvedené heslo, že "viac ako štandard". Ak to platí aj pri jej ochote smerom k zákazníkovi, tak sú úbožiaci všetci tí, ktorí majú zmluvy v spoločnostiach ponúkajúcich len ten štandard. To musí byť hotová tragédia. O platnosti tohto hesla som sa mal možnosť presvedčiť... Platí či neplatí?
Napriek môjmu odporu voči všetkému "zelenému" som pozerával M.A.S.H, mal som pri sebe lajstro a zapisoval som si všetky hlášky, ktoré sa mi zdali vtipné a použiteľné aj v bežnom živote. Vtedy som nechápal, že je to márna snaha, pretože doba ide vpred a tak sa vyvíjajú aj vtipy. Čo platilo kedysi, dnes by bolo neaktuálne. Vtedajší vtipálkovia by si dnes ani len neškrtli. Dnes tu máme iných srandistov. Mňa vie osobne momentálne najviac zabaviť humorista Jano S., ktorý kedysi s úplne vážnou tvárou vyhlásil, že Slováci sú geneticky sprostý národ.
psychopati a samovrahovia... všetci cyklisti šliapajúci v tých jesenných chladných zahmlených ránach do pedálov svojich tátošov riskujúc prinajmenšom zápal pľúc...
Futbal pozerám málokedy. Jednak preto, že máme iba jeden televízor (podľa mňa aj to je už moc) a poväčšine sa tam objavuje tá neustále napaprčená Turkyňa, preto, že nie som extra fans a že bol futbal zistím až na druhý deň, a aj preto, že keď si ho predsa len pustím cez net, tak viac nejde ako ide. Barcelonu som si v stredu nenechal ujsť. Stálo to za to, Messi mal na mňa taký vplyv ako Švandrlík, ale to som zistil až na konci.
Reklama na Telekom produkt s Horkýže Slíže je pre mňa taká čudovina, ako by bola aj reklama na podprsenku s Adelou Banášovou. No Ty koky...
Skoro to vyzerá, že pri tom, čo sa teraz na Slovensku deje, končí každá sranda. Pekne to vidieť na reakciách dicka ridicka. Od neho som nikdy nič normálneho nečítal, vždy som sa na jeho šplechoch pobavil a skoro som si myslel, že ako človek je oslobodený od reality a krutosti života. A tu zrazu posledné reakcie k politike a dokonca vážne. (Iba že by mi nejaká vtipná pointa ušla).
