Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
21. februára 1989 Václav Havel kráčal s kyticou po ulici. Šiel ju položiť na miesto, kde sa pred tým upálil študent Jan Palach. Ľudovodemokratická vláda ho za to dala na deväť mesiacov do väzenia, Napísal som si vtedy k tejto udalosti veršovanú úvahu...
Svet okolo nás zdá sa byť často akýsi nudný. Nech sa obzrieme kamkoľvek, nič sa nedeje...
Včera som mal smoly vyše hlavy, no dnes sa to napravilo - našiel som korunu.
Ešte nedávno som videl dúhu. Jej je venovaná moja dnešná Nedeľná chvíľka poézie...
Monológ predavača čyščácého prostrýdku a klovatyny, ktorý som si zapísal v roku 1959, keď som ráno pricestoval rýchlikom z Prahy do Bratislavy a čakal som na osobák do Pezinka. Predavač bol taký usilovný, že svoj monológ opakoval hádam každých päť minút. Mal som dosť času, aby som si ho zapísal slovo po slove...
Závidím drogovo závislým deťom, že sa môžu v Budmericiach u Schwandtnerovcov liečiť celý rok.
Dovoľte mi, aby som v malej fotografickej výstave predstavil umelecké šperky mojej dcéry Martinky. Vo štvrtok sa vrátila z Malty, kde za účasti súčasného i bývalých maltských prezidentov otvárala výstavu svojich šperkov z cyklu STVORENIE. Berte to tak, že otec sa chce pochváliť... (Fotografie šperkov: Martin Tůma)
Fotografia už pri svojom vzniku zachytáva minulosť. Pozerám na fotografie. Sú zo svadby...
Ponúkam vám niekoľko postrehov z knihy francúzskeho ekonóma... Najväčšou vyriešenou otázkou nášho (20.) storočia je víťazstvo kapitalizmu, tvrdí francúzsky autor Michel Albert v knihe Kapitalizmus proti kapitalizmu (slovenský preklad Bratislava, 1994).
Tibor mal veľký talent na herectvo. Kedysi, keď sa učil v Pezinku, priatelil sa s Jožom Hanúskom. Hrávali spolu kabarety. Bohužiaľ, neviem o tom veľa podrobností. Keď som sa po rokoch pri práci v televízii zoznámil s Jožom Hanúskom ako s úspešným hercom, a povedal som mu, že som Tiborov brat, tak sa mu oči rozžiarili radosťou a musel som mu rozprávať o Tiborových osudoch.
Vo svojom lesnom bungalove, v absolútnej intimite prežíval Tibor svoje najšťastnejšie chvíle. Na svoj bungalov bol hrdý.
Bolo to už pred niekoľkými rokmi. Vo Východných Čechách, v okolí Dvora Králové nad Labem, za potulky mrazivou predzvesťou zimy s priateľmi som objavil opustenú kaplnku. Pamiatka na ňu ostala na fotografii, ktorá mi vždy pripomína jej tragédiu...
Občas Tibor nakúpil pár pív a zaniesol ich hlboko do lesa lesákom, ktorí tam pílili staré stromy a odskočiť si na nejaké to pivko nemali čas. Podebatoval s nimi chvíľu a pobral sa zasa ďalej.
V júni 1999 som sa s kamerou a dvomi študentami ocitol v Macedónsku, v táboroch pre utečencov z Kosova...
Pri svojich indiánskych behoch adamovskými lesmi vnímal Tibor prírodu vo všetkých detailoch. Prihováral sa ku zvieratám, ku kameňom i k stromom.
