Marián Minárik-Častovský
Jedna kresba
Zapáčili sa vám v mojich štvrtkových príspevkoch i moje kresby. Ponúkam Vám dnes jednu na zamyslenie...
Narodil som sa 25.marca 1939 v Častej ako večný optimista. Hoci som len obyčajný smrteľník, páči sa mi to, čo pánu Bohu: rastliny, kvetiny, zvieratá, ryby, vtáky, ľudia, lúky, stromy, zem, skaly, hory, oblaky, hviezdy, mesiac, slnko, voda, vzduch... Ja viem, je toho veľa, ale takí sme už my – optimisti. Zo všetkého však najkrajšia je žena. Tá sa pánu Bohu podarila k jeho vrcholnej spokojnosti. Potom už prestal tvoriť, celú nedeľu odpočíval a kochal sa pohľadom na jej krásu..... Zoznam autorových rubrík: Historky spod Častovskej veže, Poviedky, Moja poézia, Úvahy, Spomienky, Myšlienky, Nedeľná chvíľka poézie, Napadlo mi, Minipríbehy, Moja rodná Častá, Neznáme objekty, Príbeh s fotografiami, Výpisky z k níh, Šperky, Z ciest po zemskej guli, Spravodajstvo pod čiarou
Zapáčili sa vám v mojich štvrtkových príspevkoch i moje kresby. Ponúkam Vám dnes jednu na zamyslenie...
Vybrali sme sa na lesnú túru. Pôvodne nás malo ísť aspoň dvadcať. Veľa mojich priateľov a známych túžilo spolu s nami vystúpiť na vrch Keltek v Malých Karpatoch.
Lesy okolo Adamova, to bola skutočne veľká Tiborova láska. Keď mi o nich s nadšením rozprával, cítil som, že sa v nich naozaj cíti šťastný a slobodný ako vták. Postupne poznal v nich každý chodníček, každú cestičku, každý strom, či kríček.
Pozývam vás na 3. pokračovanie mojich spomienok na šibalstvá môjho brata Tibora.
Jozef Murgaš, ako o ňom píše spisovateľ Jozef Vranka, bol svetoznámym vynálezcom, vedcom, maliarom, vlastencom a kňazom. V stredu, 20. septembra 2006 o 17. hodine bude mu v Bratislave (konečne) odhalená pamätná tabuľa na námestí SNP na budove starej pošty. Venujte tomuto vzácnemu rodákovi krátku pozornosť a prídite si ho uctiť tým, že sa tejto skromnej slávnosti zúčastníte.
Vo štvrtok - 7. septembra - bolo pri mesačnom úplnku čiastočné zatmenie Mesiaca. Ani som netušil, aké prekvapenie ma čaká
Ponúkam vám rozprávanie o mojom bratovi Tiborovi, dnes už druhé pokračovanie. Prvé bolo na blogu.sme pred týždňom
Dnes som otvoril starú krabicu s ešte staršími fotografiami. Dve z nich mi pripomenuli nádherný spomienku. Mal som vtedy 17 rokov a štyri mesiace. Nie je to podstatné, ale pre mňa tá chvíľa je i po rokoch veľmi vzácna...
Môj brat Tibor už v časoch svojej mladosti bol v Častej dobre známy svojimi huncútstvami. Dlhé roky však žil a pracoval v Adamove za Brnom. Pripravil som si 8 pokračovaní spomienok na neho a postupne vám ich ponúknem, vždy v utorok. Dnes začínam teda 1. časťou.
Snáď sa to už dnes podarí. Opäť, aby som sa to naučil, pracujem na tom pol dňa. Dnes si trochu polietame...
Strýco čítali noviny a pri tom poťahuvali z fajky, tetka priniesli kýbel vody zo studne.
Boli raz dvaja bratia, jeden sa volal Pavel a druhý Šavel. Keď sa oženili, postavili si vedľa seba domy so spoločným dvorom. Boli to dobrí bratia, pomáhali si vo všetkom a o všetkom sa spolu radili.
V sobotu ráno som odviezol ženu na trhovisko. Kým som hľadal voľné miesto na zaparkovanie, žena šla nakupovať čerstvú zeleninu. Dohodli sme sa, že ju budem čakať pri zadnom východe z trhoviska. Aj som sa chcel pokúsit nájsť ju, no hneď som to vzdal. Odradilo ma neuveriteľné množstvo ľudí, čo sa rozhodli zásobiť sa na nedeľu čerstvou zeleninou a čerstvým ovocím.