Marian Vojtko
Absolútna neprofesionalita Markízy
Vymenovanie nového trnavského arcibiskupa zvládla väčšina médií na primeranej úrovni.TV Markíza však prepadla - morálne i profesionálne.
Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
Vymenovanie nového trnavského arcibiskupa zvládla väčšina médií na primeranej úrovni.TV Markíza však prepadla - morálne i profesionálne.
V súvislosti s 1150. výročím príchodu solúnskych vierozvestcov sa objavilo množstvo článkov, prejavov, vyjadrení a názorov. Medzi nimi zaznelo viacero takých, ktoré spochybňovali túto misiu, resp. jej význam pre slovenskú štátnosť, či cyrilo-metodskú tradíciu na Slovensku.Niektoré postrehy boli správne,iné skreslené, zrejme na základe nedostatočného poznania faktov,a niektoré sa snažili aj ideovo si "prispôsobiť" pravdu.V prvom kole si všimnime dve z týchto tvrdení:
Keby ešte žil I. Berlin a nachádzal by sa dnes na Slovensku, mohol by zložiť pokračovanie piesne White Christmas. Oscara by však za White Easter už asi nedostal. Mohlo by to však znieť celkom ako prvoaprílový žartík, nebyť dneška...Po včerajšej metelici, sa dnes na šibačov usmievalo zmrznuté slniečko.
Sedím pri počítači a pozerám si čertvo nafotené fotky, doklad toho, čo sa reálne deje za oknom. V pozadí mi ako kulisa znie z televízie reklama: "Prezujte na letné pneumatiky!"
Blížil sa 25. marec 1988. V našich kruhoch sa takmer o ničom inom nehovorilo. Ba i kolegovia v práci, ktorých zvyčajne zaujímalo len to, o koľkej začnú čapovať a či sa bude dať z práce zdrhnúť na pivko, sa pošepky vypytovali, čo sa to chystá? Internáty museli povinne zatvoriť vo štvrtok. Stredné a vysoké školy, na ktorých boli mimobratislavskí študenti, v piatok neučili - aby študentov prinútili už vo štvrtok opustiť Bratislavu. V nemocniciach bola na piatok naplánovaná zvýšená pohotovosť lekárov a zdravotníckeho personálu, nemocnice sa mimoriadne predzásobili krvou na transfúziu. Nikto nevedel, či je to len na zastrašenie, alebo či sa vážne počíta, že by zásah proti demonštrantom mohol dopadnúť krvavo...
Habemus papam ... qui sibi nomen imposuit ... (Máme pápeža ... ktorý prijal meno ...) Keď zaznie "Habemus papam!", hneď po otázke "Kto?" nasleduje druhá: "Aké bude mať meno?" V prvom tisícročí vôbec nebolo bežné, aby si pápež dá
To je gól! Takéto meno asi nikto nepredpokladal.Pápeža Františka sme ešte v histórii nemali. Čo k tomu Svätého Otca viedlo?Odkedy si pápeži volia meno, ešte sa nestalo, aby si niektorý pápež vybral meno, aké predtým nebolo.Juraj Bergoglio - pápež František hneď v úvode pontifikátu ukázal odvahu ísť do novôt, ako to počas svojej služby robili aj jeho predchodcovia.
"Máme pápeža!" - zvolanie kardinála protodiakona, ktoré spolu s bielym dymom nad Sixtínskou kaplnkou sú najznámejšími symbolmi zvolenia pápeža.Zvláštnosťou je, že toto známe zvolanie vzniklo omylom.
"Pod kľúčom" je výraz, z ktorého vznikol názov pre voľbu pápeža - konkláve.Voľba pápeža prechádzala v dejinách vývojom a zmenami.Pápežom - čiže nástupcom sv. apoštola Petra, ktorého sám Ježiš ustanovil za hlavu Cirkvi, keď mu odovzdal "kľúče od nebeského kráľovstva" (Mt 16,18-19) a zveril mu svoje ovečky (Jn 21,15-17) je podľa katolíckej tradície rímsky biskup.
Uprázdnený pápežský stolec.Boli sme zvyknutí, že sa tak stáva smrťou pápeža. Ale nie vždy tomu tak bolo, len za posledných 600 rokov.Dobrovoľných odstúpení bolo v minulosti len niekoľko, zato nedobrovoľných bolo omnoho viac a z rôznych dôvodov.V prvých storočiach kresťanstva bolo príčinou prenasledovanie kresťanov, neskôr najmä politické tlaky a boje o moc.
Apríl 2005: Po veľkom Jánovi Pavlovi II. to nebude mať nový pápež jednoduché. Je to zrejmé, budú ho porovnávať s predchodcom. A priznajme, s niektorými ľudskými kvalitami Jána Pavla II. ani súperiť nebude možné.Novinári a stávkové kancelárie sa predbiehali v špekuláciách, kto sa stane pápežom (i keď výnimočne celkom správne tipovali).Tipovať, kto sa stane pápežom, sa mi zdalo nie veľmi vhodné, ani prospešné. Napokon, kto z ľudí pozná tak dobre kardinálov, aby poznali jednak vhodného kandidáta, a na druhej strane, ako budú voliči uvažovať?Preto som ponúkol v kostole deťom i ostatným veriacim inú tipovaciu súťaž: Aké meno si vyberie nový pápež?
Včera som počul jeden príbeh. Chápavému čitateľovi iste nebude treba vysvetľovať, v akej súvislosti.Istý hospodár mal záhradu, o ktorú sa s manželkou vzorne starali.Upravené hriadky, krásne pestované kvety, precízne udržiavané stromy... A samozrejme na konci záhrady hnojisko.Pohľad na upravenú záhradu potešil oko, plody zo záhrady boli voňavé a chutné.Keď prišla k hospodárovi návšteva, mohol s hrdosťou ukázať svoje dielo. A každý s obdivom chválil krásu záhrady.
Keďže som pre názov tohto cyklu článkov zvolil výraz "moji pápeži", tak toto privlastňovacie zámeno najvýraznejšie platí o Jánovi Pavlovi II.Takýto subjektívny pocit isto nemám len ja.Ján Pavol II. sa na takmer 30 rokov stal súčasťou nášho života, ba stal sa akoby členom našich rodín.Blízky nám bol isto tým, že bol "sused" - Poliak, ktorému nerobilo problém komunikovať po slovensky, ale aj tým, že bol taký bezprostredný, blízky človeku, ba dalo by sa povedať "ľudový". Prejavovalo sa to v jeho prejavoch, v množstve apoštolských ciest, v jasných a zásadných postojoch, v priam hmatateľnom prežívaní viery, i v empatii a zmysle pre humor.
Tiahlo mi na desať, keď sa moje poznanie sveta, vďaka úmrtiu pápeža Pavla VI., rozšírilo o informácie, týkajúce sa voľby pápeža.Takéto informácie sa nezískavali v škole. Tam sa vtedy slovo "pápež" mohlo spomenúť maximálne na dejepise v súvislosti s inkvizíciou, či krížiackymi výpravami (a ešte s korunováciou Karola Veľkého a Napoleona Bonaparta).Nezískavali sa ani z médií. Internet s múdrou Wiki ešte neexistoval, z rádia (na stanici Hvězda) som slovo "pápež" začul prvý raz 7. augusta 1978 v správe, že "včera zomrel pápež Pavol VI."A to bolo všetko.Žurnalistika sa venovala tomu, ako obetavo kombajnisti našich JRD pracujú vo dne - v noci, aby sme mali chlieb; ako sa plnia závery XV. zjazdu KSČ; ako sa darí v 6. päťročnici socialistickému hospodárstvu...A tak informácie na aktuálnu tému - akou bola vtedy voľba nového pápeža, sa dali získať len osobne z bezprostredného okolia, buď od rodičov, alebo na stretkách, ktoré sa už potajme v tom čase v Bratislave konali.
Rezignácia Svätého Otca je pre médiá ako májový dážď pre polia.Vďaka blogo-priestoru sa už k tejto téme vyjadrili mnohí.Často zaznieva slovo "šok", a viackrát som počul i o "zneistení".Uvažoval som, že napíšem článok, v ktorom poukážem na to, že pre veriaceho človeka by táto správa nemala byť šokom, i keď prekvapením jednoznačne bola; a že pre dôverujúceho v Božie riadenie v žiadnom prípade neznamená vzniknutá situácia "zneistenie", ale len novú skúsenosť v živote Cirkvi.Potom som si ale uvedomil, že nie je potrebné písať článok o tom, čo sa dá vyjadriť jednou vetou.A tak som sa rozhodol zaspomínať na pápežov, ktorí na čele Cirkvi doprevádzali môj doterajší život.Začnem tým, ktorý bol pápežom počas prvých desiatich rokov môjho života: Pavlom VI.
Druhý najvyšší ústavný činiteľ nášho štátu ukázal, že je naozaj chlap.Nezľakol sa ani hyen (novinárskych) a riadne im to natrel.Ale on je chlap aj vtedy, keď nepredseduje, dalo by sa povedať, že i v súkromí:
K dvadsiatym narodeninám dostala naša Slovenská republika - a teda my všetci - od prezidenta svojej hlavy novoročné darčeky:
Pre tých, čo sa boja otvoriť chladničku a mikrovlnku, v strachu, že aj odtiaľ vyskočí Bezák, dôležité upozornenie:Neotvárajte tento článok!- Zakázané slúžiť omše?- Odvolaný exorcista?- Peniaze pre Vatikán?
(pozn. štatisti sú komparzisti, nie štatistici; nerobia štatistiku, len ju vylepšujú svojou prítomnosťou)Dnes ráno som náhodou, asi prvý raz po 15 rokoch, videl na STV2 záznam zo včerajšieho zasadnutia NR SR. A nestačil som sa čudovať, čo za stádo o nás zastupiteľsky rozhoduje.
Podľa logiky poslanca M. Poliačika sa dá usudzovať, že on je podporovateľom holokaustu.V jeho poslaneckých aktivitách totiž nie je ani zmienky, že by holokaust odsudzoval.Pán poslanec, ak by Vás náhodou tento článok urazil, vedzte, že Vy ste urazili 75 % obyvateľov Slovenska, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu.