Som optimista, ktorý niekedy odoláva tvrdej realite, niekedy sa vracia do minulosti, detstva a mladosti, ale snažím sa veselo a i vážne, žiť v tomto reálnom svete. Zoznam autorových rubrík: Vtipné príbehy, Súkromné, Automobil, Doprava a dopr. predpisy, Služby, Foto - články, Sviatky, kultúra a tradície, Škola a spomienky, Staroba, Počítač a rodina, Príroda a jedlo, Poézia, Žena, rodina, deti, spomienky, Príroda a zvieratká, Vzťahy, Práca, dôchodok, spomienky, Spoločnosť, Drogy, Zdravie
Zoznam článkov blogera
Marta Novotná
Latkové pivnice
Bolo pred obedom. Suseda varila v kuchyni mäso na šťave a ryžu. Snažila sa, lebo manžel sa mal zastaviť na obed. Rýchlo si odskočila do pivnice po zaváraniny. Bývali na prízemí, tak to nemala ďaleko. V tomto vchode nie sú špajze, a tak všetky zaváraniny a všetko menej potrebné ukrývame v pivnici. A ešte v akej pivnici? V latkovej, kde vidieť všetko to, čo si susedia odložili. Nie sú tam len police so zaváraninami, škatule s koreňovou zeleninou, zemiakmi, ale aj rôzne iné veci, ktoré susedia nepoužívajú. Spoza latiek jednej pivnice na ňu pozeral vianočný stromček, ktorý susedia doniesli do pivnice aj s výzdobou. Na ďalšie Vianoce si ušetria prácu a stromček vynesú zase hore. V iných pivniciach sú naskladané bicykle, trojkolky, sánky, staré televízory, rádia a rôzny materiál a prístroje domácich kutilov, dokonca rôzne hračky a aj knihy a časopisy. Možno si v týchto horúčavách aj odskočia do pivnice a schladia sa. Pritom si môžu aj niečo zaujímavé prečítať. Prechádzala okolo pivníc s rôznymi zaujímavými vecami, ale neprezerala si pivnice. Ponáhľala sa, aby stihla všetko pripraviť, pokiaľ príde manžel domov.
Marta Novotná
Druhá svadba, tradície, spoločenský život,...
Mám rada svadby, ktoré zachovávajú naše tradície a nakoniec tým aj zabavia hostí. Na takej svadbe sme sa s manželom ocitli. Bola to pekná svadba a boli sme radi, že sme sa jej zúčastnili, hoci spočiatku sme váhali. Bolo to aj vďaka neodbytnému ženíchovi, ktorý prosil dovtedy, kým sme nesúhlasili. Ďalším kladom našej účasti na svadbe bolo, že sme stretli veľa príbuzných a známych, s ktorými sme sa predtým dlho nestretli.Odkedy sme na dôchodku, tak pomenej chodíme do spoločnosti a radšej sme vonku v prírode a užívame si ju a trošku si upravujeme naše vidiecke obydlie. Potom sa venujeme svojim záľubám a vnúčikom. Manžel vždy hovorí, že za viac ako štyridsať rokov sme sa dosť narobili a treba nám odpočívať a venovať sa sebe.Mladí svojou svadbou zachovali mnohé staré tradície a skĺbili ich s moderným. Páčilo sa nám to, lebo sme za to, aby moderné kráčalo ruka v ruke s tým dobrým, starým. Takto si tradície uchováme aj pre mladšie generácie. Počas celej svadby, na počúvanie a aj do tanca, nám hrala cigánska hudba.
Marta Novotná
Komunikujúci a rozšantení vnuci
Deti sú najkreatívnejšie stvorenia medzi nami ľuďmi. Keď sú malé, tak si veľmi ľahko pomenujú každú vec a činnosť, a tak vznikajú v každej rodine nové slovenské slová. Potom sa nehnevajú, že si s rodičmi alebo inými ľuďmi nerozumejú. Hoci v terajšej dobe je moderné učiť deti aj akúsi pomocnú, posunkovú reč, aby vedeli vyjadriť svoje potreby a aby sa zbytočne nezlostili. Keď chceme s nimi komunikovať, tak sa vždy musíme aj my naučiť, čo nám chcú deti povedať alebo ukázať. Deti obohacujú našu reč. Učíme sa aj my s dedkom. Máme dvoch malých vnúčikov, päťročného a ročného a chceme im rozumieť. Z týždňa na týždeň je to viac a viac slovíčok a aj gest. Naša dcérka nás poučí, čo malý tými gestami alebo slovami chce povedať a naša konverzácia je potom bezproblémová. Bežné slová, mama, tata, baba, toto, atď. ... sa už naučil. Okrem rozprávania, sú naši vnuci veľmi pohybliví a chcú byť aj samostatní. Nechcú, aby sme im pomáhali. To sa však niekedy nedá. Musíme ich istiť, aby sa im niečo nestalo. Hoci nám naši malí dajú zabrať, tešíme sa na nich. Sú to naše slniečka. Obľúbené miesto pre nich je okolie našej chaty, kde majú voľnosť a prírodu.
Marta Novotná
Nenáhlime sa... nič nám neutečie...
Pomáhali sme mamičke vybaviť úradne veci v meste. My s manželom sme išli pomaly, ale naša mamička išla pred nami, akoby sa s nami pretekala. Hnevalo ma to. Má už osemdesiat, a to rýchle konanie, je jej zlozvyk. Potom je veľmi unavená a musí si pospať. Niekedy si sťažuje na točenie hlavy, a pod. Mierne som jej dohovárala, že jej nič neutečie a mala by sa šetriť. Veď život má len jeden. Priznala, že to naháňanie má v krvi a neuvedomuje si to. Viem, že prežila ťažký život, na všetko bola sama, veľa pracovala a veľa toho musela stíhať. Život sa s ňou nemaznal. Ale už je veľa rokov na dôchodku... Sľúbila mi, že si bude dávať pozor. Som na ňu pyšná, že je v jej veku ešte taká životaschopná. Manžel tvrdí, že som dcéra svojej matky. Tiež utekám a všetko robím rýchlo a hneď. Mne sa však zdá, že sa svojej mame nevyrovnám. Ona tvrdí, že sa zase nevyrovná našej nebohej babke. Moje deti sa čudujú ako som to v živote mohla všetko stíhať? Vraj oni to už teraz všetko nevládzu. Zdá sa mi, akoby sme sa z generácie na generáciu spomaľovali. Viac utekáme a menej vládzeme. Na našu babku, však nemáme. Čím to je?
Marta Novotná
Aj vy máte problém čakať u lekára?
Väčšina pacientov má problém s čakaním u lekára, a je to stále horšie a horšie. Chorým, nevládnym alebo starým ľuďom takéto čakanie neprispieva k zlepšeniu zdravia. Pri dnešných dôchodkoch a platoch mnohí nemajú prostriedky na to, aby si priplatili za objednávku. Pracujúcim dlhý čas strávený u lekára zase netolerujú zamestnávatelia. A keď si aj priplatia, tak často, aj keď menej, ale predsa čakajú. V čom je problém? Je málo lekárov? Ľudí býva v čakárňach stále viac. Známi sa často sťažujú, že čakali od rána do neskorého poobedia. Dokonca vstávajú ráno o štvrtej, aby sa vôbec dostali na rad. Na druhej strane, ako sa môže jeden lekár dostatočne venovať toľkým pacientom? Okrem toho, je to stres pre pacientov, a tak isto je to stres aj pre lekárov. Takéto napätie z dlhého čakania vládlo aj nedávno u nás, pred ambulanciami našich dvoch reumatologičiek, jediných v meste.
Marta Novotná
Spomínanie, Vianoce a naše výnimočné darčeky
Sviatky sú už za nami a my spolu s manželom, sedíme, popíjame kávu a bilancujeme, čo nám priniesol minulý rok. Spomíname s radosťou na našich vnúčikov, deti s partnermi, na mamu, ostatnú rodinu a priateľov a na nedávne okamžiky prežité s nimi. Obaja sa pritom usmievame a ani si to neuvedomujeme. Minulý rok bol pre nás oboch veľkým zlomom v našom živote, lebo sme sa stali dôchodcami. Zaspomínali sme si na začiatky nášho nového života na dôchodku a na všetky zmeny, ktoré sme prežili v súvislosti s tým. Pomohli nám aj naši blízki, ale najviac, stretnutia s našimi vnúčikmi, ktorí nám svojou milotou a svojou láskou dodávali novú silu a elán do života. Deti a naša mamička s ostatnou rodinou nám ukazujú, že sme pre nich dôležití a že nás majú radi. Je dobré, že sme sa naučili spolu doma žiť. Predtým bol manžel pre pracovné povinnosti často preč z domu a so všetkým som sa naučila boriť sama. Teraz sme na to dvaja a obaja sme si museli zvyknúť. Zvládli sme to, lebo tam, kde je láska a porozumenie ide všetko. Oprášili sme naše záľuby a čas nám uteká rýchlym tempom. Myslím si, že takto to prežíva aj väčšina našich rovesníkov a my nie sme výnimky.
reklama
Marta Novotná
Prechádzka zákutiami Malého Žitného ostrova
Bol krásny deň, taký aký býva len na brehu nášho Šulianskeho jazera na jeseň. Príroda bola ladená do zlato - zelena. Na jazere plávali kačice, potápky a labute. Potápky sem-tam zmizli na dlhšiu dobu pod vodou, isto pre potravu. Z rána a na večer bol nad krajinou tylový opar a poobede ho presvietilo slniečko, ktoré svojimi lúčmi ohrievalo okolie. Keďže ovzdušie bolo teplé a vlhké, v tráve, pod kríkmi a v okolí jazera som našla huby. Hneď vľavo, za jazerom sú krásne ramená Malého Dunaja a za rampou sú lužné lesy. Nádherná príroda na Malom Žitnom ostrove ma vždy uchváti a urobím si niekoľko záberov. Aj teraz som sa nechala uniesť farbami jesene, jemným oparom nad Šulianskym jazerom, krásne hučiacou vodou pod mostom do lužných lesov, krásnym zachádzajúcim slniečkom, ktoré svojím svitom dávalo stromom, kríkom a vode akýsi zvláštny oranžový lesk a neskôr aj súmrakom, ktorý sadal na okolie a vodu. Táto krásna časť Malého Žitného ostrova je za Vodným dielom Gabčíkovo.
Marta Novotná
Vyplatilo sa mu ísť si za svojím cieľom
Mnohé deti sú už odmala ambiciózne a majú svoj názor na veci, radi sa presadzujú a vyrastajú z nich osobnosti. Keď prejavujú svoj názor, tak sa dospelým zdá, že sú drzé, tvrdohlavé, papuľnaté. Ich postoj často ovplyvňuje mnoho faktorov, medzi inými aj povaha a prostredie, v ktorom žijú. Niekedy ich tá tvrdohlavosť môže hnať aj dopredu. Môj známy bol veľmi učenlivý, slušný, múdry, ambiciózny, iniciatívny, všestranný (v oblasti humanitnej, aj prírodovednej), ale z času na čas tvrdohlavý a išiel si za svojim cieľom. Rád reprezentoval svoju školu a obec na rôznych súťažiach a často bol aj ocenený. Bol takým istým dieťaťom ako veľa iných detí v jeho veku, možno, že viac iniciatívnejší. Jeho názory sa nie vždy zhodovali s názormi rodičov a iných. Často si presadil svoje. Zdá sa však, že sa mu tá jeho tvrdohlavosť vyplatila. V spojení jeho horeuvedených predností, s odvahou a hlavne s pracovitosťou sa vypracoval a našiel také uplatnenie, o ktorom mnohí len snívajú. Aj keď si veľakrát zapríčinil problémy svojou zanovitosťou, vždy vstal, napravil, čo sa dalo a išiel ďalej. Radi si spomíname na jeho šibalstvá počas jeho študentských rokov. Jeden taký príbeh o ňom, vám napíšem.
Marta Novotná
Človek "z minulého storočia" a jeho postrehy zo života okolo nás
Niekedy počuje o sebe, že patrí do minulého storočia. Nemá na tento tvrdý svet správnu povahu. Je citlivý, skromný, ochotný každému pomôcť, neznáša bezprávie, zastáva sa ukrivdených a nežiada protislužbu. Má viniť svojich rodičov ako ho vychovali alebo má prehodnotiť svoje správanie? Ťažko povedať, veď, by to bolo proti jeho prirodzenosti. Je spokojný, keď mu niekto povie “ďakujem” alebo ho pochváli. Materiálne ohodnotenie je pre neho dôležité len do tej miery, aby v rodine slušne žili. Myslí na seba, na svojich najbližších, ale aj na cudzích. Nechápe tú častú ľahostajnosť a zlobu ľudí k sebe. Nechápe ako si môžu ľudia navzájom ubližovať. V honbe za bohatstvom a za kariérou ničia sami seba a svoju rodinu. Vraj, pozerá a vidí a má oči otvorené. Tieto a mnoho ďalších, nižšie opísaných úvah, vysypal bývalý kolega (podotýkam, že šikovný a kreatívny, pracujúci s problémovými ľuďmi) invalid, pár rokov pred štyridsiatkou, pri našom stretnutí.
