Som cestujúci vo vesmírnom metre, ktorý pred 50 rokmi, vystúpil na zastávke, s názvom Zem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Uhorková politická sezóna sa prejavila aj v tom, že už dlhšiu dobu som ráno na svojom stole nenašiel nič zaujímavé. Podobne je vraj na tom aj politický nebožtík V.M.- nech mu je parlamentná pôda ľahká. Ale dnes ráno som predsa len niečo našiel...
Pozdĺž nášho domu rástla dlhá orechová alej. Predstavovala pre mňa hranice bezpečia, za ktorými sa mi nič nemohlo stať. Zvlášť, keď ju od cesty ešte oddeľoval plot. Pestrofarebný ako moje vtedajšie detské sny...
Mňa, len tak ľahko niečím neprekvapíte. Ani tvrdením, že každý správny a pravý východniar nevie skloňovať. A nepadnem na zadok, ani keď uvidím pokope päťdesiat áut. Alebo telefonovať z mobilu skutočného Yetiho....
„ Zamestnanec Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity Štefan Šarkózy, po rozsiahlej medializácii, odstúpil z pozície koordinátora pre riešenie situácie na Družstevnej ulici v Malackách...." Táto správa veľa vypovedá o tom, ako sa na Slovensku pristupuje už vyše dvadsať rokov k „ riešeniu" rómskeho problému.
Cigán je ten, čo zbiera cudziu úrodu....ten, čo v živote žne to, čo zasial. Cigán je ten, čo kričí, keď má strach.....ten, čo spieva, keď je mu najhoršie. Cigán je ten, od ktorého si v autobuse odsadneme a ktorý si odsadá od nás v celom svojom živote prežitom na čepeli dýky.
Môj dedo bol krčmár. Chlapi v dedine ho mali radi, lebo im bez problémov dával na sekeru. A keď bolo treba vrátiť dlh, mnohokrát len mávol rukou a nalial ďalší pohárik. Mal výbornú domácu slivovicu, po ktorej sa svet zdal o čosi viac znesiteľnejší. „ Retiazkovala" tak, že sa z nej dali vyrábať šperky pre mladé dievčatá....
Naše životy sú cesty. Krátke, dlhé, prvé....posledné. Poprepletané slovami. Múdrymi i obyčajnými, boľavými i zbytočnými. Občas nevypovedanými, alebo napísanými v listoch.....Môj otec bol s mamou dobrých tridsaťsedem rokov. Naplnili tú časť svadobnej farárovej reči, kde sa hovorí, "....kým vás smrť nerozdelí....".
Predošlý víkend sme si so známymi urobili menšiu túru na hrad Brekov. Keď sme prechádzali dedinou rovnakého mena znenazdajky sa k nám pripojil psík, o ktorom sme neskôr zistili, že je to staršia zaslúžilá psia matka. ....
Neviem, či ste si to všimli, ale už niekoľko týždňov sa v televízii opakuje istý spot, v ktorom hľadajú akéhosi Šaniho. Spočiatku som tomu nevenoval veľkú pozornosť, ale keďže to hľadanie neustávalo, tak som si uvedomil svoju občiansku povinnosť a šiel som na políciu...
Do školy to mala dobrých šesť kilometrov. V ich dedine nebola žiadna a do najbližšieho mesta musela každé ráno kráčať pešo. Občas, keď mala šťastie, jej zastavil voz ťahaný unavenými koňmi smerujúci na mestské trhovisko. Celá rozradostená sa vtedy uvelebila v zadnej časti voza a hompáľajúc nohami sledovala vzďaľujúce sa posledné domy jej rodnej dediny. Mala sedem rokov a bola uprostred druhej svetovej vojny.....
Môj otec mal rád spoločnosť ľudí a takisto rád a dobre spieval. Jeho prenikavý barytón sa často rozliehal po našom byte pri každej oslave. Mama hovorí, že v tomto som po ňom. Vraj som zdedil aj jeho hrdú a vzpriamenú chôdzu....
Po našom meste chodí už niekoľko rokov „ Muž v čiernom". S tými známymi filmovými „ Men in Black" má však spoločnú akurát tú farbu šiat. Namiesto elegantných a na mieru ušitých oblekov, nosí čierne nohavice a dlhú čiernu bundu a viac ako jemne vyholenú tvár preferuje hustú čiernu bradu. Jeho ďalším poznávacím znamením je množstvo starých igelitiek opásaných okolo tela....
Napísanie listu je jeden z mnohých spôsobov medziľudskej komunikácie. Dá sa do neho vtesnať skutočne veľa a dá sa ním aj o veľa žiadať. A čo je hlavné, list má veľkú výpovednú hodnotu. Hlavne o jeho autorovi....
Termín „uhorková sezóna" sa väčšinou spája s obdobím, kedy politici dovolenkujú a oddychujú, nemajú čas a priestor na vytváranie nových káuz a tým pádom investigatívni novinári nemajú do čoho „pichnúť". Ešteže sa Dobroslav Trnka občas popremáva autom po dunajskej hrádzi. Tohoročná uhorková sezóna však začala o niečo skôr a hlavne dosť netypicky....
Kauza bytu ministra Jána Figeľa rezonovala na Slovensku už pred niekoľkými mesiacmi. Rovnako aj jeho zámer venovať tento byt v prospech charitatívnej činnosti. Keďže zjavne sa tento zámer pánu ministrovi doteraz nepodarilo zrealizovať, veď má chudák dosť starostí s tými diaľnicami, mám tu preňho jeden nápad....
V stredu, 25. mája, som sa zúčastnil regionálnej konferencie na tému „ Prínos Štrukturálnych fondov k začleneniu rómskych komunít", ktorú organizoval Európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, László Andor. Nie som veľmi zástanca takýchto konferencií „na najvyššej úrovni" ako to bolo prezentované na pozvánke, ale keďže som chcel k téme, ktorej sa roky venujem zistiť najnovšie informácie, tak som napokon do Košíc pricestoval. Zistil som však niečo iné, ako som pôvodne očakával....
Keď som sa pred štrnástimi rokmi ženil, musel som absolvovať spolu s manželkou, vzhľadom na to, že svadobný obrad mal prebiehať v kostole, povinnú predmanželskú prípravu. Na našom poslednom sedení, som na farárovi videl, že sa akosi ošíva...
Je na svete jedna firma, ktorá má už vyše dvetisíc rokov. Prežila počas svojej existencie obdobia vzostupov i pádov, neotriasli ňou ani vojny, ani zmeny spoločenských zriadení a úspešne prežila aj všetky otrasy na burzách.....
S určitou dávkou fantázie by sme terajšiu vládu Ivety Radičovej a množstva koaličných partnerov mohli prirovnať k rozprávke „Snehulienka a sedem trpaslíkov". Avšak s tým malým rozdielom, že v realite prebrali funkciu zlej kráľovnej, ktorá chce jablkom otráviť Snehulienku, práve tí trpaslíci....
Správa z tlače. "Na vysoké ceny za bývanie, elektrinu, nízke sociálne dávky a nemožnosť nájsť prácu sa sťažovali na včerajšom protestnom zhromaždení na košickom Luniku IX, obyvatelia tejto mestskej časti"......
