Dokážem usedavo ležať. Zoznam autorových rubrík: Austrália, Malajzia, Súkromné, Nezaradené, Veda a technika, O dobe kovidovej
V čase kolabujúceho zdravotníctva a vrcholiacej druhej vlny tu máme konečne nádej na postupné vyriešenie pandémie očkovaním. Logicky by prioritu mali mať tí , ktorých potrebujeme v nemocniciach a DSS či ohrozené skupiny.
Niektoré boje sa nedajú vyhrať. Vždy je ale možné zachovať sa ako hrdina lebo v každom boji sa dá hrdinsky zvíťaziť ale aj hrdinsky padnúť. Keď nám osud nedal inú šancu, stačí dôstojne zvládnuť to druhé.
Vláda sa nevedela na čomsi dohodnúť a tak sa dohodla na ničom. V podstate nechala riešenie na obyčajných ľudí. Ako to vyzerá, keď sa riešenia chopia obyčajní ľudia už nejaký čas vidíme.
Vôľa priznať si, že Vianoce sme si už zbabrali sa nenašla. Napriek tomu budú veselé rovnako ako aj Nový Rok. A potom to príde. Reálna šanca tomu zabrániť už neexistuje.
V jari sme vyhrali, v lete odmenili, v jeseni bolo SNP a teraz keď sa zima pýta, tak sme bezradní ako maturant týždeň pred skúškami pri pohľade na to množstvo otázok hovoriac si že tie reči o priebežnej príprave mali čosi do seba.
O tom, že by sme hádam aj vedeli ako to riešiť ale ustavične sa len škriepime. Aj keby sme mali živú vodu, našli by sa ľudia ktorí by tvrdili že z nej dostanete vyrážky.
Internet priniesol do nakupovania úplne nové možnosti. Tovar si môžete prezerať, porovnávať, čítať a pridávať hodnotenia a objednať si ho kľudne aj z druhého konca sveta. Jediné čo zaostáva je spôsob akým sa k tovaru dostať.
Dovolávať sa zodpovednosti u Slovákov je ako dožadovať sa vegánskeho menu na ľudožrútskej hostine. V jari sme sa vyhli katastrofickým scenárom a teraz hrozí že sa náš image bojovníkov proti hnusobe zosype ako domček z karát.
Nech uz virus pochadza odkialkolvek taku masovu hysteriu aka zachvatila tejto jari cely svet sme tu este nemali. Epidemie boli uz aj daleko horsie a nebezpecnejsie, ale bud to bolo uz velmi davno alebo velmi daleko.
V stredu predpoludním som cestoval autobusom do práce. Vonku dosť veľká horúčava, autobus bez klimatizácie aspoň s otvorenými oknami. Dve zastávky pred cieľom sa autobus pokazil a posledné 2 kilometre som teda radšej prešiel peši
Plánujete kúpiť, alebo patríte k tým šťastnejším a idete predávať ? V oboch prípadoch máte na momentálny stav na trhu s nehnuteľnosťami odlišný pohľad a najmä očakávania.
Dlhšiu dobu som pravidelne cestoval na našej najvyťaženejšej železničnej trati Bratislava – Košice a zároveň v najvyťaženejšom čase. Zvyčajne piatok podvečer smer Košice a nedeľa popoludní smer Bratislava.
Stavili sa raz kapitalista, socialista a feudál, ktoré zriadenie bolo v histórii najlepšie. Dohodli sa, že každý dostane tažký voz s nákladom a 100 ľudí. Kto z nich prekoná určenú cestu za kratší čas, vyhrá.
Cestovať hromadnou dopravou v našom hlavnom meste je síce prevažne otravné a zdĺhavé, ale niekedy celkom poučné a človek sa všeličo dozvie, a hádam aj nad niečím zamyslí. Popritom cestovať autom je pohodlné, človek môže relaxovať, a teda hádam ani na nič nemyslí. Ale nie o tom som chcel.
Dlhý polostrov o ktorý sa delí Litva s ruskou Kaliningradskou oblasťou. Kurská kosa. S Klaipedy sa sem dostanete na kompe ktorá premáva cez kanál ktorý ju oddeľuje od pevniny.
Sú tri. Štáty Európskej únie, ktoré boli v minulosti súčasťou bývalého SSSR. Litva, Lotyšsko a Estónsko. Štáty relatívne malé, s malým počtom obyvateľov a veľmi nízkou hustotou zaľudnenia. Nížina, nížina, les a pobrežie. A krajina úplne odlišná od tých ostatných.
Pokiaľ Gdansk a Gdynia sú regulérne veľké priemyselné cetrá, Sopoty sa viac podobajú na rekreačné stredisko. Krásna pláž aj uličky. Možno to najznámejšie poľské stredisko pri Baltickom mori.
Druhým mestom z trojice je prístavné mesto Gdynia. Pokiaľ v Gdansku sa mi pláž akosi nedarilo nájsť, v Gdyni sa to konečne podarilo dokonca tak, že som býval rovno pri nej. Nuž konečne sa dalo nájsť pravé nefalšované Baltické more a po prvý krát sa v ňom vykúpať. Pokiaľ si pamätám , to letov 2006 bolo veľmi teplo a voda teda tých 20 a možno aj viac stupňov určite mala.
Vždy som túžil bývať pri mori. Nie tak, že za ním musíte cestovať, ale tak aby to prvé čo ráno vidíte z okna bolo more a to nie len počas dovolenky či víkendu, ale úplne stále. Nuž na Slovensku more nemáme, a tak za ním tí moruchtiví musia cestovať a ticho závidieť tým, čo more majú celkom blízko. Hovorí sa, že kto susedí s morom, susedí s celým svetom a história krajín ktoré majú prístup k moru to len potvrdzuje.
Kiruna je najsevernejším mestom vo Švédsku. Leží v na území ktoré sa zvykne označovať za Laponsko. Má niečo vyše 18000 obyvateľov. Na jar 2007 sa mi trochu neplánovane podarilo stráviť v ňom jeden jediný deň. To je trochu málo, ale predsa sa podľa možností dá čosi vidieť aj za taký krátky čas. Dnes keď je u nás vraj zima nezaškodí sa pozrieť na miesta kde zima znamená aspoň 40 stupňový mráz. A predsa sa nesťažujú.
