Dokážem usedavo ležať. Zoznam autorových rubrík: Austrália, Malajzia, Súkromné, Nezaradené, Veda a technika, O dobe kovidovej
Poslednou zastávkou na ceste Západnou Austráliou bolo prvé vnútrozemské mesto York. Podla popisov malo byt pekné a "pitoreskné". Nuz mestecko si zilo svojím v porovnaní s ostatnými velmi rušným životom. Blízkosť Perthu iba 97 kilometrov, čo je na miestne pomery takmer nič, robí svoje. Je to len niečo viac ako hodina jazdy. Posledna noc pred odchodom z Australie.
Pulau Tioman je najväčší ostrov východného pobrežia Malajzie. Keďže prvý pobyt na ňom trval len o niečo viac ako dve hodiny, neostávalo nič iné len sa tam vybrať znovu a túto podpásovku mu vrátiť aj s úrokmi.
Wave Rock je čudesný prírodný výtvor, ted aspoň tvarom pripomínajúcim prevaľujúcu sa morskú vlnu. Je to vraj najfotografovanejšia atrakcia v Západnej Austrálii. A miestni si pochvaľujú príjmy z cestovného ruchu. Leží na odbočke z cesty smerom na Hyden a hneď pri nej je kempring a malé návštevnicke centrum. Oproti zas celkom pekná reštaurácia. V hlavnej sezóne tu musí byť určite rušno, momentálne však len pár ľudí, aj to je oproti ostatným miestam nával.
Posledné štyri dni cesty už boli v znamení približovania sa späť k Perthu, ted viac menej návrat. Jednotlivé denné etapy boli neporovnateľne kratšie ako na začiatku, ale hádam je aj dobre, keď si môžete prezrieť niečo z domácich zaujímavostí aj počas denného svetla. Ináč v nekonečných rovinách nie je veľkým problémom prejsť denne do 1000 kilometrov. Rýchlostný limit je 110 km/h a jednotlivé osady sú od seba veľmi vzdialené, tak sa vaša priemerná rýchlosť veľmi nezníži. Cestovať v noci sa veľmi neodporúča pretože svetlá lákajú zvieratá a prinajmenšom skončíte s rozmláteným autom. Konečne som si prečítal ako sa obsluhuje tempomat a plynový pedál som prestal používať úplne a brzdový fakticky tiež. Riadenie sa obmedzilo na krútenie volantom a sem-tam stláčanie gombiíkov ovládajúcich tempomat. 195 kW motor hnal auto presne 110 kilometrovou rýchlosťou bez ohľadu na stúpanie či klesanie cesty. Pri prázdnych a veľmi dlhých cestách Západnej Austrálie vec na nezaplatenie.
Štrvtý deň austrálskeho putovania som sa musel rozlúčiť z vnútrozemím a vydať sa na cestu späť k pobrežiu do mesta Esperance. Cesta z Kalgoorlie je dlhá asi 400 kilometrov. Jedinou významnejšou zastávkou je asi na polceste mestečko Norseman.
Out of the way. Out of this world. Takto uvádza turistický sprievodca vnútrozmie západnej Austrálie známe ako Goldfields. Mestom Kalgoorlie sa pravé vnútrozemie totiž iba začína. A pre mňa cena kompromisov. Vnútrozemie Austrálie ma veľmi lákalo. Problémom nebol ani čas, problémom bolo auto. Nie že by bolo zlé, práve naopak, príliš nové a požičané. Ani nie rok staré s necelými 24 000 kilometrami. V pohode by zvládlo cestu po suchej nespevnenej ceste, problémom bol prach a odletujúce kamienky. Nemal som to srdce pustiť sa s ním po prašných cestách. A bez toho sa vo vnútrozemí prakticky nikam nedostanete.
Kalgoorlie alebo aj Kalgoorlie-Boulder ( zrejme je to dvojmesto) je hlavným centrom oblasti ťažby zlata v západnej austrálii. Mesto je pomerne veľké a má vraj až 30 000 obyvateľov a to je na Austráliu viac ako dosť. Prišiel som v sobotu večer, a tak som celý nasledujúci deň venova obhlliadke mesta a ubytovanie som hneď ráno pedĺžil o ďalšiu noc. Predsa len po noci strávenej v lietadle a celom dni v aute človek potreboval akýsi oddych hlavne kôli jednotvárnym austrálskym cestám.
Veľká južná zem, najodľahlejší a najzvláštnejší obývaný kontinent - Austrália. Pre našinca veľmi ďaleká krajina plná zvláštnych zvierat a rastlín. Málo ľudí, veľké neobývané územia, púšte a austálsky prales - buš. A ešte kengura a austrálsky pštros emu. Chovy hovädzieho dobytka a ovcí. Toľko a snáď aj známu siluetu opery v Sydney pozná bežný človek z krajiny protinožcov. Ktoré zo svojich mnohých tvárí dokáže ukázať za 8 dní? Nijaké veľké plány len spiatočná letenka a hrubý pohľad na krajinu na mape a veľmi málo skúmania na internete. Takto sa vraj necestuje. Možno. Kdesi som našiel pekný výrok:"Tak ako si v bordeli nekúpite lásku, tak ani v cestovke dobrodružstvo."
Do zbierky malajských horských rezortov mi po Genting Highlands, Cameron Highlands a Frasers Hill zostávali ešte stále dve miesta. Zle dostupný Maxwell Hill pri Taipingu a Bukit Tinggi ( nezamieňať s tým v Indonézii) cca 50 kilometrov od Kuala Lumpuru. Bukit Tinggi leží v rovnakom pohorí ako Genting , ale len v nadmorskej výške približne 1000 metrov. To je pri jasnom počasí na chládok predsa len ešte stále málo.
Stupňovaný odpor k vraj suverénne najhorším taxikárom na svete, praktická neexistencia verejnej dopravy mimo centra mesta ma doviedli k dlho pripravovanému ráznemu kroku. Zadovážil , teda požičal som si auto. A hneď výkvet malajského automobilového priemyslu Proton Wira (mal. Hrdina).
Juhovýchodná Ázia nie je určite miestom, kde by ste hľadali hrady a zámky či kaštiele ako ich poznáme z Európy . A už vôbec nie vo vnútrozemí mimo centier koloniálnych dŕžav. Jedno takéto miesto uprostred nekonečných palmových plantáží však existuje. Kellies Castle neďaleko mesta Ipoh v štáte Perak.
Mnohí z nás Rumunsko poznajú ako jednu z dovolených prímorských destinácií za bývalého režimu. Dnes je skôr synonymom niekoho chudobnejšieho v EU ako sme my. Aj tak okrem pár turistov ktorým učarovala miestna príroda, do vnútrozemia zablúdi málokto. A veru, treba si vedieť vybrať miesto a presvedčíte sa, že Rumunsko má aj svoju krásnu tvár. Tu je.
S predstavou klasickej letnej dovolenky ktorú by sme si chceli dopriať, sa spája more. More dostatočne teplé, dostatočne čisté a modré a more dostatočne blízke. Keďže túto predstavu zastáva hodne ľudí, býva to naše more aj morom preplneným, teda spoň čo sa pláže týka.
Keď sa tropická horúčava nedá vydržať, jediným miestom v Malajzii kde sa dá voľne dýchať, sú hory. Po rušnom Genting Highlands v blízkosti hlavného mesta kde síce je chládok, ale zato atmosféra pripomína Las Vegas spolu s Disneylandom dokopy a 280 killometrov vzdialenom Cameron Highlands s čajovými plantážami, farmami a neustále preprachtými uličkami, zostávajú už len menej známe miesta, kde sa dá újsť.
Malajzia patrí medzi tzv. ázijské tigre, teda juhoázijské štáty ktorých ekonomika sa v posledných desaťročiach prudko rozvíjala. Nedávno sa mi dostal do rúk článok z miestnych novín ktorý analyzoval príčiny toho, že sú Malajčania zo všetkých tigroidných štátov druhy najchudobnejší. S porovnaním toho, čo vidím okolo seba to pomaličky začína dávať zmysel.
Po nepochybne krásnych zážitokoch z cestovania po tom najlepšom, čo krajina môže poskytnúť, nastal čas prizrieť sa aj na negatíva ktoré táto krajina poskytuje bez ohľadu na záujem každému ako "pridanú hodnotu."
Prívlastok "svetový" je dnes už tak bežný, že už dávno neznamená niečo výnimočné. Aj tu v Malajzii je napríklad takmer každý lanový most niekde v lese ten najdlhší na svete. Všetko je unikátne a jedinečné, veď kto by sa už chodil pozerať na niečo všedné a obyčajné. Posledným miestom na ceste po Borneu bolo mestečko Semporna a "jedinečný a svetovo unikátny" podmorský svet ostrovov Mabul a Sipadan.
Rozhodnutie presunúť sa na posledné dni zo Sarawaku do susedného štátu Sabah bolo jednak motivované tým, že za 4 zostávajúce dni sa aj tak nedali bez auta stihnúť vzdialenejšie atrakcie a jednak som chcel nasledovať pôvodný plán, ktorý počítal s cestou okolo Sabahu z Kota Kinabalu až do Tawau. Cesta sa samozrejme začala celodenným čakaním na letisku v Kuchingu na neskorý večerný let do Kota Kinabalu. Vedel som, že za štyri dni sa toho nedá veľa stihnúť, no bol som rozhodnutý to nejako skúsiť.
Posledným cieľom v Sarawaku ostali dva národné parky blízko severozápadného cípu Sarawaku v blízkosti mesta Kuching. Cesta z Bintulu do Kuchingu meria približne 600 kilometrov čo sa odvážny domorodý autobus podujal zdolať za niečo viac ako 10 hodín. Autobusový lístok na zachovalý autobus stojí približne 10 euro a síce som nemal čas, ale ani dopredu objednanú letenku a chcel som presjť po celom pobreží od Miri až po Kuching po zemi. Tak som sedel a sedel až sme niečo po polnoci dorazili na stanicu v Kuchingu.
Cesta z Miri do Bintulu je dlhá približne 200 kilometrov čo je v porovnaní so vzdialenosťami v Sarawaku minimum. Autobus to zvládne za približne 3 hodiny. NP Similajau je mimo hlavnej cesty asi 30 km od mesta Bintulu.
