Články od Miroslav Mikolášik

Nedávno ma vo vyhľadávači pri jednej stránke pre budúcich rodičov, zaujala otázka - Čo deti potrebujú najviac? Patrím už k zaslúžilým otcom so štyrmi dospelými deťmi, ale predsa len som ju otvoril. Úprimne som chcel vidieť odpoveď! Bude to len reklama na monitor dychu alebo nejakú podobnú modernú vymoženosť? Som rád, že som tam nenašiel ani toto, ani žiadny iný nákupný zoznam, s ktorým by budúcich rodičov posielali do obchodu, ale odžitú realitu - najmenším deťom nestačí, ak ich nakŕmite, prebalíte, umyjete či oblečiete. Deti potrebujú k životu lásku! Za touto vetou, ktorú som okamžite podpísal všetkými desiatimi, bola však ďalšia otázka - a čo je to láska? Odpoveď bola ešte silnejšia, ako predchádzajúca. Láska - to nie je slovo alebo pocit - to je čin!

27. okt 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
70

Miroslav Mikolášik

Politika Pál Csáky ako hrdina Hviezdoslavovej básne?

Ak európski voliči poslali do Bruselu najviac poslancov spomedzi ľudovcov a kresťanských demokratov, je logické, aby sa predsedom Európskeho parlamentu stal moslim? Ak má Slovenská republika v europarlamente trinásť mandátov, je normálne aby jeden z na Slovensku zvolených zástupcov ľudu posilnil rady politickej strany z Maďarska? Demokracia, ako je všeobecne známe, má svoje muchy, ale ako hovorí Tomáš Garrigue Masaryk: Má-li demokracie své nedostatky, musíme překonávat ty nedostatky, ne překonávat demokracii. Spomínané kroky na pôde europarlamentu však nevyzerajú na to, že by daní politici považovali hlas ľudu za hlas Boží... Naopak, s výsledkami demokratických slobodných volieb si bez zábran robia čo chcú.

17. júl 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Miroslav Mikolášik

Choré deti dospelých chránia, ale kto ochráni ich?

Osemdesiatšesť poslancov belgického parlamentu nedávno usúdilo, že sú schopní rozhodovať o smrti chorých detí a umožnilo ich eutanáziu bez obmedzenia veku. Rozmýšľam ako by dopadlo toto hlasovanie, keby o ňom mohli rozhodovať deti samotné? Rozmýšľam, pretože už roky nosím v hlave slová riaditeľky detského hospicu Márie Jasenkovej, ktorá je na rozdiel od politikov pri nich dennodenne, ktorá ich počúva aj keď sú už veľmi, veľmi choré a ich rodičia vedia, že ich čas sa napĺňa. A vedia to aj ony samé. Ale nehovoria o tom, lebo sa boja, že by to rodičov príliš bolelo. „Snažia sa dospelých chrániť." Belgickí politici ukázali, že dospelí toľko citu nemajú, a túto tému deťom doslova vnútili.

13. mar 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
14

Miroslav Mikolášik

Chráňme samých seba aspoň tak ako motýle

Pred niekoľkými dňami Európsky parlament odmietol udeliť povolenie na pestovanie geneticky modifikovanej kukurice Pioneer 1507 v rámci Únie, pretože jej hmyzu odolný peľ môže ohroziť niektoré druhy nočných motýľov. Súhlasím - chrániť bezbranných je potrebné. Ale prečo len motýľov?

11. feb 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Miroslav Mikolášik

Takto dobehnúť národ nevie hocikto...

"Na konci druhého roku vládnutia musíme odpovedať našim voličom, či sme naplnili naše posolstvo, podľa ktorého si ľudia aj v kríze zaslúžia istoty," naplánoval si verejne predseda vlády. Nebýva zvykom, že by sa opozičný politik ponáhľal pomáhať vládnemu, ale sme predsa ľudia. Prečo mu neposkytnúť aspoň taký menší súhrn výsledkov jeho vlády jednej strany. A keď nie rovno jemu, tak aspoň ľuďom. K akým istotám sa to teda v kríze dostali..?

16. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Miroslav Mikolášik

Koľko Kotlebov ešte táto vláda nechá vyrásť?

Keď krátko po voľbách vychádzala limuzína s ním z prezidentského paláca, z ničoho nič zastavila pri redaktorovi Markíza, a on z nej s úsmevom vystúpil, aby odpovedal na jeho otázky. Všetkým šokovaným, že ten, čo zastavil kvôli novinárovi auto, a ten, ktorý ešte pred štyrmi rokmi nazval médiá hyenami, je ten istý, sa poponáhľali sociológovi a politológovia vysvetliť, že Róbert Fico z roku 2012 nie je Róbert Fico z roku 2008. Naozaj?

26. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Miroslav Mikolášik

Necháme mladých dať Slovensku zbohom?

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bojovalo v tomto roku o jedno pracovné miesto na Slovensku v priemere okolo 99 nezamestnaných. Je teda jasné, prečo sa informácie o konkurzoch na posty na ministerstve pôdohospodárstva nemohli dostať za múry úradu. To by totiž bolo na dlhé lakte - vysvetľovať neprijatým, prečo, parafrázujúc staré známe príslovie - pri zvade deväťdesiatich deviatich zvíťazil stý. Najmä ak ten ani náhodou nemal vzdelanie, ktoré na danú funkciu vyžaduje zákon. Ako napríklad stále len stredoškoláčka poverená šéfovaním Jahnátkovej kancelárii... Treba po tomto vôbec vysvetľovať, prečo viac ako polovica mladých Slovákov poškuľuje podľa nedávneho prieskumu po zahraničí, kam nemá problém sa za prácou presťahovať? Nech si na Slovensku Jahnátek ďalej zvoláva porady vedúcich odborov svojho ministerstva presne podľa aktuálneho vtipu, v ktorom sa sekretárka uisťuje, koho zavolať: „Len sestru a brata alebo aj ostatných, strýko...?" Ale bez nich. Na rozdiel od vládnej podpredsedníčky parlamentu totiž do diplomovky neodpísali beztrestne rokovací poriadok, a tak majú pocit, že by mali dostať šancu ukázať, čo v nich je. Naozaj ich necháme odísť? Ja nie.

18. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Miroslav Mikolášik

Ako sa hľadajú „proFíci“?

Keď si pozriete programové vyhlásenie vlády, jedno ministerstvo za druhým sľubovalo profesionalitu vo svojich rezortoch. Dnes však vyplávali na povrch skôr správy, že sú plné príbuzných, rodákov a spolustraníkov svojich šéfov. Kóšer je to jedine vtedy, ak nejaký čas na internete kolujúci sociálno-demagogický slovník vládnej strany nie je vtip, ale faktická pomôcka voličom. Ten totiž jasne definuje, kto môže víťaziť vo výberových konaniach do štátnej správy za súčasnej vlády. Jedným slovom „proFíci"... Mimochodom, viete ako sa hľadajú?

6. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Miroslav Mikolášik

Spoja sa proletári všetkých krajín aj proti životu?

Keď vo vlaňajších prezidentských voľbách vo Francúzsku bodoval socialista Francois Hollande ukázalo sa, že rozhodli najmä mladí, nezamestnaní a krízou najviac zasiahnutí ľudia, ktorí volali po väčšej pomoci štátu. Všetko sľúbil - zvýšiť zamestnanosť, bojovať s daňovými únikmi, postaviť ekonomiku na nohy... Po roku je ekonomika v recesii, na ministra, ktorého si vybral na boj s daňovými podvodníkmi, prasklo, že sám ukrýval takmer sedemstotisíc eur v Singapure, nezamestnaných medzi mladými je ešte viac... Skrátka bod za bodom z volebného programu - nič. Splnil len ten, ktorý skryl až pod číslo 31...

29. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
40

Miroslav Mikolášik

Dáme sa oklamať falošnými tónmi a opiť rožkom?

Po volebnom víťazstve socialistov Róberta Fica sa zdalo, že vládna loď má tak jasný SMER, že naraziť na plytčinu jej nemôže hroziť, ani keby globálne otepľovanie nabralo také obrátky, že by klesla hladina svetového vodstva o polovicu. A bác. Vládnym biznisom desaťročia, keď štát za šesťdesiat miliónov kúpil stratu osemdesiat miliónov ročne, a to získaním SPP späť do svojich rúk, sa riadne odrela o dno až nečakane začalo zatekať. No predseda vlády, a zrejme na jeho príkaz všetci, sa tvária, že žiadne diery nevidia. A k tomu namiesto priznania a naprávania škôd dal, podobne ako kedysi na Titaniku, akurát príkaz kapele hlasnejšie cestujúcim hrať do tanca, aby nepočuli hukot do vnútra sa valiacej vody. Dokonca sa sám rozhodol spievať sólo. Istota je istota.

20. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Miroslav Mikolášik

Premiérove zlé a dobré čísla

Keď premiér Róbert Fico preberal v Poľsku cenu Človek roka 2012 pre severovýchodnú Európu tváril sa ako sa patrí - najskôr sa zdvorilo okúňal, že to nemuseli, ale potom sebavedomo pripustil, že keď už dali, tak sa vôbec nepomýlili, veď všetci vidia, že Slovensko pod jeho vedením je stabilná krajina a „že sme dokázali veľmi veľa, ak sa pozrieme na čísla, na fakty, tak si naozaj nevedieme zle." Tak sa teda na tie čísla a fakty pozrime. Ale oddelene.

12. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Miroslav Mikolášik

Plyn a hry

Minulotýždňovú tlačovku po rokovaní vlády premiér zrušil, lebo mu po zverejnení fotiek s asistentkou do reči veľmi nebolo, a tak sa mu na tú tohto týždňovú nahromadili hneď dve zlé správy. Prvá spočívala v tom, že ak by vláda chcela dodržať svoj vlastný plán ako v budúcom roku ušetriť na výdavkoch na chod štátu približne 400 miliónov eur, musela by začať prudko prepúšťať. A keďže tá druhá správa bola ešte horšia - Eurostat nám totiž oznámil, že 240 miliónov ukoristených od sporiteľov z druhého piliera, Slovensku ako príjem, ktorý znižuje deficit, neuzná, rozhodol sa predseda vlády povedať radšej tretiu. No tá, aj keď ju prezentoval ako dobrú, bola z nich, bohužiaľ, najhoršia. Slováci budú mať síce podľa nej vraj lacný plyn, no presne v duchu Murphyho zákona - zaplaťme akokoľvek vysokú cenu, len aby sme mohli povedať, že máme niečo za nižšiu. Presne také totiž aktuálne odkúpenie akcií stratovej časti Slovenského plynárenského priemyslu štátom je.

6. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Miroslav Mikolášik

Prečo opäť nechávame eurofondom vypršať „dobu trvanlivosti“?

Na facebooku sa pred časom objavil kreslený vtip, ktorý radil: „Naučte deti, čo sú dane - odhryznite im tretinu nanuku." Mimochodom, ak ho potom ešte priamo pred nimi vypľujete na chodník, jedným ťahom im ukážete aj to, čo je to šafárenie s nimi. Koniec-koncov, ono to vlastne nie je poučné len pre deti, ale aj pre dospelých, ktorí tak možno ľahšie dešifrujú najnovšiu informáciu z úradu vicepremiéra Ľubomíra Vážneho o pokutách za nesprávne čerpanie eurofondov. Aj minimálne sto miliónov eur na pokutu Bruselu za prechmaty vo využívaní európskych peňazí je totiž jeden z dôvodov, prečo štát potrebuje zvyšovať dane a odvody a zaťažovať nimi aj na dohodu pár drobných zarábajúcich dôchodcov, študentov a mamičky na materskej dovolenke. Problémom onoho vtipu je len to, že nijako nepomáha vysvetliť, prečo nanuky berú tým, čo si ich poctivo kúpili, a nie tým, ktorí ich ukradli aj s mraziarenským autom. To by totiž zaujímalo nielen deti.

29. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Miroslav Mikolášik

Vďaka Smeru máme vieru

Riešenie sociálnych problémov je podľa prieskumu verejnej mienky zverejneného tento týždeň pre ľudí ten najdôležitejší bod v programoch politických strán. To, čo hľadali, väčšina Slovákov podľa výsledkov minuloročných parlamentných volieb našla jednoznačne v programe víťaza, ktorý sľuboval vrátiť istotu a vieru, že na Slovensku sa oplatí žiť aj pracovať. Po roku vládnutia však vyvstáva otázka - komu?

22. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Miroslav Mikolášik

Pán premier, aj by som s vami súhlasil, ale...

Tento týždeň zaplavila médiá v súvislosti s aktuálnymi rokovaniami o valorizácii minimálnej mzdy správa, že tá by mala byť maximálne jedno euro. To, že s tým prišli renomovaní ekonómovia naznačuje, že to nie je len taký nápad z brucha spôsobený uhorkovou sezónou a príliš vysokými teplotami vzduchu. Veď aj ich argumenty znejú logicky. Súčasná vyše tristo eurová hranica naozaj brzdí zamestnanosť najmä v krajoch s nižšími príjmami, a preto by bolo k nízkopríjmovým zamestnancom naozaj štedrejšie, v porovnaní aj s tým najštedrejšie navrhovaným osempercentným rastom minimálnej mzdy, zníženie odvodov, dokonca aj vtedy keby sa o odvodovú úľavu rozdelil zamestnanec so zamestnávateľom pol na pol. Rozbeh to teda malo dobrý, ale v cieľovej rovinke to celé, bohužiaľ, začalo osudovo krívať.

15. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Miroslav Mikolášik

Kde nič nie je, čert možno neberie, ale minister áno

Už roky koluje príbeh istého afrického študenta. Keď sa v osemdesiatych rokoch vracal zo štúdií v Československu domov a novinári sa ho pýtali, ako sa mu u nás páčilo, neskrýval nadšenie. Lámanou českoslovenčinou hovoril o „Težkoslovensku" ako o „lidovodemagogickom štáte šizenom Komickou stranou a jej výstredným výborom". No najviac sa mu páčili naše niekdajšie paradoxy - hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil, a hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil, a napriek tomu, že sa plán plnil, nikde nič nebolo dostať. Všetkým odporúčal návštevu. A mimochodom, hoci uplynulo tridsať rokov, stále sa je na čo dívať. Aj keď „Težkoslovensko a jeho lidovodemagogické zriadenie" je preč, paradoxy zostali.

8. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Miroslav Mikolášik

Sedieť a čakať – naozaj je to cesta k zamestnaniu?

Tesne po posledných voľbách na Slovensku koloval vtip o návšteve gréckeho prezidenta u nás. Po tom čo sa s ním stretli predstavitelia novovymenovanej vlády a ponúkli ho, ako tradične, chlebom a soľou a ukázali Devín, mu podľa ľudovej tvorivosti mali sľúbiť, že urobia všetko, aby sa v našich končinách cítil ako doma. Politikom sa občas stane, že zoberú podobnú srandu príliš vážne, a pre srandistov to skončí ako kedysi v Rusku, kde sa vraj Brežnev chválil, že zbiera vtipy o sebe. Keď sa ho spýtali - koľko ich už má, úprimne priznal - dva a pol gulagu. Tie časy už, chvalabohu, nežijeme. No aj tento vtip si súčasní mocní zobrali až príliš k srdcu. Prekvapujúco ich však nerozčúlil, ale inšpiroval. V tejto súvislosti si úprimne nie som istý, čo je horšie....Štát totiž, rovnako ako kedysi politici z peloponézskeho polostrova, začal prikrášľovať štatistiky, pre začiatok o počte nezamestnaných.

2. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Miroslav Mikolášik

Šetrenie po slovensky

Manžel radostne hovorí manželke: „Dnes som utekal do práce za električkou, takže som ušetril na lístku." No tá jeho nadšenie ani náhodou nezdieľa. Naopak, poriadne kyslo sa usmeje. „Mudrlant, keby si radšej utekal za taxíkom... Ten predsa stojí desaťkrát toľko, ušetril by si omnoho viac." Toto pôvodne mal byť vtip, ale potom, čo som si prečítal správy o vytrhávaní novej dlažby na ružomberskom námestí za stodeväť tisíc eur, lebo bola drahá, a jej výmene za deväťdesiattisíc eurovú došlo mi, že je to len veľmi výstižný komentár k slovenskej realite. Logika spomínaného myslenia totiž hovorí jasne - šetríte tým viac, čím drahšiu vec, ktorú ste predtým zaplatili, odstránite.

28. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Miroslav Mikolášik

Keď politici tipujú, nielen v dejinách, ale aj v zákonoch...

Keď najvyššie vedenie nášho štátu začiatkom júla s veľkou slávou a za naše dane oslavovalo okrúhle 1150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, najsledovanejšia televízia doplnila spravodajstvo z tejto okázalej akcie anketou, čo oslavujúci politici o oslavovaných vierozvestoch vlastne vedia. To, že pani poslankyňa Tomanová presviedčala redaktora, že svätci dorazili na Veľkú Moravu v roku 826 - „veď preto oslavujeme 1150 rokov od ich príchodu", bolo snáď jedným z tých najmenej smiešnych odpovedí. Ale myslím, že nie pre túto trápnu neznalosť vlastnej histórie, v prieskume, ktorý médiami prebehol pár dní na to, až sedemdesiat tri percent Slovákov skonštatovalo, že slovenskí politici nie sú dostatočne profesionálne, ani odborne pripravení na výkon svojej funkcie. Aj keď ich znalosti boli smutne smiešne, o dejepis v živote totiž nejde... .

18. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Miroslav Mikolášik

Nikdy som neodišiel

Nedávno som stretol mladú ženu. Chvíľu sme sa rozprávali kde žije a odkiaľ pochádza. A nebol to ničím výnimočný príbeh – po maturite odišla študovať zo stredného Slovenska do Bratislavy, a tam, ako tisíce iných, zostala. Našla si prácu, vydala sa, tam sa jej narodili deti. Je to už osemnásť rokov, čo vletela z hniezda, teda presne rovnako dlho, ako v ňom prežila. „V Bratislave mám rodinu, byt, hypotéku za ktorý budem splácať celý život. Tu mám väčšinu priateľov, tu mám prácu a kolegov, tu mám lekárov. Tu viem, kde nájdem opravu obuvi, kde je najlacnejšia čistiareň a najpoctivejší hodinár. Toto vo svojom rodnom meste už neovládam. Zubári, obuvníci a krajčíri, ku ktorým som chodila, dávno zmenili adresy. Napriek tomu Bratislava stále nie je môj skutočný domov,“ priznala sa mi. „Ale s hrôzou som zistila, že už ani mesto, z ktorého pochádzam, ním nie je.“ Mohlo by sa zdať, že má dva domovy, ale vlastne akoby nemala ani jeden.

14. júl 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Miroslav Mikolášik

Zoznam článkov blogera