Manžel, otec štyroch detí. Tiež poslanec Európskeho parlamentu za KDH (www.kdh.sk), predseda skupiny pre bioetiku a ľudskú dôstojnosť v jeho najväčšej frakcii Európskej ľudovej strane, bývalý veľvyslanec Slovenska v Kanade, prezident občianskeho združenia DONUM VITAE. Zoznam autorových rubrík: Rodina, Ľudský život, Politika, Súkromné, Nezaradené
Niekdajší americký prezident Calvin Coolidge sa zapísal do histórie tvrdením, že „nikoho ešte nevyznamenali za to, čo dostal, pocta je odmena za to, čo sme dali.“ No momentálne akoby sme to u nás úplne prepísali.
Keď človeka len na jednom kilometri presviedčajú hneď dvaja až traja členovia vlády, že chránia Slovensko, tak mu to nedá nepozastaviť sa nad tým. No dobre teda, a výsledky? Dlhý, spokojný a bezproblémový život v zdraví? Nie.
Nedávno sa ku mne dostal list, v ktorom učiteľ píše vláde žiadosť o zvýšenie platu z dnešného priemeru 614 eur na 686,40, presne opisujúc svoje dôvody.
Útok v Paríži je bežnou situáciou v Libanone posledných 30 rokov. Len deň pred terorom v Paríži zomrelo pri samovražedných útokoch príslušníkov Islamského štátu v Bejrúte najmenej 44 ľudí.
Bolo to smutné sobotné ráno. Médiá informovali o sto dvadsiatich deviatich obetiach terorizmu v Paríži, aj o tom, že to nie je ešte stále konečné číslo. Číslo je pritom v tejto súvislosti hlúpe slovo.
Vlaky zadarmo, vianočný príspevok, menej za lieky a ešte aj prísľub trinásteho dôchodku, ak vládnej strane zostanú ich stoličky aj po budúcoročnom marci.
„Zdravie občana je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť,“ - napísala si súčasná vláda pred štyrmi rokmi do programového vyhlásenia dušujúc sa, že bude robiť všetko možné, aj nemožné...
Aj keď do parlamentných volieb ešte nejaký ten piatok zostáva, už hodný čas sa na slovenských vod(l)ičov na cestách usmieva z billboardov plus mínus pol parlamentu a vlády.
„Môžem byť komunista, katolík, ľavičiar, pravičiar, nacionalista a zvládol by som aj humanistu...“ hovorí text vložený v novinovej karikatúre do úst slovenského premiéra.
„Bol som ľudským sudom pušného prachu ... čakajúcim na BOOM,“ napísal mladý Američan potom, čo televízny príspevok o miestnej turistickej atrakcii nečakane prednedávnom zmenil na priamy prenos z dvojnásobnej vraždy.
Keď sa pred pár dňami na internete objavila stránka dvadsaťšesť ročnej tehotnej Američanky, na ktorej vyzvala tých, ktorí sú proti potratom, aby jej zaplatili do sedemdesiatich dvoch hodín milión dolárov, inak pôjde na potrat...
Nie je pravda, že europoslanci minulý týždeň schválili Dohodu o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ako to mnohí interpretovali.
Žiadna Popoluška, ani Snehuľka, žiadne rozprávky, kde hrdinky potrebovali pomoc princov, žiadne on a ona. V jednej zo švédskych škôlok sa totiž rozhodli vychovávať tolerantné deti, oslobodené od predsudkov...
Nedávno jeden slovenský novinár sprostredkoval svojim čitateľom veľmi poučnú reportáž, keď si na mesiac vyskúšal na vlastnej koži, aké je to byť slovenským dôchodcom. Všetko sa mu s ich obmedzeným príjmom v peňaženke zdalo drahé.
Keď sa prvýkrát objavili správy o tom, že problémy utečencov z krajín postihnutých vojnami, by mali začať zaujímať už aj Slovensko, prvé a jediné, čo od svojej vlády Slováci počuli bolo, že sú veľkým bezpečnostným rizikom.
Nedávno som si všimol v novinách zaujímavé foto z regálu supermarketu. Vedľa seba naukladané akési napolitánky - jedny osemdesiatgramové a ďalšie rovnaké, len navyše s dvadsiatimi gramami a veľkým nápisom AKCIA + 20 % ZADARMO.
Možno som nebol sám, ktorý to zažil. Možno ste to prežili rovnako. Na monitore počítača sa odvíjal dej dokumentu z afrického prostredia. Kamera zachytáva v tme bane osvetlenej len blikajúcimi čelovými lampami drobné postavy.
Poznám príbeh dôchodcu, ktorý mal to „šťastie“, že v akejsi súťaži vyhral zájazd v hodnote asi dvoch tisíc eur. Spolu s výhrou mu organizátor odovzdal aj upozornenie, aby sa nezabudol o svoje šťastie podeliť so štátom a odviesť mu do nasledujúceho marca 380-eurovú daň. Hoci v jeho veku už nikam nešiel a cestu za hranice všedných dní nechal blízkym, na daň vytiahol z úspor. Štát sa však po pár mesiacoch pripomenul znova – daň nestačí, za výlet treba zaplatiť aj zdravotnej poisťovni - ďalších 280 eur. Z každej hmotnej výhry svojho občana si štátny rozpočet robí totiž automaticky nárok približne na tretinu. Samozrejme, nechce sa rekreovať s vami, chce svoj podiel v eurách z vášho vrecka. Inak, ako vám okamžite poisťovňa oznámi, vás podľa zákona, ak nemáte priamo smrť na jazyku, nikto neošetrí a nemusí vám preplatiť ani lieky, čo je v prípade spomínaného chorého dôchodcu takmer vyhrážanie sa smrťou.Keď má ísť o peniaze z vrecka občana, tam je skrátka dôsledne sledovaný každý cent a aj pár desiatok či stovák eur štátnej pokladnici okamžite chýba. Zákon je zákon! Problém je, že len pre občana. Keď totiž ide o rovnako dôsledné spravovanie peňazí vybratých od občanov, tam už nejaký prešustrovaný milión sem - milión tam nie je problém.
Od veľkonočných sviatkov nie je ešte stále tak ďaleko, takže mám doteraz na pracovnom stole pár pohľadníc s predtlačeným prianím jej požehnaného prežitia a radosti so zmŕtvychvstania či veselej Veľkej noci. Priali sme si to takto navzájom, priali nám to moderátori večerných správ rovnako vo verejnoprávnej ako aj v komerčných televíziách, dokonca v každom druhom periodiku. Také normálne, až je to nepovšimnutiahodné. Po štyridsiatich rokoch komunistickej diktatúry s ich pokusmi nanútiť nám v dátume Veľkej noci oslavu akéhosi jarného slnovratu, práve to, že nazývame veci pravými menami, považujeme na Slovensku za prejav slobody a demokracie. Tak prečo sa nad tým pozastavujem? O pár stoviek kilometrov ďalej, a prekvapivo nie na východ, je totiž toto slobodné a demokratické už brané za neslobodné a nedemokratické...
Už rímsky antický básnik Horatius vedel, že na všetko jestvuje spôsob, aj keď dnešná veda si myslí, že na to prišla ona. On však prišiel už pred stáročiami aj na to, že všetko má svoje hranice. Ale toto ešte dnešnej vede stále nedošlo. Možnosť zahrať sa na Boha a vytvoriť si človeka na vlastný obraz ju láka už od chvíle, keď prvýkrát nahlas zabečala naklonovaná ovca Dolly. S týmto nápadom však bola celosvetovo vypoklonkovaná preč. Ak si však niekto myslel, že za dverami jej chuť pustiť sa do klonovania pokorne sklopí uši, ukázalo sa, že bol naivný. Pred časom to totiž vyhodená dverami, skúsila cez okno, ktoré jej britskí zákonodarcovia v týchto dňoch osudovo otvorili v podobe povolenia vytvárať deti s tromi rodičmi. Presviedčajú pritom seba aj svet, že vpustili dovnútra len dobromyseľnú ovečku, ktorá nechce nič viac len pomôcť chorým ženám mať zdravé deti, a nie žiadneho vlka klonovača s úmyslom zahrávať sa s ľudskými životmi. V žiadnej správe o novej metóde totiž nechýba príbeh životom skúšanej Olívie, ktorá má problémy so sluchom a jedného dňa kvôli genetickej poruche, ktorú zdedila po mame, začne strácať aj zrak. Môže byť na pomoci Olívii a jej podobným ženám niečo zlé?
