Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Napriek ironickému názvu to bude moja „óda“ na akciu pre deti, ktorá sa konala v polovici mája v nitrianskom mestskom parku.A keď už hovorím o jednej akcii, tak spomeniem aj akciu číslo 2. Tou bola oslava MMD. Tiež v mestskom parku Sihoti v Nitre.
Išla som uvariť kávu a vtedy som ho zbadala. Jéééj...taký malinký (asi 4mm veľký), zlatučký chrobáčik... a pije vodičku z kvapky na chladničke...To si odfotím!
Krása a vôňa ruží ma od malička fascinuje. Zbierala som si ich lupienky ako dieťa dúfajúc, že sa mi z nich podarí vyrobiť voňavku.
Veľmi rada sa prechádzam po koľajniciach...už od detstva. Vtedy to bolo dobrodružstvo , teraz sú to spomienky.
V piatok večer som skontrolovala svoje zásoby cukru. Keďže som ich uznala za dostatočné, pustila som sa do práce...
Láska je ako zvieratko, potrebuje jesť. Môže zahynúť, keď ju nekŕmia. Láska sa dá dokonca zabiť. Stačí jej zasadiť smrteľnú ranu a v bolestiach umiera. Sú taký umelci, čo ju vedia znova prebrať k životu, no následky zranení z nej často spravia invalida.
Určite ste už aj vy niekedy počuli tieto slová. Možno od babičky, keď sa rozhovorila o svojom nebohom príbuznom, ktorý za svojho života porobil kopec nepríjemností svojmu okoliu. Potom sa zastaví a povie: Áááále, o mŕtvom len dobre!... (...a prestane o ňom rozprávať)
To je bojový pokrik, ktorým odháňam moje decko, keď sa hrá na kliešťa. Zavesí sa na mňa a nedá sa žiadnym spôsobom odlepiť.Ale tento článok bude o niečom inom...zase fotky...tento krát chrobáčiky a spol. :)
Trochu som váhala, či tom sem dať. Tieto fotky boli robené nejaký ten mesiac i viac dozadu. Mala som trocha trému, lebo kvetov na fotkách je tu na blogu podstatne veľa a väčšinou oveľa kvalitnejšie ako sa podarilo mne.
Vyšli sme von po daždi. Svietilo krásne slniečko a ja som si zaumienila, že budem fotiť slimákov.
Vyobrazenie tejto stavby nájdete na každej našej 50-korunáčke. Len málokto však vie, čo je to za kostol a kde sa nachádza.To vám asi nepomôže, že keď si sadnem v záhrade na lavičku mám naň celkom pekný výhľad.Aké sú vaše tipy?
Nie, nebojte sa tento príbeh nie je zo života nášho ministra.Je to o úplne o krátkom živote jedného zajka poľného.Tak začnem:
Môj prvý článok, tu na blog.sme, bol o strate ľudskosti pre nedostatok času. Niečo sa odvtedy zmenilo. Aj keď to „SA „ asi nie je celkom na mieste. Po tom, čo som môj nedostatok času a ľudského záujmu o moje okolie trocha rozpitvala, padlo jednoznačné rozhodnutie. Vetu „NEMÁM ČAS“ musím prestať používať! Aj som tak urobila. Keď sa ocitám v situácii, kde sa mi toto slovné spojenie žiada použiť, radšej pomlčím...takmer si zahryznem do jazyka.
Len nedávno skončila zima. Von sa mi nechcelo, no fotiť sa mi chcelo... Obeťou mojich chúťok sa stalo ovocie v kuchyni.
Neodolala som! Nedalo sa! Mám to každý deň pred očami. Dlho som odolávala.. niekoľko týždňov. Nakoniec nado mnou zvíťazila moja foto mánia...Je to pohľad z okna mojej kancelárie. Majiteľ budovy niečo prerábal a po robotníkoch zostalo nimi postavené Robotnícke zátišie...možno ho raz namaľujem
Som možno trocha lenivá, tak miesto napísania niečoho nového, vám predkladám prepis dosť starého e-mailu. V ňom som kamarátovi pred pár rokmii opisovala, čo nové s našou mačičkou... samozrejme, že nie doslovne. Treba aj trocha preháňať, no nie? Niekoho možno pobavím, niekoho (nejakého zúrivého ochrancu zvierat) zas možno pobúrim.
Už od obdobia rannej puberty mi mama vtláčala do podvedomia utkvelú predstavu, že mám veľký zadok. Postupne sa táto utkvelá predstava zmenila na skutočnosť...
Konečne ju tu máme! Pani Jar nás ani tento rok nesklamala. Ba naopak. Podľa môjho názoru prekročila naše očakávania...
Posledných pár mesiacov mi viacero ľudí povedalo, že som sa zmenila k horšiemu. „Ani sa neusmeješ!“ Vraj pôsobím namyslene a odmerane. Odpovedám nepríjemným tónom a nie je so mnou žiadna rozumná reč. Šéfka môj hlas a tón pri telefonovaní pripodobňuje k uspávačovi hadov. Vraj: „Trocha života...usmievajte sa, keď telefonujete...“ Hmm
