Miroslav Babič
Keď sa mi nechce učiť
Piatok večer, naši hokejisti sa snažia zachrániť v elitnej kategórií majstrovstiev sveta a ja si sedím na prdeli a jediné do čoho by som mal pozerať je vytlačený súhrn na zajtrajšiu skúšku.
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Piatok večer, naši hokejisti sa snažia zachrániť v elitnej kategórií majstrovstiev sveta a ja si sedím na prdeli a jediné do čoho by som mal pozerať je vytlačený súhrn na zajtrajšiu skúšku.
Prednedávnom ked som šiel domov, všimol som si na vstupných dverách zaujímavý odkaz :)
Aj keď to dnes vyzeralo na dážď, zariskoval som a šiel som ku Dunaju porobiť zopár fotiek.
Hudba sa dá robiť aj ináč, resp môj pohľad na súčasnú aj minulú tanečnú, elektronickú hudbu...
Po tom ako Peter Šťastný ukončil kariéru profesionálneho hokejistu a začal sa venovať manažovaniu či politike, prestal mi byť sympatický. Avšak po tom čo som si dnes prečítal, stúpol o pár bodov. Mám rád ked sa niekto nekašle a určité veci povie na plnú hubu, aj keď to je proti vplyvným ľudom.
Keď prichádzala Telefonica O2 na slovenský trh, ľudia mali veľké oči a očakávali obrovský konkurenčný boj s tým, že ceny pôjdu dole a budú mať všetko skoro zadarmo. Toto všetko sa dalo prečítať v diskusiách ku článkom o prichádzajúcom operátorovi, a ešte aj dnes sa ľudia sťažujú, že ich predstavy neboli naplnené. Neviem či očakávajú, že súkromna spoločnosť bude robiť charitu, keď ju k tomu nič nenúti.
Áno! Viem, že žena sa dobýja s tvrdým a nie mäkkým, ale tu je jasný dôkaz toho, že niektorí si chcú lásku vydobiť aj násilím.
Šéfovať, niečo viesť nieje len tak. Predsa len, ten kto je hore, musí rozhodovať o tom, čo sa bude diať pod ním. Horšie je však to, že vo väčšine prípadov sa každý zodpovedá len svojmu priamemu nadriadenému a vytráca sa väzba medzi začiatkom a koncom celej organizácie.
Chodím plávať, snažím sa celkom pravidelne. Je to výborný relax počas pracovnej prestávky, a na moju chrbticu to je adekvátna záťaž. Snažím sa tam len plávať, ale občas aj keď nechcem sa dopočujem zaujímavosti zo sveta ženského.
V sobotu poobede som z ničoho nič dostal pozvanie na výlet do Prahy. Neváhal som ani chvíľku, utekal kúpiť lístok na vlak, nejaký ten proviant na cestu a šup ho večer na hlavnú stanicu smer Praha hl.nádraží.
Keď som prednedávnom písal o ľudoch, ktorí nepremýšľajú, zabudol som tam spomenúť jednu špeciálnu kategóriu, samovrahov na našich cestách. Niesú to šoféri, čo jazdia tak ako by sa ponáhľali za svojimi praprarodičmi do hrobu, ale chodci, ktorí na našich cestách dokážu vykúzliť neuveriteľné situácie.
Dôveryhodnosť policajtov na slovensku je veľmi nízka, čo aj ukazujú všemožné ankety a prieskumy. Popravde, nieje sa čomu čudovať, môžu si za to samotní policajti.
Denne musí bežný človek v hlave prebrať hŕbu informácii, či už vážnych, alebo menej dôležitých. Pracovne vyťažený premýšla, čo všetko ho ešte v práci čaká a neminie, študent zas dumá, či tú skúšku radšej nepreloží o týždeň, keďže sa na učenie vykašlal.
Dnes som v noci išiel našou ulicou a ak som si nechcel obiť zrkadlá, či šuchnúť lak, musel som klučkovať viac ako slalomár na olympiáde. Nedalo mi to, a keď som šiel domov z garáže, tak som si odfotil jedného experta čo prekážal už na tak dosť úzkej ceste.
Pravidelne sledujem, ako sa kamaráti či kolegovia rozčulujú, ako na nich zamestnávateľ šetrí. Každú korunu obracia a človek si pripadá ako niekto kto mu len kazí rozpočet a nie ako súčasť firmy.
Dnes bolo vonku tak pekne, že ma to vytiahlo z bytu spraviť si malý výlet na moje obľúbené miesto a porobiť si pár fotiek.
Prednedávnom som písal o našich milých orgánoch, činných na našich úžasných cestách. Popísal som niektoré zo svojich pozitívnych skúseností, keďže tie výrazne prevažovali nad negatívnymi. Dnes som bol však nútený si svoj názor trošku poopraviť.
Január v polovici, skúškové obdobie zimného semestra tiež v polovici. Všade naokolo počúvam ako sa každý drví na skúšku, nespí kvôli učeniu, berie rôzne podporné prostriedky na pamäť. Jednoducho dokonalý chaos, stres, panika.
Výťahy vo všetkých tých administratívných budovách (po bratislavsky biznis centrách) majú veľa výhod. Potrénujú vám nohy, kým na ne čakáte v nekonečne dlhej rade, vytrénujú váš nos aby si zvykol na rôzne pachy a vône, či vám doprajú v tom čakaní stretnutie s osobou, ktorej sa už dlhú dobu vyhýbate, a to celkom úspešne.
Dnes ráno ako som šiel do práce som sa presvedčil, že ešte stále existujú ľudia, ktorí aj keď ma nepoznajú tak dajú dobrú radu bez toho, aby za ňu niečo chceli.