Srdcom som matka, novinárka, športovkyňa a niekto, koho vyrušujú rôzne skrivodlivosti sveta a má neustále nutkanie ich naprávať. V parlamente, na ulici, v rodine. Pred ideológiou uprednostňujem zdravý rozum a úsudok a mám rada slobodu. Slobodu jednotlivca. Píšem knihu, bicyklujem a behám. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Odsúdený pedofil, rímskokatolícky kňaz z Nevidzian Pavel Kobida, si môže vydýchnuť a naďalej slúžiť svoj smiešny trest za sexuálne obťažovanie dieťaťa na slobode /v hospici/ a nie vo väzení.
Čo bolo skôr? Skorumpovaní politici, ktorých nepotrestané činy podporujú korupčné správanie spoločnosti? Alebo spoločnosť tolerujúca korupciu, ktorá si navolila skorumpovaných a korumpovateľných do čela štátu?
Nedávno vyvolala rozruch fotografia bolívijského prezidenta Evo Moralesa, ktorý podáva pápežovi neštandardný krucifix: s Kristom ukrižovanom na kosáku a kladive, symboloch komunizmu, ktorý programovo potlačoval akúkoľvek cirkev.
Pointa je v tom, že človek, ktorý šéfoval Dozornej rade tunelovanej nemocnice a „dozeral“ na to, ako nemocnica nakupuje predražené CT v pochybnom tendri, zostal sedieť v parlamente a robí si selfie.
Včera všetci hovorili o vysvedčeniach, len v parlamente sa hovorilo o Kažimírových návrhoch a o tom, že Pellegrini riadi schôdzu ako vlastnú počítačovú hru. Tak mi napadlo, ako by asi vyzeralo vysvedčenie opozičného poslanca.
Bolo by dobré imigrantom odkázať, že aj keď nám ich cez kvóty nanútia, Slovensko nie je ideálna krajina na nové začiatky. Faktom je, že tu nie sme pripravení prijať farebnú inakosť, akokoľvek zúboženú.
V krajine vopred vyhratých tendrov sa obzvlášť darí úradníkom typu činčala. Sú zväčša zadobre s dôležitými persónami, je jedno či zľava alebo sprava.
Hra na multi-kulti zlyháva. Jediné, čo z nej vzišlo sú sociálni migranti pricucnutí na vysýchajúcich prsníkoch sociálnych systémov krajín, ktoré ich včas neodstavili.
Je po rozprave o návrhu na povinnú predškolskú výchovu pre deti z rómskych osád. S napätím očakávam, či ten návrh aj tentoraz zmietnu zo stola tak ako tie predtým.
Keď neprišiel Brusel do rómskych osád, prišla rómska mini-osada za Bruselom. A belgické autority sú šokované, že asi 20 rómskych detí spí v parku na zemi.
Už dávno ma nič tak nezdvihlo zo stoličky ako predseda parlamentu Peter Pellegrini vo veselom károvanom saku na ostravskom ľade po výhre našich chlapcov nad Bieloruskom. Takto nejako to vyzerá, keď sa chce politik priživiť na víťazstve tých, ktorí tvrdo bojovali, aby našej krajine neurobili hanbu. Takto nejako vyzerá lacný marketing Smeru, ktorý sa neštíti priživiť na skutočných víťazstvách, ktoré sa získavajú poctivo a fér. Na rozdiel od tých ich víťazstiev, ktoré získavajú cez nastrčených figurantov v tuneloch v zdravotníctve, cez Váhostav na tuneloch v diaľniciach a cez oblbovanie ľudí na zdĺhavých tlačovkách, ktoré už nezaberajú. Skúsili vymeniť sako a poslať šéfa parlamentu z tlačovky o Váhostave rovno na ľad.
Mám 7-ročnú dcéru, ktorá chodí do triedy so 7-ročným rómskym chlapcom. Nesedia spolu, ale ak by spolu sedeli, brala by to normálne ona aj ja, ako aj zvyšok triedy vrátane učiteľky. Ak by si mala dcéra sadnúť vedľa dieťaťa z osady, nebola by som nadšená. Nie pre jeho farbu pleti, ale preto, že je zanedbané, špinavé, hladné a má svrab. Nechcela by som, aby moje dieťa vedľa neho sedelo napriek tomu, že si uvedomujem, že to dieťa z osady nemôže zato, v akom stave chodí do školy a v akých podmienkach žije. Môže za to tento štát, ktorý sa síce na papieri zaviazal nesegregovať, ale neurobil nič pre to, aby biele dieťa bralo normálne to, že sedí vedľa rómskeho z osady. Neurobil nič, lebo peniaze určené pre tie rómske deti z osád nechal rozkradnúť jednotlivcami cudzopasiacimi na rómskej otázke s hlúpymi projektmi namiesto toho, aby to decko z osady umyl. Práve preto nie je biele dieťa pripravené sedieť s kamošom z osady a nič na tom nezmení ani zhrozenie Európskej komisie.
Odvolávanie Figeľa za to, ako značka Fico&Široký vytunelovali Váhostav a okradli ľudí, je len pokus o získanie času. A to sa Ficovi podarilo. Opozícia dva dni v parlamente vysvetľovala, že snahou ušetriť peniaze daňových poplatníkov si Figeľ odvolanie nezaslúži a bude v tom pokračovať aj tento týždeň. Za ten čas sa Fico s Kaliňákom a Širokým pripravujú na vyvrcholenie tohto trápneho divadla.
Dnes je ďalší medzinárodný deň Rómov, kedy si okrem iného pripomíname, že z Kaliňákovho veľkého tresku – rómskej reformy nepresadili vôbec nič. Vláda opäť, ako každý rok, prispeje na zopár rómskych festivalov, pohlavári si zakrepčia a opäť zas raz dajú všetkým najavo, kde majú v skutočnosti problém rómskych osád...
Vážený pán predseda konferencie biskupov Slovenska, vážený pán Mons. Zvolenský, píšem Vám, lebo mi nie je ľahostajný osud rodiny z Nevidzian, na ktorej jeden z kňazov rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku spáchal krivdu. Pevne verím, že tak ako mňa a tisíce ďalších ľudí na Slovensku, aj Vás dojme to, že za poukázanie na skrivodlivosť spáchanú na dieťati sa namiesto spolupatričnosti dostalo rodine len lynčovania, ponižovania a odmietania zo strany väčšiny veriacich v Nevidzanoch.
Prípad pedofilného kňaza z Nevidzian nemôže skončiť tak ako skončil, ak si chceme naďalej navrávať, že Slovensko patrí do Európy 21. storočia. Tento prípad nemôže slúžiť ako precedens, lebo ten, kto zneužíval, behá po slobode a ten, kto bol zneužívaný, je uväznený v mantineloch našich predsudkov a stereotypov, ktoré patria do obdobia inkvizičného stredoveku. Tento prípad otvára toľko otáznikov, morálnych, ale aj právnych, že si zaslúži pozornosť a využitie mimoriadnych opravných prostriedkov. Pevne verím, že minister spravodlivosti využije inštitút mimoriadneho dovolania, prípad sa znovuotvorí na Najvyššom súde a zneužívané dievča a jeho rodina sa dočkajú spravodlivosti.
Človek dokáže zvládnuť neuveriteľné veci, veci smutné, ťažké a komplikované, veci, ktoré vidíme na plátnach kín, či o ktorých čítame v knihách a zakaždým si povieme: „Toto by som asi nezvládol...“ Zvládol. Zvládla. Prekonávať samého seba, prekonávať svoju slabosť, bolesť aj smútok sa dá natrénovať. Tie hranice, ktoré v sebe cítime, a za ktoré sa bojíme ísť, sú oveľa ďalej ako sa domnievame. Mňa to naučil beh.
Niekedy je naozaj lepšie, ak minister nerobí nič, najmä, ak alternatívou je zákon, ktorý škodí. Občanom, obciam, firmám. Ako napríklad najnovší zákon z dielne ministerstva životného prostredia – zákon o odpadoch. Je to paškvil, ktorý naruší hospodársku súťaž, zasiahne do podnikateľského prostredia, poriadne zavarí obciam a v konečnom dôsledku aj občanom. Zdvihol zo stoličiek nielen niekoľkých príčetných členov opozície v parlamente, firmy podnikajúce v oblasti spracovania odpadov, starostov obcí, ale aj Európsku komisiu.
Róbert Fico nie je premiérom všetkých. Určite nie je premiérom môjho suseda, ktorý je jedným z preživších živnostníkov a nevozí sa vlakom, ani jeho dcéry, ktorá pracovala na dohodu, kým ju nezodvodoval a do práce sa vozí autobusom a nie je premiérom ani mojich rodičov, ktorí za prácou dochádzajú vlastným autom.
Na celej kauze pedofilného kňaza z Nevidzian je zarážajúcich hneď niekoľko vecí, ktoré čosi hovoria o stave tejto krajiny. Výška trestu, lynčovanie obete – dievčatka a jej rodiny bigotnými „dedinčanmi“ a používanie rôznych metrov pri posudzovaní trestného činu podľa toho, či zločinec nosí sutanu alebo rifle. A to nielen pospolitou spoločnosťou, ale dokonca aj súdmi.
