Historik a publicista Zoznam autorových rubrík: kultúra, zábava, politika, komunizmus, čo mám rád, Súkromné, Nezaradené
Na Slovensku sú dve skupiny ľudí. Jedna z nich pokladá za základné ľudské právo právo ženy ísť na potrat, tá druhá zas ochranu života od jeho vzniku. Prvá skupina vychádza z marxistickej filozofie, druhá z filozofie kresťanskej. Tá marxistická bohužiaľ momentálne vyhráva.
Dnes poobede som v mene Mladých konzervatívnych demokratov Slovenska podal na podateľni Úradu vlády otvorený list, ktorý uvádzam v plnom znení aj pre čitateľov blogu.
Je treba obávať sa jednostrannej ficovlády? Pozviecha sa pravica? Kto vybojuje zápas proti Smeru o štyri roky? Výsleky volieb ukázali niekoľko zaujímavých faktov.
Je týždeň do volieb a Igor Matovič už dva týždne žne "úspechy" vyvolané paródiou na vyšetrenie detektorom lži. K detektoru už iba veľmi v skratke. Po nabádaní verenosti, aby dávali doktorom úplatky, keď sú k tomu donútení, sa Matovičovi podarila ďalšia blamáž.
Minulý rok som volil Dostála, Zajaca a Osuského z OKS na kandidátke Mostu. Tento rok som sa chystal voliť KDS na kandidátke Obyčajného Igora. Momentálne to ale vyzerá tak, že nepôjdem voliť vôbec. Pravica ma sklamala.
Igor Matovič sa stal v posledných týždňoch synonymom klamára. Za niekoľko dní dokázal podviesť svojich partnerov, klamať na tlačovkách, v diskusiách, na svojom blogu, aj v rozhovoroch pre médiá. A nielen to. Pokúsil sa podlým spôsobom očierniť dobré meno ľudí, ktorí mu pomohli zostaviť kvalitnú kandidátku, o ktorej bez nich mohol iba snívať. Zároveň sa používaním lži ako pracovnej metódy priblížil Vladimírovi Mečiarovi.
Naši politici v posledných dňoch prekonávajú sami seba. Najprv si chceli potichúčky zvýšiť platy o takmer 20%, ale keď zistili, že ľudia sú proti, zrazu otočili o 180° a veľmi nahlas vykrikujú, ako ich treba zmrazovať. Len niekoľko poslancov NRSR si zachovalo konzistentný postoj v názoroch a rozhodlo sa ísť príkladom pre ostatných.
Posledný týždeň bol plný zaujímavých zlomov a obratov. Sulík sa obul do kauzy platinových sitiek, Mikuláš Dzurinda sa dištancoval nielen od povolebnej spolupráce s Robertom Ficom, Janko Figeľ zas naopak. Na Obyčajných ľuďoch bol spáchaný bezprecedentný podraz, ale zároveň ponúkli miesta na kandidátke konzervatívnej pravici.
Etablované politické strany, nazývané aj pravicové, prežívajú megakrízu. Na domácej pôde sa to prejavuje ochotou ísť do vlády so Smerom, na európskej probruselskou rétorikou, zadlžovaním krajiny a rezignáciou na samostatnú politiku smerom k Bruselu. Má pravicový volič, ktorý s týmito trendmi nesúhlasí, nejakú alternatívu?
V mene Eurovalu, zamietnutého a vzápätí prijatého, rozohrali mocní tejto krajiny nepeknú hru, odkrývajúcu skutočnú politickú tvár Slovenska. Nebolo žiadne okúňanie sa, ani kortešačky, žiadna červeň sa nerozliala po tvárach (maskách?) Dzurindu, Fica, Figeľa a Bugára, pri sledovaní svojich mocenských záujmov. Šlo sa tvrdo na vec, Machiavelli si môže ísť sadnúť naspäť do školskej lavice a doplniť si zopá lekcií u našich politikov. Kto sú však skutoční víťazi, a kto porazení?
Dzurinda s Miklošom včera pokrčili a zahodili Ivetu Radičovú ako posledný odpad. Nie Richard Sulík, ale dvaja majstri mocenských hier s vyše 10 ročnou praxou dokázali obratne vmanipulovať (ex)premiérku do situácie, kedy spojila hlasovanie o Eurovale s dôverou vláde
Tento týždeň v znamení "homofóba", hrdinov protinacistického a protikomunistického odboja a blížiaceho sa športového sviatku.
Doma aj vo svete sa dejú veci, ktoré sú hodné komentára - dlhšieho, či kratšieho. Tento týždeň je to nátlak na ratingové agentúry, nepokoje v Británii a jedna smutná udalosť zo športu.
Voči sčítaniu som mal výhrady hneď od začiatku. Niektoré konkrétne otázky mi vadili, iné zas chýbali, ale prekážala mi najmä absencia zmyslu takto prevedeného sčítania.
Igor Matovič. Pri tomto mene sa mnohí politici strhávajú zo spánku. A nielen oni. Keď som včera debatoval s pár známymi, tak zhrozene hovorili: "Veď to je taký ...!" Tak som im odpovedal, že koaličný návrh bol doslova idiotský a sám by som zaň v živote nehlasoval. A že je mi Matovič svojim spôsobom sympatický, pretože sa za nikoho neschováva, hovorí to, čo si myslí a dokáže za to bojovať - aj keď svojsky.
Dňa 15. októbra tohto roku som na mojom blogu napísal kritický článok o nekompetentnom rozhodnutí Miestneho zastupiteľstva v Starom meste v prípade neúmerného zvýšenia rezidentských parkovacích miest v neprospech návštevníkov. Vývoj udalostí bol... zaujímavý.
Pravica víťazila v Bratislave posledných dvadsať rokov. Pred týmito voľbami však predložila neobhájiteľný účet a predkladá nám prinajmenšom diskutabilnú kandidátku na primátora. Zdá sa, že "modrá" Bratislava potupne prehrá súboj s komunistickým populistom.
Starý systém parkovania v Starom meste bol diskriminačný pre obyvateľov, ktorí museli (a stále musia) platiť ročne tisíce korún za obyčajné státie pred svojim domom. V poslednom čase sa nabieha na systém zvýšenia vyznačených miest pre miestnych obyvateľov, ktorý naopak vo veľkej miere diskriminuje ľudí, ktorí chcú prísť do Starého mesta vybavovať svoje záležitosti.
K Svätoplukovi sa už vyjadrili snáď všetci, takže aj ja by som sa už mohol. Aj by som si to odpustil, ale na hrad chodievam behať, prechádzať a pozerať sa z vyhliadkového bastionu na "druhú stranu" Dunaja, alebo sponad Žigmundovej brány na Staré mesto. V priemere som tam tak raz - dva krát týždenne, takže sa ma Svätoplukova socha priamo dotýka, lebo sa na ňu nedá nepozerať aspoň úchytkom. Skúsim svoje dojmy vyjadriť systémom páči/nepáči.
Čo si človek predstaví pod pojmom "bývanie v Starom meste"? Príjemné prostredie, centrum a pamiatky na dosah, obchody a reštaurácie, kam sa človek pozrie, nočný život... Ale je to naozaj také? Bezproblémové? Aká je vlastne realita bývania v Bratislave I.?
