Historik a publicista Zoznam autorových rubrík: kultúra, zábava, politika, komunizmus, čo mám rád, Súkromné, Nezaradené
Dávno som nebol happy, ale už zasa som – tak práve toto si povedať nemôžem. Sotva sa človek vráti z dovolenky, hneď ho z prinavráteného duševného pokoja vytrháva Ficgráčik©, Teta Viera a ich ďalšie (paradoxne) mediálne útoky proti médiám a (už zasa) DSS – kám.
Prečo mám pocit, že sa vracajú časy pionierov, úderníkov a Tratí mládeže?
Čo ma už naozaj irituje, je fakt, že sa v médiách musím stretávať s názormi takého chrapúnskeho ožrana, akým je predseda SNS Jano Slota. A hneď po ňom aj s jeho submisívnymi advokátmi ako je napríklad aj poslanec Rafaj, ktorý hneď promptne obhajoval svojho pána brata predsedu, že jeho pravda je viac ako slušnosť. Nevadí že pri svojich bláboloch všetkých naokolo pouráža, či už sú to národnostné, alebo iné menšiny. Takže podľa najnovšieho si všetci do zoznamu svojich právd zaškrtnite, že aj všetci novinári sú špiny.
William Shakespeare ma prenasleduje. Ale robí to tak prefíkane, že si vlastne myslím, že si to len nahováram. Každopádne ho však obdivujem. Vzťahy v jeho hrách sú prepletenejšie ako v argentínsko – mexickej telenovele, len on to stihol vtesnať do troch hodín, a dialógy či pointa sú neporovnateľné. A jeho majstrovstvo vyjadriť chvíle mučivého súženia, humoru či veľkej radosti zo šťastného rozuzlenia drámy v živote ním stvorených alebo historických postáv je jednoducho neopakovateľné. Neinak to bolo aj v premiére romance Cymbelin, ktorú uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave v sobotu 2. júna tohto roku.
Hlas ľudu sa ozval a v prieskume verejnej mienky uverejnenej v denníku SME sa ľudí pýtali (a ľudia odpovedali) na dobré a zlé vlastnosti Roberta Fica. Teda presné otázky zneli: Čo je najlepšia a čo je najhoršia vlastnosť Roberta Fica? Zaujali ma najmä jeho kladné vlastnosti, pretože to že sa jedná o arogantného bezzásadového populistického a nezodpovedného komunistu bažiaceho po moci, viem už pekných pár rokov.
On: Blíži sa nám rok vlády, musíme to nejako využiť. Má niekto nejakú ideu? Voliči musia byť neustále zabávaní, musíme na nich niečo chrliť, nejako zamestnať ich mysle kým my sa budeme opájať vlastnou mocou a fantáziami o sociálnom štáte v ktorom sa budú mať všetci súdružsky radi...
Minister Ivan “Spejbl“ Valentovič nevedel, ako sa dohodla koaličná rada o riešeniach problémov, ktoré bude treba vykonať v jeho vlastnom rezorte. Teraz sa zasa raz ukázalo, ako ten „rež a rúbaj“ spolok funguje.
Už niekoľko mesiacov počúvam Rádio FM, pretože tie ostatné sladké, tuctové izé sa nedajú počúvať dlhšie ako dvadsať minút. Tým zasa nechcem povedať že FM je bezchybné, naopak niekedy sú strašne trápni a moderátori si často pozývajú do relácií veľkých pozérov. Ale hrajú aj dobrú hudbu, preto mi robia ráno a občas aj inokedy spoločnosť.
Ako tak sledujem boj nášho premiéra so slovenskými médiami, natrafil som na rozhovor, ktorý Róbert Fico poskytol šéfredaktorke vestníka Karlova Ves Daniele Schultzovej pri príležitosti návštevy Miestneho úradu v Karlovej Vsi. Tento novinársky „počin“ vo mne vyvolal veľkú depresiu, pretože je ukážkou novinárskej neschopnosti, urážania intelektu čitateľa, ťažkej formy pätolizačstva a najmä návratu do čias komunizmu. Že by bola starostka Karlovky SMER - áčka? (Áno, je.) Nepochybujem však, že pán premiér na položené otázky odpovedal s chuťou a pravdivo. Najmä po tom, ako mu malé dvojičky zarecitovali „báseň o slniečku, ktoré nám (im) krásne svietilo počas celej návštevy.“
Robert Fico sa zasa raz (cez víkend vo Veľkom Krtíši) posťažoval svojim verným na mítingu, že ho tí zlí novinári ešte stále nemajú radi. Nikde o ňom a jeho skvelých, strategických a do budúcnosti Slovensku prospešných vízií nechcú napísať nič dobrého. Prečo to tak asi je?
Predstavte si, že ste škodoradostní novinári, máte možnosť urobiť rozhovory so všetkými kontroverznými politikmi na Slovensku a môžete sa ich opýtať na čo len chcete. Samozrejme dopredu viete, že na niektoré otázky v realite odpoveď nedostanete, pretože konkrétny papaláš by pri pravdivej odpovedi musel zložiť funkciu a ísť pred súd, alebo pretože nemá tieto otázky rád, alebo len nie je momentálne dostatočne pod parou aby vyjavil svoje pravdy svetu. Dostanete však bonus – môžete si dotyčného posadiť za detektor lži a pýtať sa ho, až kým nepovie pravdu.
Ľavica? Pravica? Veď to je dnes už jedno. V takomto zmysle sa vyjadril Jano Slota, keď sa ho novinári pýtali, prečo ako pravicový politik ide do vlády s niekým ako Fico. Vtedy som uvidel naplno, aká je jeho predstava politiky, čo má v hlave a čo ho skutočne zaujíma. Jeho a ostatných politikov z tejto úbohej karikatúry politickej strany, ktorá má akože šíriť národné myšlienky a vlastenectvo a obhajovať národné záujmy Slovenska.
Podľa Fica Jahnátek neporušil zákon. A ja sa vôbec nebúrim proti tomuto tvrdeniu. Nikoho nepodplatil, a v podstate ani nikoho na tento trestný čin nenavádzal. Teda aspoň dokázateľne nie – za jeho vyjadrenia ho nemožno žiadnym spôsobom trestnoprávne postihnúť. Vadia mi úplne iné veci.
1 / 2 Tak sa nám k Ficovi pridal aj Jahnátek. Jeden sa korumpovať nechá, druhý sa snaží korupciu zlegalizovať – škandál jeden za druhým. Tí páni už musia mať úplne krvavé nohy od toho brodenia sa v rozbitom porceláne. Škoda, že ich voliči vidia úplatkárstvo ako vec, ktorá viac pomôže našej ekonomike a vývozu zbraní. Ak to teda vôbec vidia. Alebo sú už nešťastní z faktu, že boli podlo oklamaní? Alebo teraz túžobne čakajú, že im to Fico hodnoverne vysvetlí, aby nemuseli použiť vlastný mozog a vypočuť si rozhovor Jahnátka s redaktorom denníka Trend napríklad na aktuálne.sk sami a utvoriť si vlastný názor? Ktovie...
Je to taký divný pes – samotár. Nemá naozajstných kamarátov. Sám seba vidí ako strážneho psa, veľkého, dôveryhodného, schopného zastať úlohu ochrancu ľudí v dome. Nemá strach z mačiek, ani zo súsedovic buldoga sprava, ani zo staničnej dogy a čivavu z ultraprava. Zľava sa už tiež niet čoho báť – tam mávali len takého hrdzavého zdomácneného potkana, ale museli ho utratiť, lebo stále hrýzol zoznamy. Veterinár vravel – nevyliečiteľná alergia.
Je ťažké zničiť nádhernú, ale zároveň veľmi zlú a nebezpečnú vec. Najmä keď vás už ovládla a viete, že s ňou môžte mať moc, ktorá sa nedá získať žiadnym iným spôsobom. Niektorí kvôli nej vydržali mučenie a bolesť, iní zasa kvôli nej zomreli. A tak prechádzala od majiteľa k majiteľovi, strácala sa a znovu nachádzala, viac škodila ako pomáhala a snažila sa dostať k svojmu stvoriteľovi. Jeden Prsteň – zvaný aj milášek.
Včera poobede som šiel po Štúrovej ulici* z potravín na Kamennom námestí. Nešiel som rýchlo, lebo ma ťažil ruksak plný výpočtovej techniky a igelitka plná jedla. Blížiac sa ku svetelnou signalizáciou označenej križovatke s Jesenského ulicou som premýšľal, či blikne tá zelená a keď blikne, či ju stihnem. Zelená blikla a ja som zhodnotil, že ani nebudem musieť zrýchliť. V tom sa vedľa mňa (z ľavej strany) ozval hlas:
Tak to už konečne niekto povedal nahlas. Tie podozrenia z neschopnosti a sympatiám k diktátorovi a „mäsiarovi z Lockerbie“ Kaddáfímu neboli pravým dôvodom, prečo náš súdruh podpriemer povedal tie naozaj trápne a úbohé výroky o takej veľmi vážnej kauze akou kauza bulharských sestričiek z hľadiska humanity nepochybne je. Podľa skupiny europoslancov okolo europoslankyne Jany Hybáškovej Robert Fico nielen že paktuje s diktátorom Kaddáfím lebo k nemu chová isté názorové sympatie, ale dokonca sa ním nechal sprosto podplatiť.
V priebehu dvoch týždňov som navštívil dve pracoviská polície – najprv v Petržalke a potom v Starom meste. V prvom prípade som si bol vyzdvihnúť potvrdenie o občianskom preukaze, v druhom som si už bol dať urobiť nový, s novou fotkou a platnosťou na ďalších desať rokov.
Smeru vraj chýba modernejší prístup k celospoločenským témam. Pre Beňovú – Flašíkovú je to na prvom mieste rovnosť príležitostí (najmä pre ženy) a skutočnosť, že sociálnodemokratická strana ako Smer má len jednu ženu vo vláde a žiadnu podpredsedníčku v strane, vníma ako priam neuveriteľná vec. Vyzerá to tak, že táto momentálne politicky eliminovaná (?) dáma doteraz nepochopila, respektíve si nepripustila, že Smer nie je sociálnodemokratická strana – a to tú “tretiu cestu“ pomáhala zakladať.
