Pavel Dvořák
Smrť sa stala našou témou
Smrť sa stala u nás v rodine témou o ktorej sa musíme baviť. Chceme sa o nej baviť! Pretože je tu! A to, že sme sa o nej nikdy nebavili bola chyba. Smrť by nemala byť tabuizovanú téma!
Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík: Čína
Smrť sa stala u nás v rodine témou o ktorej sa musíme baviť. Chceme sa o nej baviť! Pretože je tu! A to, že sme sa o nej nikdy nebavili bola chyba. Smrť by nemala byť tabuizovanú téma!
Trinásteho mája 1937 sa Františkovi a Marte narodil malý Pavel Dvořák. Dali mu do daru zmysel a cit pre rodinu, lásku, ako aj herecký talent a dar rozprávača. Tieto dary určovali jeho život celých 81 rokov.
Som v malej miestnosti, ktorá pripomína hotelovú izbu. Je tu šero. Po stole sa povaľujú desiatky prázdnych fliaš od piva.
Tento rok bola definitívne zrušená politika jedného dieťaťa. Jej platnosť slabla už niekoľko rokov. Posledné roky čo platila, mala toľko výnimiek, že sa dotýkala menej ako 30% obyvateľstva.
V Číne nie je nič úplne normálne. Keď sa niečo stane hitom, ide to do extrémov. A to platí aj o novom fenoméne - vysielaní sa na živo.
V Číne sa uvažuje o zavedení sociálneho kreditu, univerzálneho hodnotenia pre všetkých obyvateľov. Na základe “skóre” sa ľuďom vypočíta nielen ich sociálny status, ale aj rôzne práva v rámci spoločnosti.
Moja cesta stať sa dobrým šanghajským manželom sa rebierkami neskončila. Naopak, to bol len začiatok. Tentoraz manželka vybrala krevety, ako ďalšieho adepta na zdokonaľovanie mojich kuchárskych zručností.
Práve sme boli na ceste do Ibiškového mestečka,z ničoho nič však náš autobus zastavil. Na ulici sa niečo dialo. Množstvo ľudí v bielom oblečení. Cez pol cesty rozostavané stoly a za nimi sedeli, jedli a pili desiatky ľudí. Pohreb.
Dnes to bude len krátka fotoreportáž z ciest po Tibetských územiach v provincii Sichuan, kam sme sa s kamarátom vybrali na sviatky koní. Dnes máme za sebou tretí deň v Litangu.
Ochorieť v Číne nie je lacné. Závažné alebo časté ochorenia bežne privádzajú rodiny k bankrotu. Nemocnice fungujú na komerčnej báze, snažia sa zarobiť, kde sa len dá. Preto sa na nákladoch podieľajú aj vzdialenejší príbuzní.
Mosty idúce ponad rieku Nu sú krásne. No v prvom rade sú plné príbehov. Sú to mosty, na ktorých stoja dejiny Číny a druhej svetovej vojny.
Šanghajskí muži majú povesť poslušných manželov. Dokonca tých najposlušnejších v celej Číne. Manželkám odovzdávajú celú výplatu, starajú sa o deti, varia a upratujú… Všetky povinnosti domácnosti majú na svojich bedrách.
S vybudovaním diaľnice a rýchlovlaku sa mesto Kunming premenilo na prvý pohľad obyčajné čínske veľkomesto. Opak je však pravdou.
Šanghaj, okno do čínskej budúcnosti. Už teraz je to najväčšie, najmodernejšie a najkrajšie mesto Číny. To ale nestačí. Šanghaj chce byť ešte krajší, ešte čistejší a ešte civilizovanejší.
Sadol si za stôl, vypil šálku čaju a na papier začal nanášať atrament. Pod jeho štetcom sa pomaly začali objavovať krásne znaky.
Mesiac plný klientov býva pre mňa veľmi pestrý, i keď aj namáhavý. Niekedy sú to naozaj tisíce kilomeotrv. Jeden taký som zdokumentoval, keďže mám nového kamaráta, Fuji X100F, foťák ktorý je tak malý, že ho môžem nosiť vo vrecku.
V každej krajine mám rád inú časť dňa. V Číne sú to rozhodne rána. A upršané rána, tie sú najromantickejšie. V jemnom daždi na Šanghaj padá nostalgia a krásne farby, uvoľnená atmosféra lokálov a zvuk ulice.
Dnes vás zavediem na fotografický výlet na bývalý šanghajský bitúnok postavený v roku 1933. Kedysi miesto, ktorému sa všetci vyhýbali, Millfun 1933 je dnes centrom Šanghajských hipsterov, instagramistov a moderných firiem.
Asi každý národ má nejakú úchylku. Španieli býkov, Kórejci živé jedlo, Slováci šibanie korbáčom, no a Číňania cvrčkov. A trhy cvrčkov sú rozhodne jednou z najzvláštnejších vecí v celej Číne.
Mám za sebou trinásť hodín cesty, dva dni putovania. Ďalších desať hodín ma dnes ešte čaká. Vydal som sa totiž na jedno zázračné miesto na juhu Číny, v provincii Yunnan.