Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Správa vecí verejných, Spoločnosť a iné, Kultúra v regióne, Regionálne športové dianie, Príbehy zo života, Krátke článočky, Súkromné článočky, Nezaradené
Aj naša obec Pruské sa zapojila dňa 28. júla 2005 do celoslovenského podujatia pri príležitosti 320. výročia narodenia a 255. výročia úmrtia výročiu smrti Johanna Sebastiana Bacha organovým koncertom vo františkánskom kostole sv. Juraja v Pruskom pod názvom Kto len na Boha sa spolieha“.
Dnes som nebol na našom „tradičnom“školení (Anka mi bude chýbať...:-) ), ale pre zmenu ma vyslali na školenie o podpore regionálneho rozvoja – grantová schéma Phare 2003 v Žiline. Keďže som už nestíhal školenie dopoludnia v Trenčíne, vycestoval som do Žiliny.
Každú nedeľu dopoludnia idem na omšu. Po omši s kamošmi vždy zájdeme na kofolku, pivko, v zime na čaj + zahrievací materiál. Poslednú nedeľu som bol v našom obľúbenom podniku sám, bez kamošov, ktorí dovolenkujú v Bulharsku.
Keďže som človek zábudlivý, nemohol som nájsť pôvodné pracovné materiály z druhej etapy nášho školenia. Ale dnes sa mi to podarilo a tak doplňujem...
Zase zisťujem, že názov článku je zlý. Ale už ho nebudem upravovať, túto trilógiu dokončím pod pôvodným znením. Hoci výstižnejšie by bolo asi ...nedopovedané...
Asi by som mal článok premenovať – čo som postrehol(naučil sa) na školení. Dnes iba jeden najzaujímavejší postreh...
Pri písaní rozprávky som sa nechal inšpirovať...životom. Vnímať a cítiť to, čo prináša. Niečo podobné ako Exupéry a jeho Malý princ...
Minulý víkend som bol na návšteve s kamarátkou u jej bývalého kolegu. Celý deň strávený v regióne Liptova vo Veľkej Fatre bol príjemným zážitkom Táto obec je charakteristická svojou zástavbou pri ceste so zrubovými domami. Známe sú dvoj a štvordomy so spoločným pitvorom. Naozaj prekrásny kraj, kde som s kamarátkami a Karolom strávil peknú nedeľu. Dlhé rozhovory a debaty s Karolom mi dali veľmi veľa...
Každý z nás má svoje povolanie, svoje životné miesto. Mal by byť otvorený, byť brázdou...
V pondelok uplynulo 5 rokov od úmrtia vynikajúceho herca, humoristu a človeka Jara Filipa. Ako poctu dávam do pozornosti text jednej z jeho piesní... Jeho aktuálnosť posúďte sami...
Dnes pri vyhľadávaní výsledkov schválených projektov na stránke Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja som v rámci Trenčianskeho kraja našiel zaujímavé výsledky.
Už dlho počúvam pieseň od skupiny NOCADEŇ, musím sa s týmto textom podeliť s ostatnými:
Keď som písal tento blog, v jeho závere som prosil ostatných blogerov o radu. Situácia sa však radikálne zmenila po prevzatí článku z blog.sme.sk do printového vydania denníka SME.
Dnes nám v mikroregióne začalo školenie PROMISE – Pre rozvoj mikroregiónov Slovenska v Európe. Cieľom je zvyšovanie vedomostí a zručností zamestnancov verejnej správy a samosprávy k úspešnému rozvoju mikroregiónov. Skladá sa z modulov, ako sú vplyv EÚ na existenciu mikroregiónov, štrukturálne fondy a programy EÚ, strategické plánovanie, tvorba a manažment projektov a nakoniec počítatové zručnosti a práca s internetom.
Takto sa nazýva novela od Ladislava Mňačka. V nej sa autor zameral na tému dokáže dlhodobo a nekontrolovateľne uplatňovaná moc pokriviť charakter aj pôvodne čestného a statočného človeka. Ja parafrázujem túto novelu a využijem vlastné skúsenosti s pohľadom na to, ako chutí moc v samospráve.
Aj Vám prišiel spolu s poslednou faktúrou za služby, ktoré Vám poskytuje tento mobilný operátor list? Mne áno, a začínam sa hnevať...a veľmi sa začínam hnevať. Pýtate sa prečo? Nuž, je to veľmi jednoduché.
Dnes je doba expertov. Každý je expert na niečo. Podľa Slovníka cudzích slov expert je prvotriedny, zbehlý odborník, znalec, špecialista (podávajúci vyjadrenie o odbornom probléme, posudok o určitej odbornej otázke a podobne). Aj ja sa stretávam s expertmi. Už dlhší čas. Rozhodol som sa , že sa s mojimi zážitkami podelím. Žiaľ, v týchto mojich skúsenostiach budú vystupovať iba ženy.
Nemám rád svoje meniny. Prečo? Sám neviem. Od určitej doby sa neteším na svoje narodeniny, ako aj meniny. Možno to pramení aj z toho, že narodeniny mám v januári (vtedy akurát končil polrok) a meniny zase v júni, kedy je koniec školského roka.
Dotkol sa smrti, klopal na nebeskú bránu. Čakal na zázrak. Po najväčšej tme príde svitanie...
