Bývam v prihraničnej dedine na začiatku Bielych Karpát. Najradšej voľný čas trávim na bicykli, na turistických prechádzkach s mojou priateľkou a kamarátmi. Veľmi rád navštevujem slovenské mestá a dediny a spoznávam krásy Slovenska. Zoznam autorových rubrík: Správa vecí verejných, Spoločnosť a iné, Kultúra v regióne, Regionálne športové dianie, Príbehy zo života, Krátke článočky, Súkromné článočky, Nezaradené
Dnes popoludní beží v rádiu Expres diskusia pod názvom „Čo kúpiť ako vianočný darček. Ľudia mali možnosť telefonovať, či posielať emaily do rádia a zapojiť sa do debaty. Pri práci ma zaujal jeden tip. Ponožky.
Včera, 22.11. 2005 Rada mládeže Slovenska pri príležitosti osláv 15.narodenín sa rozhodla odštartovať novú tradíciu udeľovania ceny MOST. Cena MOST sa udeľuje za pozitívny prístup k práci detí a mládeže, za podporu mimoškolských aktivít a vzťah k tejto skupine obyvateľstva. Cieľom tohto ocenenia je motivovať samosprávu ako i súkromný sektor k aktívnej spolupráci a podpore detských a mládežníckych organizácií a poukázať na neziskovosť a verejnoprospešnosť týchto aktivít.
Včera som sa opäť stretol s Petrom. Zatiaľ je stále nezamestnaný a hľadá si prácu. Rozpával mi o svojom bývalom šéfovi, ktorý ho nechcel prijať.
Minulý týždeň bol naozaj veľmi pestrý na rozličné udalosti. Zažil som toho dosť, mnohé veci ma potešili, mnohé aj sklamali. Tu je pár tých najpodstatnejších.
Krátky príbeh, v ktorom vystupujú dve postavy. Kolegyňa Agnesa, voláme ju Aška. Postarší pán z miestnej časti. Dnes je 16.11.2005. Aška dnes teda oslavuje.
Nazvem ho Peter, tak ako ja. V skutočnosti sa volá inak. Ešte donedávna pracoval ako vodič na linkovom autobuse na SAD Trenčín. Už nepracuje. Prečo? Čítajte ďalej.
Občas sledujem televíziu, keď mám čas. Počas toho vždy bežia reklamy. Zaujalo ma zopár „pekných paradoxov“, ktoré sa prezentujú v našich médiach.
Nedávno som šiel autobusom. Cestoval som na školenie. Po nastúpení a usadení na miesto som si všimol predvolebný plagát jedného z kandidátov. Volá sa Miloš Ronec, kandiduje na poslanca zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja za okres Ilava a je kandidátom za koalíciu SDKÚ – DS.
Blízko nás jedna krásna obec jestvuje a tá obec Krivoklát sa menuje. V tejto obci sa dlhé roky z generácie na generáciu ústnou tradíciou šíria povesti a legendy o drakoch, pretože údajne kedysi dávno tu existovali draci. A preto aj miestnych obyvateľov volajú draci.
Vrátil som sa z dovolenky v Talianska. Hory mi prospeli, som oddýchnutý a plný energie, nových myšlienok a nápadov, zážitkov a spomienok. Zopár sa ich ocitne aj tu na blogu.
Dnes je uzávierka prijímania žiadostí o nenávratný finančný príspevok z programu Iniciatívy spoločenstva Interreg III A Cezhraničná spolupráca SR – ČR. Podľa kritérií je žiadateľ povinný odovzdať 1 originál žiadosti s priloženou elektronickou kópiou na diskete na Spoločný technický sekretariát (STS) Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a na na príslušný VÚC zašle 1 písomnú kópiu s priloženou elektronickou kópiou na diskete.
Podať či nepodať projekt? To je otázka, ktorá trápi mnohých starostov obcí a primátorov miest na Slovensku. Kto vypíše žiadosť, ktorá už na prvý pohľad vyzerá veľmi komplikovanie? Kto spracuje všetky potrebné analýzy? Aké sú cenové ponuky od dodávateľov za vypracovanie takejto žiadosti?
Pri návšteve jednej súkromnej firmy ma zaujal citát na stene v tomto znení:
A hviezda sa mu za to odmenila tým, že začala svietiť iba pre neho... To bola posledná veta z prvej časti rozprávky. Rozprávka sa však neskončila. Skupina Čechomor v piesni Proměny: „A JÁ SA UDĚLÁM HVĚZDIČKÚ NA NEBI A JÁ BUDU LIDEM SVÍTITI NA ZEMI... A SÚ U NÁS DOMA TAKOVÍ HVĚZDÁŘI CO VYPOČÍTAJÚ HVĚZDIČKY NA NEBI...“ Milé deti, dospelí a vlastne všetci, rozprávka teda pokračuje...
V jednu letnú sobotu som bol v práci. Nič neobvyklé. Zrazu zazvonil mobil. Takisto nič neobvyklé, veď mobil mi zvoní často. Keď som však pozrel na display telefónu, ostal som v pomykove. Bolo tam zobrazené meno Dominik a jeho číslo. Priam s posvätnou bázňou som stlačil zelené tlačítko na mobile a z vyschnutého hrdla sa ozvalo moje: „Prosím“...
Pred 174 rokmi, keď vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku zúrila cholera, richtári okolitých dedín sa rozhodli, že je najvyšší čas, aby niečo vykonali pre odvrátenie tejto strašnej choroby. Keď je človeku najťažšie, keď už vyskúšal všetky dostupné možnosti, potom sa snaží hľadať útechu a pomoc niekde tam „HORE“, vyššie... To urobili aj naši predkovia.
Dnes na môj email mi prišiel text – príbeh o jednom mravčekovi. A tak ho posúvam ďalej...
V jednom z mojich príspevkov som sa venoval problematike zručností a počítačových znalostí niektorých ľudí. Bolo to zaujímavé, poučné, mňa zaujali reakcie na tento článok....Ale stále mi niečo chýbalo... Mal som pocit, že ten článok je neúplny. Až doteraz...
Minulú nedeľu, dňa 07.08.2005 sa v Pruskom uskutočnil v poradí už 38. ročník spomienkových slávností Hugolína Gavloviča – Gavlovičovo Pruské v rámci Dní regionálnej kultúry. Slávnosti sa konali v spolupráci s Považským osvetovým strediskom a pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča v duchu Gavlovičových veršov „Bohactví bývá nestálé, umení trvácé, umení slúží do smrti, bohactví nakrátce“, ktoré boli ústredným motívom tohtoročných spomienkových slávností.
Včera večer som si vymazával z mobilného telefónu sms správy, lebo pamäť už bola plná. Pri ich čítaní som opäť narazil na sms správu od kamarátky – k meninám, ktorá ma znova obohatila svojím obsahom a cítim potrebu podeliť sa s ňou.
