Katolický kňaz sdb„V každom človeku je hlboká priepasť, ktorú môže napĺniť len Boh..." Blaise Pascal Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Mať na starosti 70 chlapcov z ulice v Nairobi nie je vôbec jednoduché. Každú chvíľu niekto niečo potrebuje. Father boli ma brucho, father Francis ma zbil, father stratil som sandále, father som chorý a potrebujem lieky, nepíše mi pero, neviem kde sú moje nohavice a takto do nekonečná...
Ľudské práva a homofóbia. Argumenty, ktoré sa v súvislosti s referendom vyťahujú najčastejšie. Treba však jasne povedať a podčiarknuť, že ak by bolo referendum proti ľudským právam a teda, ako sa mnohí mylne domnievajú homofóbne, nikdy by nebolo vypísané!
To čo sa na Slovensku deje z blížiacim sa referendom ma doslova šokuje...! Zostal som veľmi nepríjemne prekvapený postojom médií a pýtam sa, je ešte na Slovensku demokracia...? Existuje ešte sloboda prejavu a slova...?
Stephen Kagoiyo je mladý muž, ktorý žil ako chlapec na ulici niekoľko rokov. Otec žiaľ neznámi, ako u väčšiny deti z ulice a matka sa utápala v alkohole... „Je zázrak, že ešte žije...“ povedal mi pri jednej príležitosti a dodal: „skoro všetci s ktorými pila sú už mŕtvy – väčšina zomrela na otravu alkoholom.“
Nepokradneš, je jedno zo základných prikázaní ktoré sme dostali. Ako teda môže Boh napomáhať porušovať vlastné prikázania? Veď by si protirečil vo svojej podstate. Zdá sa to absurdné a predsa je to možné...
Tunajšia väznica v metropole Kene sa skôr podobá na mesto, ako na bežnú väznicu. Vo viacerých traktoch s množstvom budov si tu odpykáva trest viac ako 3 000 väzňov. Prekvapí vás, ak medzi odsúdenými nájdete aj kňaza, bývalých žiakov, či európskych „podnikateľov“, ktorí chceli rýchlo zbohatnúť a trocha podcenili situáciu...
Prekvapili ma komentáre k predchádzajúcemu blogu a tak niečo na vysvetlenie. V prvom rade treba povedať, že ten, kto si berie Bibliu do rúk by si mal najprv preštudovať úvod do tejto knihy a komentáre k jednotlivým textom.
Aj keď som nemal v pláne písať blog na túto tému, počas modlitby v kostole som cítil vnútorné naliehanie to urobiť. Dúhové pochody, verejné diskusie o právach homosexuálov, tlak na oficiálne uzákonenie homosexuálnych zväzkov či manželstiev a nasledovné adopcie deti týchto párov. O tom všetkom sa veľmi živo diskutuje.
Veľmi som váhal, či sa vôbec púšťať do tejto horúcej témy. Avšak povzbudený príkladom dnešného svätca - sv. Jána Krstiteľa, ktorý položil život za to, aby svedčil o pravde, som sa rozhodol do toho ísť a napísať veci s odvahou, tak ako ich cítim. Napriek reakciám, ktoré si viem dobre predstaviť...
Sú ich tu tisíce živiace sa odpadkami na trhoviskách a smetiskách, predajom drobnosti, žobraním či krádežami... Aj toto je jedná z tvári Kenskej metropoly Nairobi. Šokujúca realita, ktorá svojimi rozmermi presahuje možnosti desiat
Píšem o deťoch veľkej metropoly východnej Afriky ktorú volajú Nairobi. Nie je to žiadne mestečko, vmestilo by ste tu celé Slovensko... Kontrasty tohto veľkomesta sú ťažko opísateľné. Na jednej strane sú tu luxusne štvrte ako napr. Karen s množstvom zelene, kvetov a stromov. Nájdete tu krásne záhradné reštaurácie, luxusne sídla s vkusne upravenými záhradami , veľké vily i malé zámky. Jednoducho Amerika..., nie Afrika...
Po skúsenostiach práce s utečencami sa mi v mysli vynára čoraz viac pochybnosti a otázok tykajúcich sa pomoci týmto ľuďom. Aj keď vo všeobecnosti utečenci nemajú ľahký život už len samotným faktom, že opúšťajú svoju rodnú krajinu, kultúru, jazyk, priateľov... predsa sú miesta, kde ich podpora vytvára medzi ľuďmi veľké kontrasty a napätia, ktoré môžu skončiť aj vojnovým konfliktom...
Aiko pochádza z Japonska. Vyštudovala operný spev v Európe. Ako nádejná operná hviezda nezačala naháňať kariéru, peniaze a popularitu, ale veľmi prekvapivo uprednostnila misiu medzi utečencami. Skôr ako začala pre svoju mierovú misiu pracovať, stihla ešte zorganizovať niekoľko koncertov pre podporu utečencom.
V zásade by malo platiť, že za odvedenú prácu dostávame všetci rovnakú plácu, čí už sa to týka mužov či žien, bielych či čiernych, kresťanov či moslimov. Sme však stále zjavne ďaleko od tohto ideálu. Neplatí to ani v civilizovanej Európe, čo teda môžeme čakať od Afriky.
Keňa je krajina veľkých kontrastov. Ten kto hľadá luxus a chce si užiť Afriku aj s jej peknými národnými parkami, tak ho tu nájde. Kto chce vidieť ľudskú biedu a úbohosť, tiež je na správnom mieste. Priepastné sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými, kde často vedľa seba susedia luxus(krásne vily) a extrémna bieda (slumi) sú pre Keňu charakteristické. Týka sa to aj klímy a životného prostredia. Kým pod Mont Kenya ľudia chodia vo vetrovkách a čiapkach a kde je všetko pekne zelené, len 200 km odtiaľ ľudia v oblasti Turkána často bojujú s neznesiteľným suchom a teplom. Nie je problém nájsť tam oblasti, kde už celé roky nepršalo.
Mýlil by sa ten, kto by si myslel, že v tábore pre utečencov nájde len smútok, plač a beznádej. Nepamätám si, aby som počul týchto ľudí nadávať, hromžiť a vyšomrávať na nespravodlivý politicky systém, vysokú korupciu či zbytočne nepokoje. A to majú títo ľudia za sebou veľmi ťažké životné skúšky...
Aj takto by sa dal stručne charakterizovať život utečencov na severe Keni v Kakume. Je to tábor v púštnej oblasti, kde sa denne teploty pohybujú okolo 40C a kde neprší celé mesiace. Existujú tu len prašné cesty a tak je prach prítomný všade okolo. Dá sa povedať, že v týchto klimatických podmienkach sa celý život odohráva v prachu.
V nedávnej prezidentskej kampani sľúbil terajší Kensky prezident Uhuru Kenyata kadečo. Najviac zo všetkých sľubov však rozhodne zaujal prísľub kúpiť notebooky pre žiakov základných škôl! Myslím, že takýto sľub by zaujal aj v Európe, o to viac pozornosti vzbudil v rozvojovej Keni. V predvolebnej kampani sa však neberú takéto silácke reči príliš vážne, ale skôr ako populizmus a naháňanie si voličov. Žiaľ tento „geniálny“ prísľub sa chystá stať realitou...
Nedávno som zachytil správu o manifestácii mladých ľudí v Prešove, ktorí si žiadajú prácu a dôstojný život. Pravdu povediac úplne chápem frustráciu a znechutenie mladých ľudí, ktorí po tom, čo strávili skoro dvadsať rokov svojho života v školských laviciach a knihách, zrazu sedia celé mesiace doma a nikto ich nepotrebuje. Viem, že tak postupne strácajú životný optimizmus, zmysel plánovať si budúcnosť, samotnú nádej a niekedy aj chuť žiť... Keďže však pracujem v Afrike s utečencami, pozerám sa na veci aj z inej strany.
Tu na severe Kene v Kakume, kde je už cez 100 000 utečencov nájdete veľmi bohatý mix afrických národov, kmeňov, kultúr, jazykov, tradícii, náboženstiev, ale predovšetkým veľa zaujímavých životných príbehov... Rozhodol som sa zopár opísať.
