Študent, vášnivý čitateľ, aký taký bussiness man.Pobývajúci vo Fínsku, blázon do computer science a financií. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dnešný týždeň je vyvrcholením pretrvávajúceho zlyhania v ekonómii, tak ako tomu bolo pri zlyhaniach raketovej vedy v prípade pádu Challengeru alebo neúspešných projektov Appolo. Tak ako vtedy na túto oblasť bola upretá enormná...
Mediálny priestor je plný v nadpise uveden témy. Názory sú rozdieľne, možno povedať, argumenty znejú i proti, i za prijatie. Prihlianime si na ne a predtým mierne nastienim, kde sa vzali, tu sa vzali, imigranti z blízkeho východu.
V Bratislave sa napísala história, tak vyplynulo z archeologického výskumu. Hradný kopec odhalil nové skutočnosti, ktoré archeológovia označili za prelomové a historici považujú za výnimočné, meniace doteraz existujúce presvedčenia o historickom pozadí našej stredo-európskej oblasti.
The route was unimaginable, you know, the moment, the feelings. You will go, have to go but simply there is no understanding for you, in your inside. You just pack your things with a numb feeling and do all what you are supposed to. The same time there is no idea of you, what to expect, you have heard something and been written something from your accompanions, but the moment, when you step from the ground and take a seat in a plane or into a bus, you simply cannot still know, what goes. All you got, is the calm feeling in your mind that you go, you go on a venue.
Is it real, are we defined by what we think, as we stick to the idea that, we think, we are? By the famous quote of you know who, saying that: I think, therefore I am?! It is thought that with regards to this quotation, we simply are defined, as I noted out up, by our thougths. In this article, I try to deny this. I am not going to post you academic articles as a reference, but more my own thoughts, experience from my daily life and occasional notices, which I do enjoy throughtout my day, or did enjoy throughtout my life journey. I can not disagree or totally abolish the scientific aspect of my perservance upon this topic, but it is at all plain and not coherent, as to give you some serious interpretation of my idea with thanks to it, it just gave me some inspiration and ideas.
Slovensku vládne nespokojnosť – s hospodárskym výkonom nášho hospodárstva. Hranica nezamestnaných dlhodobo prekračuje 400 tisíc; podmienky na realizovanie jednotlivca sú nízke; medziľudské vzťahy sú založené na sympatiách a putách, nie profesionalite; väčšina ľudí má zdanie o stagnácii či až poklese ich štandartu života. Pohľad na život je mimo rodinného štastia, kde sa podarilo udržať, zastretý sivou, nie ružovou farbou. Napriek tomu Slovensko v makroekonomických merítkach exceluje, konverguje k štandartu západu. Produktivita, výkon hospodárstva, nominálna výška miezd, prijatie eura, relatívne nízke úrokové sadzby – prekonávajú minulosť a sú lepšími. Vybavenosť domácnosti technikou je taktiež vyššia, spotrebiteľský kôš obdobne.
/provincia, suverenita, integrita, sloboda, svojvôľa, vplyv, výkon, potenciál, fundamenty, rozvoj /bohatstvo, prírastok, obchodovanie, kooperácia, vzťahy /mentalita, súdržnosť, morálka, zodpovednosť, sebakritika, prospektívnosť, myslenie, hodnoty, priority, řád /rodina, bojovnosť, porozumenie a pochopenie, vytrvalosť, dedčnosť, odkaz, rozvážnosť /sny, túžby, uchopenie, pocity, duch
Prednáška od INESS a Dalibora Roháčka v KC Dunaj – Bratislava, podnietila, ako každé obdobné stretnutie, vo mne istú iskru. Prítomný si môžu spomenúť na môj dotaz, týkajúci sa importu, prípadne exportu jedného z podstatných determinantov hospodárskeho rozvoja, o ktorom sa i Dalibor zmenil. Jedná sa o neformálne inštitúcie, prípadne isté kultúrne prvky. Bolo spomenuté, že ich prítomnosť v krajine a teda medzi bežnými ľuďmi vplýva, podľa toho aké sú, na rast hospodárstva a vlastne celý potenciál krajiny, či územia. Príkladom bol protestanizmus, ktorí viedol ľudí k vyššej odhodlanosti pracovať. Ďalšie, verím že ostanem korektný, sú štandarty medziľudských vzťahov, tradície, zvyky – ja rád užívam názor kultúra, ušetríme tým hromadu znakov ;).
Som mladý, študent, za hranicami, plný energie a i tak sa občas prichytím nad reflektovaním o tom, čo bolo, v dlhých chvíľkach... cestovanie je typickým príkladom. Snáď to je prirodzené, asi áno a som vlastne rád. Z času na čas ma to prinesie k myšlienkam, kedy porovnávam čo bolo a je.
Trdím, že históriu si treba pamätať a mám ju rád. Môj článok z 18. 3. Vám iste potvrdzuje môj záujem... S relatívne veľkým rozhľadom o problematike smerom na východ, jasne však nie dokonalým - nie som primárne historik, som sa odhodlal napísal spomínaný článok. Snažil odhadnúť pohnútky a zámery Ruských predstaviteľov, na základe mnou pozorovaného, žurnalistami spomenutého a i medzi luďmi povedaného... Včera som položil svoje argumenty do kontrastu s prejavom V. Putina z toho istého dňa a na moje prekvapenie som zámery vystihol čiastočne dobre, V. Putin argumentoval cestou, ktorú som sa pokúsil nastieniť čitateľom sám. Obišiel som analýzy portálov ako CNN, BBC, RT a venoval som sa priamemu záberu z tlačovej besedy.
Vo všemožných analógiách v spoločnosti sa možno s dobrou pamäťou stratiť. Koniec koncov, takmer všetko vytvorené je produktom ľudí, všetko žijúce zdieľa obdobný pôvod, hlboko to pomenoval Karl Sagan alebo vedci publikujúci svoje texty o mitochondriách, ktoré sú elektrárňou každého komplexného, žijúceho organizmu. Nie je to naivné domnievať sa, je to skutočnosťou... Prečo o analógiách? Z dôvodu, že som v nich našiel podporu pre istú myšlienku...
Konflikt západ a východ, stále trvá, neprestal. Zo západu nič nové, z východu slovanská, typická vytrvalosť. Odvážne, ale stojím si za tým. V ďalších vetách sa Vám posnažím čo najbližšie sprostredkovať svoje názory a doložiť ich faktami majúcimi význam.
Vážený pán doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. touto správou by som chcel vyjadriť svoju nespokojnosť a rozčarovanie so zámerom, ktorý bol práve včera avizovaný denníkom SME (http://bratislava.sme.sk/c/6974143/bratislava-predava-kamenne-namestie.html). Verím, že sú isté argumenty podporujúce tento zámer. Časť z nich považujem za oprávnené. Taktiež verím, že toto riešenie by pomohlo čast súčasných problémov vyriešiť. Ale. Osobne sa ostro staviam voči ďalšiemu prevodu majetkových práv na zahraničné subjekty. Podľa mňa nie je argument, ktorý môže prekonať dôležitosť toho aby nám občanom SR patrilo vlastné územie. Zvlášť v prípade ,keď sa jedná o pozemok takého charakteru, ako je Kamenné námestie. Nedokážem skryť rozčarovanie. Veľkým problémom je už to, že vďaka legislatíve EU, ktorá teda platí i pre nás, je umožnené zahraničným subjektom skupovať ornú pôdu. Deje sa tak húfne. (http://aktualne.atlas.sk/slovensku-podu-uz-zahranicie-skupuje-mnohi-varuju-pred-rizikami/slovensko/spolocnost/) Myslím si, že je v povinnosti predstaviteľov zvolených do mestského zastupiteľstva majetok mesta predovšetkým zveľadovať a udržovať, nie vzdávať
