Sme aktívni mladí ľudia a radi robíme akcie pre mladých. Našou víziou sú aktívni mladí ľudia otvorení novým podnetom s túžbou objavovať. V priateľskej atmosfére preto rozvíjame potenciál mladých ľudí prostredníctvom metód zážitkovej pedagogiky.Outdoor, zážitok, byť samým sebou - to sú slová, ktoré sme my. My, plusáci. Zoznam autorových rubrík: Akcie, Ľudia, o Zážitku
V hlave tisíc myšlienok pobehujúcich sem-tam a človek ich nemá šancu usporiadať. Nedajú sa zaradiť do žiadnej zásuvky zážitkov. Treba pre ne vytvoriť nové miesto. Pri takomto zmätku v hlave by sme čakali zamyslený pohľad, no na tvári nachádzame úsmev.
Kde sa vzal tu sa vzal zrodil sa perfektný filmový ateliér Chlabandov, ktorý vychoval nejedného filmového herca či herečku. A nie hocijakú filmovú hviezdu!!!! Ale tu najlepšiu.
Aj Ty si toto hovoríš o sebe? Tak povedz svoj názor nahlas.
Je to už päť rokov, čo sa v tábore prvýkrát stretla takmer tá istá partia chlapcov. Chlapcov a ich vozíkov.
EDS je projekt. Projekt, ktorý pre mňa znamenal veľkú životnú skúsenosť. Pracovala, teda „pracovala“ som v siociálno-kultúrnom centre vo východnom Nemecku, v Lipsku. Ešte nikdy v mojom živote som sa nestretla s toľkými podivínmi v jednom meste. Volali sme ich „fricks“, a myslím, že všetci dobrovoľníci, ktorých som stretla boli tak trochu mimo, boli iní, podivní, zábavní a vlastne zaujímaví a skvelí.
Na začiatku prišla poštou obálka... A začala sa cesta našich mladých nádejí. Niekoľko mesiacov, tri časti školenia a na konci - celý inštruktor.
Na začiatku školského roku sme boli plní očakávaní a túžob, ale hlavne obáv zo všetkého nového čo nás bude v škole čakať.
10 dní odtrhnutí od sveta, ubytovaní v luxusných stanoch nazvaných po hoteloch. Toalety a sprchy boli ako sa patrí - latra a slnkom zohrievaný bojler. V okolí boli len bzučiace muchy, občas sa tu objavil nejaký ten ježko. A samozrejme my. My, učastníci, vieme o čom je reč.
Kto by bol povedal, že po júli neprichádza august tak ako sme zvyknutí, lež Čertóber, magický mesiac z ktorého už nikdy nevyjdete takí, akí ste boli predtým.
Volám sa Pútnik. Cestujem v čase a priestore. Pricestoval som na novú planétu. Vyzerala rovanko ako Zem, ale v inom rozmere. Pri pristátí som začal pociťovať všetky veci oveľa intenzívnejšie. Zrakom som videl predmety dovtedy nevidené, ušami počul zvuky nepočuté, nosom cítil vône, s ktorými som sa dovtedy nikdy nestretol. Zrazu som sa rozhodol spoznávať novú planétu.
17. a 18. júla sa trenčianske letisko opäť raz stalo hlavným mestom Slovenska. Dažďové oblaky sa priam zázrakom včas rozplynuli a festival Pohoda otvoril brány návštevníkom. Priamo v strede areálu pripravila Nadácia Pontis priestor pre 30 neziskových organizácii. Plusko bolo tento rok premiérovo pri tom.
Možno ste čítali článok, v ktorom píšem o kremnickom workshope. A napriek tomu, že pre Vás znel zaujímavo, nejaké okolnosti Vám zabránili zažiť túto akciu naživo. Alebo máte radi, ak spoznáte viac pohľadov na vec a chcete skonfrontovať ten svoj s nejakým iným. A možno len teraz blúdite po stránke a objavili ste tento text, na ktorý ste len tak náhodou klikli... V každom prípade je super, že neprestávate čítať a snáď Vám to bude stáť za to.
Ahojte kamaráti! Ak hľadáte nejakú zaujímavú akciu na sobotné poludnie (26.7.2008 10:00-14:00) a nerobí Vám problém prísť do Kremnice, mám pre Vás super ponuku.
Tohtoročná Medardova kvapka začala kvapkať už v predvečer 8. júna, na plusáckom splave Malého Dunaja. Našťastie to nie je o počasí, ale o ľuďoch.
143 študentov, 13 plusákov, 6 „rituálov“, 5 tried, 4 civilizácie, 1 park, Cefeus a Zelená pláň. Gympláci v Leviciach zažili trochu iný maturitný deň, na aký boli zvyknutí.
Jednoduchá úloha. Zatvor oči a v duchu si odpočítaj jednu minútu. Keď máš, zdvihni ruku a otvor oči. Naozaj je to jedna minúta?
Diskotéka. Najlepšia na akej som doteraz robil. Naozaj pre všetkých. Rôzne žánre, hviezdy v podaní kamarátov. Elvis, Spice Girls, Your.Crew.Girls, Michael Jackson, Marilyn Monroe.
Kubko toho dňa nastúpil do autobusu. (Kubko bol jedným z detí z detského domova, pre ktoré sme robili tábor minulé leto.)
V Argentíne platí zákon, podľa ktorého nesmie žiaden občan hladovať. Preto má každý nárok vojsť do reštaurácie a dať si kompletné jedlo (nezahŕňa dezert a víno:) a odísť bez zaplatenia. V Srbsku sa na pohreby dodnes najímajú plačky. Sú to ženy, ktoré majú za úlohu dostatočne nahlas plakať, aby duch zosnulého neostal na tomto svete. (pozn. autora - zákon nie je citovaný presne, je len odpočutý a preložený, ospravedlňujem sa za prípadné nepresnosti)
