Som celkom obyčajný človek, ktorý rád objavuje pekné a zaujímavé veci. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nepoviem nič svetoborné, keď skonštatujem, že humor je korením života. Keďže sa považujem za človeka so zmyslom pre humor, mimoriadne rád siaham po knihách, ktoré humorom priam prekypujú. A takéto knihy píše P. G. Wodehouse.
Keďže vás rozprávanie o Albánsku celkom zaujalo, hádam neodmietnete zopár fotiek z miest, ktoré sme videli cestou tam a späť.
No hádam už fotiek stačilo. Choďte sa do Albánska pozrieť sami, verím, že som vás inšpiroval... :-))
Ešte vás baví pozerať fotky z Albánska? Ak áno, tak si pozrite ďalšie.
Keďže vás rozprávanie o Albánsku očividne zaujalo (a mňa potešili priaznivé ohlasy), pridávam ďalšie fotografie so stručným pokecom, resp. popiskou. Verím, že vám pomôžu dokresliť si obraz tejto krajiny.
Všetko má svoj koniec. Aj dovolenka v Albánsku. Zostal už len necelý deň... a bilancia.
Naša cesta po Albánsku sa pomaličky chýli ku koncu a zostávajú nám už len necelé dva dni. Ale ako sa vraví, koniec dobrý, všetko dobré, a platí to aj v tomto prípade. Nečaká nás toho už veľmi veľa, ale kvalita je značná.
Zo Sarandy sme sa teda vydali späť do hôr objavovať utajené krásy Albánska. Ako každý predchádzajúci deň, aj tento priniesol veľa pekného a zaujímavého.
Osviežení studenou vodou Modrého oka utáborili sme sa neďaleko prímorského letoviska Saranda oproti Korfu. Toto mesto sa zrejme stane v budúcnosti cieľovou stanicou aj našich dovolenkárov.
Albánske dobrodružstvo sa prehuplo do druhej polovice, takže je čas aj na menší oddych. Táboríme pri dedinke Voskopoje, čo nie je len tak náhodou. Táto dedinka oplýva množstvom pekných kostolíkov a keďže je nedeľa, veriaci sa rozhodli ísť na omšu do najkrajšieho (a zároveň funkčného) kostolíka, zasväteného Michalovi.
Tak sme sa cez hory a doly prehupli na juhovýchod Albánska a sme pri Ochridskom jazere. Ako sme sa dozvedeli, je to najhlbšie jazero na Balkáne (286 m), ktoré je podzemnými kanálmi prepojené s jazerom Prespa. Okrem iného v ňom nájdete aj úhory, ktoré sa sem sťahujú až zo Sargasového mora.
Hlavné mesto býva vo väčšine prípadov výkladnou skriňou krajiny, takže sme boli zvedaví, ako túto náročnú úlohu zvláda Tirana. Vcelku dobre - no kontrasty zostali a zrejme ešte dlho zotrvajú.
So Shkodrou sme sa nestretli naposledy, lebo sme usúdili, že by bolo dobré napraviť si dojem z rozbitých ciest, a tak sme sa tam ešte vrátili. Tentokrát sme zamierili do samého stredu mesta a razom sme mali pocit, že sme v inom meste. Je síce pravda, že od centra po tú časž mesta, kde sme boli ráno, to bolo len pár ulíc, no rozdiel bol značný.
Zrejme nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že Albánsko málokto pozná. Niet divu. V našej predstave to je chudobná krajina, navyše plná mafiánov a iných asociálov a vstúpiť do Albánska sa v očiach mnohých ľudí javí ako vstúpiť na mínové pole. Aká je však pravda o tejto krajine? Pokúsim sa vám Albánsko aspoň trošku priblížiť.
