Ondrej Putra
Kliatba dynastie Rezešovcov
Otec s rozleteným srdcom, dcéra-vrahyňa za mrežami a zvyšok rodiny sa nemôže prejsť po ulici bez ochranky. Stáli by vám tie limuzíny, vily so zlatými kľučkami a nákupy v Dubaji za to?
Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovatel Progresivneho Slovenska za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Otec s rozleteným srdcom, dcéra-vrahyňa za mrežami a zvyšok rodiny sa nemôže prejsť po ulici bez ochranky. Stáli by vám tie limuzíny, vily so zlatými kľučkami a nákupy v Dubaji za to?
Ak sa dvaja dospelí ľudia rozhodnú zničiť si život, je to ich slobodná voľba, do ktorej je ma veľké NIČ. Ak sa niekto rozhodne pre askézu, prosím, ak sa niekto rozhodne upiť sa na smrť, či ufetovať, je to jeho slobodná vôľa. Ublíži tým ľuďom, ktorí ho poznajú a ide do toho s vedomím týchto následkov. Netvrdím, že je to správne, ale stále to neprekračuje istý rámec. Keď sa však človek s niečím postaví pred kameru, alebo otvorí ústa pred rozhlasovým mikrofónom, mal by vážiť svoje konanie nie dvojnásobne, ale stonásobne. V poslednom vydaní „Modré z neba" na TV Markíza sa však nevážilo ani len polovične.
Nečakal som, že sa jedného dňa stanem „spovedníkom našincov", teda ľudí z LGBT komunity. V poslednej dobe(špeciálne od našej symbolickej svadby na Dúhovom Pride) sa to deje čoraz častejšie. Jeden z prvých, ktorí reflektovali na moju výzvu, a tak ako ja, zverejnili svoj príbeh a problémy je autor tohto článku. Jeho jedinou prosbou bolo, aby som mu článok zredigoval, nechal autorizovať a uverejnil cez svoj blog. Pozrite si, kam to môže zájsť, ak niekto vidí dúhu ako čerň, a to bez ohľadu na to, že tým ničí život vlastnému synovi.
Magistrát hlavného mesta chce po mne 58,28 € ako daň z nehnuteľnosti, ktorá nie je moja. Zdedil som byt, ale kvôli administratívnej chybe stále nedržím v ruke list vlastníctva(ďalej len LV), takže s ním nemôžem nakladať. Nemôžem tu mať podnájomníkov, nemôžem ho prenajať, ani predať. Napriek tomu chce odo mňa mesto zaplatenie dane z nehnuteľnosti.
„Celé roky nám trvalo, kým sme docielili, aby sa nás novinári prestali pýtať len na to, že ako sme sa o sebe dozvedeli, ako sme sa odhodlali to povedať okoliu, ako to okolie prijalo, ale začali sa konečne zaoberať tým, čo potrebujeme." Vravel mi môj nebohý partner, keď som sa po jeho boku postupne dostával do LGBT aktivizmu.
Čítate správne. Túto sumu, 303,19€ som musel zaplatiť len a iba za to, že tu nemáme zákon o registrovanom/životnom partnerstve. Nebol to účet notárky za poskytnuté služby pri dedičskom konaní, ani účet právnika, ktorý by musel hájiť moje práva v tejto nepríjemnej situácii. Bol to účet mestskej časti za prevod bytu, ktorý som legitímne zdedil. Keby som mohol byť a bol s partnerom, s ktorým som žil vyše štyroch rokov, priamym príbuzným, nemusel by som. A tým sa „perly" nekončia...
Nejdem sa tu primárne vyznávať z lásky, nejdem nikoho provokovať. Chcem vysvetliť, čo ma viedlo k tomu šťastnému dňu a aktu, ktorý mnohí nazvali „divadlom" a vysvetliť, prečo to pre nás divadlo nebolo ani omylom, hoci nemalo právne účinky. Zároveň sa pokúsim o komplexnú odpoveď našim kritikom.
Vždy som bol proti demonštratívnym prejavom homosexuálneho hnutia a skôr som sa zameriaval na osvetovú činnosť typu filmových premietaní, dezorientačných pretekov (paródia na orientačné, keďže si niekto myslí, že máme problém s orientáciou) apod.. Po tom, čo mi v decembri náhle zomrel partner a následne som si „užil" s úradmi, čo je nasledovný proces pripomínajúci španielsku inkvizíciu, rozhodol som sa prijať účasť na Dúhovom Pride ako „symbolický ženích" s mojím novým partnerom.
V predošlom článku som načrtol potrebné zmeny volebného systému, na čo som dostal konštruktívne reakcie (napr. strojové sčítavanie hlasov). Problém však nebol a nie je len vo volebnom systéme, hoci je kľúčový. Ak je spoločnosť kompletne prežratá korupciou, je takmer jedno, koho zvolíte, lebo vždy sa tam prišmodrchá aj zopár goríl. Skúsme teda navrhnúť ďalšie kroky. Za každú reakciu a nápad som samozrejme vďačný.
Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Dnes sa koná tretí protest, ktorý spustila Gorila. Je len a len na nás, aby sme necúvli, aby sviniari nedostali pocit, že „to prehrmelo". Dokážeme to napriek masívnej kampani proti nášmu občianskemu presvedčeniu a pravde?
Denne čítam a počúvam o tom, že protesty proti Gorile sú len ventilom hnevu a príležitosťou pre vandalov, ale že nemajú žiadny program. Z médií to tak môže vyzerať, ale realita je trošku iná. Ja napríklad konkrétne neutopistické požiadavky mám. Dnes vám predstavím prvú z nich. Neberte ju moc rigorózne, je to skôr námet na diskusiu.
Pána Jaroslava všetci dobre poznáme. Či už ako seriózneho biznismena, ktorý sa chronicky objavuje v rebríčkoch najbohatších Slovákov, ako spolumajiteľa jednej z najvýznamnejších investičných tunelovacích spoločností v republike, alebo ako chlapíka, ktorý dokáže v pauze medzi dohadovaním korupcie nasadiť parohy manželovi svojej korupčnej spolupáchateľky. Prečo sa takýto macher naraz klepe od strachu?
Protestovať proti zlu akéhokoľvek druhu je však občianska povinnosť. Najmä, ak niekto zneužíva demokraticky zvolených zástupcov na svoje súkromné ciele a priamo, či nepriamo ich korumpuje. Vtedy je čas nepozerať na počasie a ortuť teplomera, ale vhodne sa obliecť a ísť do ulíc.
Vlastním úžitkový vzor (niečo ako patent) na využitie elektrickej energie z blesku. Keď sa mi podarili prvé technické skúšky na ElÚ SAV v apríli 2005, tak sa začali diať divné veci. Čo je divnejšie, že výpoveď, ktorá je zvyškom tohto blogu som 22.12.2010 odovzdal osobne pánovi Lipšicovi a doteraz sa v tejto veci nič neudialo. Zlomí sa to teraz? Uvádzam plné znenie mojej výpovede a Gorila je myslím slabšia...
Vážení čitatelia, Gorila urobila obrovský kus práce....doteraz sme nemohli vyjsť von. Po tom, čo som videl v Gorile a na scenzurovaných médiách, tak mi prišlo zle-nedobre. Pravda uviedla 800 účastníkov? Ako predstaviteľ hnutia Ganymedes prestávam s Pravdou komunikovať.
Keď mi už po piaty krát prišla pozvánka na túru do Tatier s členmi Slobody a Solidarity - Východné Slovensko, povedal som si, že tento krát to už nevynechám. Jednak preto, že tento rok mi akosi nevyšla tradičná dovolenka u rodiny v Alpách, po druhé preto, že v Tatrách som ešte nebol na žiadnom štíte, a po tretie, spýtal som sa sám seba: „Rozvinul už na týchto liberálnych túrach niekto dúhovú vlajku?" Hor sa teda na Východnú Vysokú(2428mnm.) cez Sliezsky dom!
Dnešné rozhodovanie Ústavného súdu dopadlo síce zle pre náš rozpočet, zle pre novú vládu, ale ku podivu dobre pre krajinu. Dúfam, že bude dostatočným impulzom, aby politici konečne niesli zodpovednosť za svoje konanie v plnej miere.
V predošlom článku som upozornil na hlavné neduhy bratislavského odpadového hospodárstva. Pomenovať problém je síce prvý a nevyhnutný krok, no je „prdom vo vesmíre“, ak sa naň nenaviažu ďalšie kroky. Ktoré? To sa pokúsim opísať v nasledovnom článku.
Pred desiatimi rokmi som predstavil svoju konepciu separovaného zberu odpadu v hlavnom meste. Vyhrala súťaž Bratislava čistejšia a krajšia v roku 2001, ako najlepšia v Starom meste. Keď sa pozerám na to, ako ju dokázala mestská akciovka OLO spotvoriť, nechce sa mi veriť vlastným očiam.
Viete aký je rozdiel medzi súčasnou a bývalou vládou? Asi ako medzi dobrým a zlým manažérom. Ale v čom presne tento rozdiel spočíva? V schopnosti koncepčného myslenia. Čo vlastne koncepčné myslenie je?