Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovateľ aktuálnej slovenskej opozície za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Aby som sa mal kam vrátiť. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nekončia sa pre nás 15.1. ako posledným termínom na žiadosti o voľbu poštou zo zahraničia, nekončia vhodením obálky do schránky, spočítaním hlasov. Práve preto má zmysel sa ich zúčastniť, aby sme si zlepšili život.
Opakovať, že v „týchto voľbách ide o všetko“ je už klišé, takže sa obmezím na to, že „ide o to, akým smerom sa bude Slovensko uberať najbližšie roky a ako sme sa o to pričinili my“.
Zo slovenska sa takto naposledy utekalo za vojnových udalostí a veľkej hospodárskej krízy. Obávam sa, že to nebude len týmito externými faktormi. Tento článok na túto tému nebude posledným.
V 99% prípadov je to najjednoduchšie riešenie aj najsprávnejšie, najrealizovateľnejšie a má najmenej „vedľajších produktov“, ktoré len generujú nové a nové problémy.
Ako tradičnú slovenskú vlastnosť si uvádzame pohostinnosť. To, čo produkuje väčšina Slovákov a nimi zvolená vláda hovorí o jasnom opaku. Vážení spoluobčania, žijem v Prahe preto, že ste xenofóbni, úzkoprsí malomeštiaci.
V časoch lovcov a zberačov fungoval nulový systém hry: kto niečo získal, musel niekto iný zákonite stratiť. Biedu Slovákov spôsobuje práve to, že sa drvivá väčšina zatiaľ neposunula k nenulovému výsledku hry. K takému, kde výhra jedného neublíži druhému, ale mu môže dokonca pomôcť.
Povzdychol si súdruh priemer, nezvyknutý na skutočne nezávislé odbory, či nedajbože efektívny občiansky aktivizmus. Kde sú tie časy, keď bolo pracovnou náplňou školských odborov len imitovať rokovania, poskytovať zamestnanecké pôžičky a organizovať karnevalové akcie á la 1.máj alebo MDŽ?
Keď sa malé dieťa spýta, že čo je na opačnom konci sveta, tak pokiaľ dotazovaný rodič neprepadol z geografie, odpovie Nový Zéland. Nasledujú podobné otázky, aké kládli stredovekí zadubení inkvizítori typu „a ako to, že zo Zeme nespadnú, keď sú dolu hlavou?" Nebojte sa, nejdem tu vysvetľovať Newtonove zákony, skôr sa idem zamyslieť nad zázrakom, že sme ešte úplne do vzduchoprázdna nespadli my, lebo kto je tu hore nohami pomaly ani nie je na diskusiu.
Maximálne oceňujem dlhodobo plánované úsilie pána poslanca a splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka. Lepšie neskoro ako nikdy. Ale keď neskoro zistíte, že vám horí stodola, tak snáď najskôr uhasíte, a až potom riešite požiarne predpisy.
Po mojej účasti na akcii 17.november - Berieme si späť svoju krajinu sa na mňa zniesla spŕška kritiky, že ako relatívne známa tvár gejsko-lesbického hnutia som sa mal zdiskreditovať na akcii pravicových extrémistov. Prečo je to nezmysel vám objasním čo najzrozumiteľnejším spôsobom.
Na Slovensku žije 52% mladých ľudí (t.j. do 35 rokov) stále s rodičmi. Uznávam, že z istého hľadiska je to aj historická danosť, ktorú za jednu generáciu nepreklenieme. Problém však často nie je len v syndróme „mama-hotel", teda neochote mladých postaviť sa na vlastné nohy, ale najmä v nemožnosti sa osamostatniť.
Príbeh knihy, o ktorej budem písať, má rovnako netradičný dej, ako aj tému. Jednak je témou hľadanie seba samého, po druhé je to homosexualita a zároveň je zasadený do pre väčšinu Slovákov netypického prostredia: prelomu tisícročí a čiastočne do zahraničia. Napriek tomu stojí za to, hoci to nie je ľahké čítanie.
Priznám sa, že na parlamentnú rozpravu k návrhu zákona o životných partnerstvách som sa tešil. Dúfal som, že sa dozviem nejaké konštruktívne argumenty, s ktorými budem môcť polemizovať, resp. im oponovať. Že „nesklame" Vašečka, Škripek a arcihomofób Kuffa sa dalo čakať. Že sa to však zvrhne u takého počtu poslancov som však nečakal.
Naozaj som chcel podporiť Oskara Dobrovodského, s ktorým som v kontakte, ale bohužiaľ došlo k istým konfliktom záujmov, ktoré mi to znemožnili. Ja sám som zažil, čo to je, keď sa vám policajt nepriamo vysmeje do tváre, lebo sa mu niečo nechce riešiť, prípadne vie, že by to nedoriešil a povesí vec na klinec skôr, ako by mal predvolať svedkov.
Som chlap a držím sa s manželom za ruku. Na Dúhovom pochode 2012 sme si s (už) manželom verejne povedali „áno". Ak mi na tom pochode niečo vadilo, tak to neboli extrémisti, ale polícia. Fajn, má nejaké povinnosti, ale toto trochu prešvihli.
Kto nepozná svoju minulosť, ten si ju bude musieť zopakovať. Toto základné pravidlo akoby ľudstvo notoricky ignorovalo, lebo keď si chce vládnuca elita zavrtieť kormidlom dejín podľa svojich predstáv, stále jej na to stačia tie isté metódy. Neveríte? Tak sa pozrite, ako im zázračne vyhovujú tzv. krízy likvidity. Pred 80-timi rokmi, tak aj dnes.
Otec s rozleteným srdcom, dcéra-vrahyňa za mrežami a zvyšok rodiny sa nemôže prejsť po ulici bez ochranky. Stáli by vám tie limuzíny, vily so zlatými kľučkami a nákupy v Dubaji za to?
Ak sa dvaja dospelí ľudia rozhodnú zničiť si život, je to ich slobodná voľba, do ktorej je ma veľké NIČ. Ak sa niekto rozhodne pre askézu, prosím, ak sa niekto rozhodne upiť sa na smrť, či ufetovať, je to jeho slobodná vôľa. Ublíži tým ľuďom, ktorí ho poznajú a ide do toho s vedomím týchto následkov. Netvrdím, že je to správne, ale stále to neprekračuje istý rámec. Keď sa však človek s niečím postaví pred kameru, alebo otvorí ústa pred rozhlasovým mikrofónom, mal by vážiť svoje konanie nie dvojnásobne, ale stonásobne. V poslednom vydaní „Modré z neba" na TV Markíza sa však nevážilo ani len polovične.
Nečakal som, že sa jedného dňa stanem „spovedníkom našincov", teda ľudí z LGBT komunity. V poslednej dobe(špeciálne od našej symbolickej svadby na Dúhovom Pride) sa to deje čoraz častejšie. Jeden z prvých, ktorí reflektovali na moju výzvu, a tak ako ja, zverejnili svoj príbeh a problémy je autor tohto článku. Jeho jedinou prosbou bolo, aby som mu článok zredigoval, nechal autorizovať a uverejnil cez svoj blog. Pozrite si, kam to môže zájsť, ak niekto vidí dúhu ako čerň, a to bez ohľadu na to, že tým ničí život vlastnému synovi.
Magistrát hlavného mesta chce po mne 58,28 € ako daň z nehnuteľnosti, ktorá nie je moja. Zdedil som byt, ale kvôli administratívnej chybe stále nedržím v ruke list vlastníctva(ďalej len LV), takže s ním nemôžem nakladať. Nemôžem tu mať podnájomníkov, nemôžem ho prenajať, ani predať. Napriek tomu chce odo mňa mesto zaplatenie dane z nehnuteľnosti.
