Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovateľ aktuálnej slovenskej opozície za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Aby som sa mal kam vrátiť. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zdá sa vám to divné? Že ja, ktorý som chodil od jedných starých rodičov ku druhým a prosil ich, aby zahlasovali za vstup do EÚ, využívajúci jej bežné benefity prakticky denne a obhajca eura sa radujem z Brexitu?
Že si o nich myslím kadečoje jedna vec, druhou je, že nerozumiem ich aktuálnemu počínaniu a to neveští nič dobré. V ich vlastnom záujme by malo byť, aby sa situácia upokojila. Oni ju však vedome eskalujú.
Na každej vyššej vojenskej škole pre dôstojníkov Vás naučia, že započatím bitky vypukná na bojisku chaos. Víťazom bitky sa stáva ten, kto tento chaos usporiada. V politike platí detto.
Ja mám tých Rusov proste rád. Tak ako mám rád Číňanov, Pakistancov, Britov, Ukrajincov, Francúzov. Rod ako rod, ty sám dobre rob. Čo však robiť, keď nevieš ako a nemáš s čím?
Slováci sa boja utečencov. Slováci nechcú islam a minarety. Ja to vidím inak. My sa bojíme niečoho iného. A najmä toho, čo ľudia spoza siedmich riek, morí a hôr uvidia, keď sem prídu: náš strach zo seba samých...
Útok hnilými rajčinami a plesnivými vajcami je riadne na hrane, ale dokonalé otočenie proti svojim voličom je už za ňou. Ak sa oni oháňajú menším zlom, mali by mať toto právo aj ich voliči.
Konanie Bélu Bugára a Rada Procházku je zrada. Nie zrada pravice, ale ich vlastných voličov. Ak to necháme tak, môžeme prísť o demokraciu ako takú.
Odpoveď je áno i nie. Pokúsim sa odpovedať v čom áno, v čom nie a prečo hejslováci získali podporu akú získali. Dôležité je nielen si to zanalyzovať a pochopiť, ale najmä prísť na to, čo s tým. Ráno 6.3. už nezmeníme.
Aký je človek bez Boha vo Vesmíre sám! Aký stratený a opustený... Ale aký silný aký silný a statočný! Každý jeden z nás je totiž zodpovedný nielen sám za seba, ale aj za spoločenstvo, ktorého je súčasťou.
To, čo sa deje kvôli jednej plničke minerálky v slovensko-poľskom pohraničí by malo byť na smiech. Okrem toho ako sa Za-našu-vodu-nepokakaný bije do pŕs Fico má širšie konotácie.
Tým myslím pre všetkých jej obyvateľov, návštevníkov a všetko živé, neživé, migrujúce i stacionárne, čo má s Tatrami nejaký súvis. Hlavne nech máme jasné pravidlá.
Vážený pán Maroš Ivanič, Som rád, že nie všetci Slováci podľahli dvom civilizačným chorobám a ako na ne. Liečba začína diagnózou. Tu je moja diagnostika, kúra a vopred vďaka.
Údaj, že za hranicami je 300,000,- Slovákov s volebným právom je viac ako nepresný. Ale čo nás tam po štatistikách. Dôležité je prečo sme za hranicami, čo spoza hraníc (ne)vybavíme a ako politickú reprezentáciu prinútiť ku zmene!
Nekončia sa pre nás 15.1. ako posledným termínom na žiadosti o voľbu poštou zo zahraničia, nekončia vhodením obálky do schránky, spočítaním hlasov. Práve preto má zmysel sa ich zúčastniť, aby sme si zlepšili život.
Opakovať, že v „týchto voľbách ide o všetko“ je už klišé, takže sa obmezím na to, že „ide o to, akým smerom sa bude Slovensko uberať najbližšie roky a ako sme sa o to pričinili my“.
Zo slovenska sa takto naposledy utekalo za vojnových udalostí a veľkej hospodárskej krízy. Obávam sa, že to nebude len týmito externými faktormi. Tento článok na túto tému nebude posledným.
V 99% prípadov je to najjednoduchšie riešenie aj najsprávnejšie, najrealizovateľnejšie a má najmenej „vedľajších produktov“, ktoré len generujú nové a nové problémy.
Ako tradičnú slovenskú vlastnosť si uvádzame pohostinnosť. To, čo produkuje väčšina Slovákov a nimi zvolená vláda hovorí o jasnom opaku. Vážení spoluobčania, žijem v Prahe preto, že ste xenofóbni, úzkoprsí malomeštiaci.
V časoch lovcov a zberačov fungoval nulový systém hry: kto niečo získal, musel niekto iný zákonite stratiť. Biedu Slovákov spôsobuje práve to, že sa drvivá väčšina zatiaľ neposunula k nenulovému výsledku hry. K takému, kde výhra jedného neublíži druhému, ale mu môže dokonca pomôcť.
Povzdychol si súdruh priemer, nezvyknutý na skutočne nezávislé odbory, či nedajbože efektívny občiansky aktivizmus. Kde sú tie časy, keď bolo pracovnou náplňou školských odborov len imitovať rokovania, poskytovať zamestnanecké pôžičky a organizovať karnevalové akcie á la 1.máj alebo MDŽ?
