Presvedčený pravicový liberál s úctou k životnému prostrediu. Som predseda OZ Hnutie Ganymedes. Podporovateľ aktuálnej slovenskej opozície za West Midlands(Birmingham) v United Kingdom. Aby som sa mal kam vrátiť. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pána Jaroslava všetci dobre poznáme. Či už ako seriózneho biznismena, ktorý sa chronicky objavuje v rebríčkoch najbohatších Slovákov, ako spolumajiteľa jednej z najvýznamnejších investičných tunelovacích spoločností v republike, alebo ako chlapíka, ktorý dokáže v pauze medzi dohadovaním korupcie nasadiť parohy manželovi svojej korupčnej spolupáchateľky. Prečo sa takýto macher naraz klepe od strachu?
Protestovať proti zlu akéhokoľvek druhu je však občianska povinnosť. Najmä, ak niekto zneužíva demokraticky zvolených zástupcov na svoje súkromné ciele a priamo, či nepriamo ich korumpuje. Vtedy je čas nepozerať na počasie a ortuť teplomera, ale vhodne sa obliecť a ísť do ulíc.
Vlastním úžitkový vzor (niečo ako patent) na využitie elektrickej energie z blesku. Keď sa mi podarili prvé technické skúšky na ElÚ SAV v apríli 2005, tak sa začali diať divné veci. Čo je divnejšie, že výpoveď, ktorá je zvyškom tohto blogu som 22.12.2010 odovzdal osobne pánovi Lipšicovi a doteraz sa v tejto veci nič neudialo. Zlomí sa to teraz? Uvádzam plné znenie mojej výpovede a Gorila je myslím slabšia...
Vážení čitatelia, Gorila urobila obrovský kus práce....doteraz sme nemohli vyjsť von. Po tom, čo som videl v Gorile a na scenzurovaných médiách, tak mi prišlo zle-nedobre. Pravda uviedla 800 účastníkov? Ako predstaviteľ hnutia Ganymedes prestávam s Pravdou komunikovať.
Keď mi už po piaty krát prišla pozvánka na túru do Tatier s členmi Slobody a Solidarity - Východné Slovensko, povedal som si, že tento krát to už nevynechám. Jednak preto, že tento rok mi akosi nevyšla tradičná dovolenka u rodiny v Alpách, po druhé preto, že v Tatrách som ešte nebol na žiadnom štíte, a po tretie, spýtal som sa sám seba: „Rozvinul už na týchto liberálnych túrach niekto dúhovú vlajku?" Hor sa teda na Východnú Vysokú(2428mnm.) cez Sliezsky dom!
Dnešné rozhodovanie Ústavného súdu dopadlo síce zle pre náš rozpočet, zle pre novú vládu, ale ku podivu dobre pre krajinu. Dúfam, že bude dostatočným impulzom, aby politici konečne niesli zodpovednosť za svoje konanie v plnej miere.
V predošlom článku som upozornil na hlavné neduhy bratislavského odpadového hospodárstva. Pomenovať problém je síce prvý a nevyhnutný krok, no je „prdom vo vesmíre“, ak sa naň nenaviažu ďalšie kroky. Ktoré? To sa pokúsim opísať v nasledovnom článku.
Pred desiatimi rokmi som predstavil svoju konepciu separovaného zberu odpadu v hlavnom meste. Vyhrala súťaž Bratislava čistejšia a krajšia v roku 2001, ako najlepšia v Starom meste. Keď sa pozerám na to, ako ju dokázala mestská akciovka OLO spotvoriť, nechce sa mi veriť vlastným očiam.
Viete aký je rozdiel medzi súčasnou a bývalou vládou? Asi ako medzi dobrým a zlým manažérom. Ale v čom presne tento rozdiel spočíva? V schopnosti koncepčného myslenia. Čo vlastne koncepčné myslenie je?
Tento dialóg som napísal ako 16-ročný, ale nemyslím, že by som na ňom dnes niečo menil. Vtedy mal podtitulok: "Rozhovor nikdy a nikde". Treba to mať na pamäti, aby som nebol obvinený z historického nezmyslu.
Litovský parlament (Seimas) 14. júla 2009 prijal zákon trestajúci toho, kto bude na verejnosti pred deťmi (do 18 rokov) hovoriť o gejoch alesbách. O homosexualite a bisexualite nebude môcť hovoriť učiteľ v školách, rovnako ani médiá, ktoré môžu sledovať a čítať mladiství. Celkovo bolo určených až 19 slov, ktoré budú (teda už sú) neprípustné. Jedná sa okrem homosexuality aj o gambling, prostitúciu, drogy, pornografiu apod.. Prečo o tejto záležitosti píšem až teraz, teda po viac než roku? Lebo som naivne dúfal, že EÚ dokáže niečo urobiť. Žiaľ, sklamala na celej čiare. Poďme si spoločne analyzovať situáciu.
V sobotu 15.mája sa zo svätej omše v kostole na bratislavskom námestí SNP vydal sprievod asi 200 ľudí, ktorí protestovali proti plánovanému pochodu homosexuálov Pride Bratislava 2010. Proti čomu však títo ľudia protestovali? Proti právu vyjadriť svoj názor, alebo mali aj nejaké vecné argumenty proti konkrétnym záležitostiam?
Ľudia sa často doma pri prieskumoch verejnej mienky pýtajú, na čo kandidujú malé strany, pri ktorých je jasné, že sa nikam nedostanú, prípadne prečo na prezidenta kandidovalo v minulých voľbách sedem kandidátov, keď bolo jasné, že jediným výsledkom bude nutnosť druhého kola? Veď volebná kaucia ani kampaň nie je lacná záležitosť a zvyšuje to aj náklady daňových poplatníkov na uskutočnenie volieb (hoci zo štátneho netečie krv, ale len peniaze).
Viem, že zostavovať vládu mesiac pred voľbami je niečo ako chystať príbory a taniere, zatiaľ čo zajac si ešte behá po lúke. Keďže však na Slovensku ešte nikdy nebolo možné zostaviť vládu bez koaličných partnerov, nie je to až tak od veci úvaha. Ľudia sú už totiž zvyknutí na to, že v podstate volia koalíciu, pričom ich hlasy rozhodujú len o tom, kto v nej koľko bude môcť presadiť.
Dnes som si na Facebooku hodil do profilu asi toto: Ondrej Putra sa ide venovať písaniu ďalšieho blogu, lebo si myslí, že tým Grékom by sme nemali dať ani deravý groš...no povedzte, požičiate na dobré slovo kamarátovi (ktorý sa vašim "kamarátom" stal na základe klamstva), ktorý má 3-4x vyšší plat ako vy (13,14.plat, 100-mesačné odstupné a iné nezmysly ani nespomínam) a do prúseru sa dostal výlučne vlastnou nezodpovednosťou?
Myslím, že nikto nepochybuje, že tieto voľby budú na ostrie noža. Možno ani tak nie čo sa týka tesného výsledku, ale čo sa týka agresivity oponentov určite. Takto polarizovanú spoločnosť sme podľa mňa nemali od volieb v roku 1998. Spozornieť by mali teraz najmä strany, ktoré ešte jasne nedeklarovali, že s Ficom do vlády nepôjdu.
Je utorok, 20. apríla 2009, pár minút pred desiatou hodinou a ja sa snažím spamätať sa z tlačovky nášho geniálneho, neomylného a vždy pravdovravného premiéra. Samotný obsah tlačovky nebol síce až tak zaujímavý, keďže na jeho agresívne a klamlivé vyjadrenia som si už za tých pár rokov bohužiaľ zvykol, no aj v tejto časti sa nájde zopár perličiek, ktoré stoja za zmienku.
Kto si v utorok 3.novembra 2009 pozrel všetky tri politické tlačové besedy, musel nevychádzať z údivu.
Sú krajiny, kde do poslednej chvíle neviete, ktorá z dvoch dominantných strán, prezidentských kandidátov či iných adeptov na získanie rozhodujúcej moci nakoniec zvíťazí. Srandovné je, že na Slovensku je to spravidla jasné niekedy mesiace, inokedy až roky pred voľbami.
Bola raz jedna krajina, kde ľudia dostali do vienka vládnuť si sami. Oni toto právo požadovali dlho sami, no kým sa "nezdejchli" vyslanci inej, väčšej a značne prehnitej krajiny, samozrejme navlečení v zelenom, túto možnosť nemali. Zanechali tu však jedno dedičstvo: len minimum populácie krajiny si pamätalo, aké to je vládnuť si sami. A tým vznikli dva problémy, ktoré generovali, generujú a dlho generovať budú problémy ďalšie.
