Odborník na verejnú správu, štátnu správu a samosprávu. Zaujímajúci sa o dianie, problémoch a procesoch na ministerstve vnútra. Nezávislý poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 2010-2018.Raclavský JánPropagujt Zoznam autorových rubrík: Verejná správa, Dolný Kubín, Politika, Spoločnosť, Nezaradené
Klasická predstava trhoviska ako miesta, kde ráno kúpite čerstvý šalát, paradajky alebo banány od babky v šatke je v dnešnej elektronickej dobe smiešna. Prišiel na to aj štát, ktorý zriadil štátny eBay, alebo ak chcete Elektronický kontraktačný systém. Funguje už vyše mesiaca v skúšobnej prevádzke.
17. november je na Slovensku úzko spätý s bojom za slobodu, rovnosť a odhodlanie žiť v demokratickej a slobodnej krajine. Nežná revolúcia, boj za slobodu a demokraciu priniesol okrem iného vznik samosprávy. Od 90. rokov minulého storočia si každé 4 roky volíme predstaviteľov našich obcí a miest. Predseda NR SR stanovil voľby do orgánov samosprávy obcí na 15. novembra tohto roku.
Na tom, že práca v samospráve je nesmierne náročná na čas, personálne zabezpečenie a ich odbornosť niet pochýb. Starostovia a primátori sú tí, ktorí sa dennodenne stretávajú v prvej línii s problémami, ktoré trápia ľudí. Riešia krízové situácie a existenčné problémy svojich občanov.
Kampane majú svoje čaro, pre mňa osobne predstavovala prejdených 88 obcí, stretnutia s rôznymi typmi starostov, niekde predstavovali pre obec prínos, inde stagnáciu. No hlavne spoznávanie rôznych kútov Slovenska. Po voľbách do Európskeho parlamentu sa v NR SR viedla diskusia o zákone upravujúcom všetky voľby. Cieľom predkladateľov návrhu zákona bolo zosúladiť všetkých 5 volieb (obce, vyššie územné celky, národná rada, prezident, európsky parlament).
Viac ako voľby do EP zaujímali Slovákov zápasy Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji či španielske finále Ligy majstrov, ktorého strhujúci záver musel byť pre každého fajnšmekra udalosťou roka.
Sedím v jednej skalickej vinárni. Čas pred skončením volieb si krátim čítaním. A zaujalo ma:„Hovorí sa, že peklo je miesto, kde Taliani riadia dopravu, Nemci poskytujú zábavu a Angličania varia. Nebo by tak malo byť miestom, kde Nemci riadia dopravu, Angličania poskytujú zábavu a Taliani varia.“ Toto ponúka EÚ vo svojej rozmanitosti.
V roku 2012 dostala EÚ Nobelovu cenu za mier, čo u mnohých vyvolalo množstvo otázok o správnosti rozhodnutia. EÚ bola pôvodne projektom 6 zakladajúcich členov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko) pre zachovanie mieru v Európe. Postupne sa EÚ rozšírila až na dnešných 27 krajín.
Piliére Európskej únie: voľný pohyb kapitálu, osôb, služieb a tovaru, predstavujú základne slobody pre fungovanie demokratickej spoločnosti a slobodného človeka. Pre náš stredoeurópsky región tak významné hodnoty. Spomeňme si, ako naši otcovia a matky v rokoch 1944, 1968 a 1989 bojovali a položili svoje životy.
Šesť rokov po skončení najničivejšej vojny v histórii ľudstva vzniká zoskupenie 6 krajín (1951 – Spoločenstvo uhlia a ocele). Krajín, ktoré uprednostnili spoluprácu nad neustálim ničením a krviprelievaním. Západná Európa nastúpila na cestu dlhodobého mieru.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je vážny dokument smerovania reformných politík pre rok 2014 - Národný program reforiem (ďalej len „NPR“). Odhliadnuc od toho, že sa dokument schvaľuje v 1.Q 2014, má predstaviť štrukturálne opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, tvorbu nových pracovných miest a zlepšenie kvality života. Okrem iných oblastí sa venuje aj opatreniam v oblasti verejnej správy. Majú viesť k jej modernizácii a ekonomickej efektívnosti.
Asi takto by sa dalo pozrieť na výsledky sobotňajších volieb. Tí, čo v prvom kole nevolili budúceho prezidenta, však vnímajú jeho výhru s trochou horkastého nádychu. Nevadí, že je nováčikom na poli politiky. Problematická sa javí jeho slabá rétorická schopnosť, neschopnosť zaujať prejavom a odovzdať posolstvo. V tomto boji mu do značnej miery pomohlo k víťazstvu silný príbeh a voľba proti. Proti kandidátovi, ktorý predstavoval uzurpáciu moci a politika, ktorý rozdeľuje.
Blíži sa vrcholné vystúpenie, druhé kolo prezidentských volieb. Výsledok a cesta Slovenska budú známe túto sobotu. Verím, že tentokrát, ak si zvolíme jedného alebo druhého kandidáta, nebude na posmech. Nebudeme počuť o žiadnej organizácii nádorov ani názorov, ani pomýlenie si balkónu s Balkánom či Srbska s Chorvátskom a iné nazabudnuteľné brepty.
Na pozadí prezidentských volieb ma zaujala jedna podstatná informácia. Bezmála rok trvalo Ministerstvu vnútra SR pripraviť zoznam administratívnych budov štátu. Je to správny krok, ak štát pozná svoj majetok, bezpochyby! Vychádzajúc z predpokladu, že na jedného štátneho úradníka pripadá viac m ako v súkromnej sfére, vieme, ako je možné šetriť. Nevyužitý majetok sa má predať, prenajať tak, aby sa zabezpečilo jeho účelné využitie a efektívne nakladanie s ním.
Je pre mňa vždy obohacujúce, keď sa dostanem do terénu a mám možnosť rozprávať sa s predstaviteľmi obecných samospráv. Porozprávať sa o ich dennodenných problémoch, ktoré ich trápia, čo očakávajú a čo riešia. Veľakrát počuť kritiku na samosprávu, ich nekompetentnosť, neschopnosť. Realita nie je taká katastrofálna, ako sa už mnohokrát prezentovalo, no máme stále čo vylepšovať.
Predstavme si situáciu, že Fico bude prezidentom, novým premiérom Kaliňák, strana SMER má 7 poslancov z 13 v EÚ voľbách, komunálni politici si uvedomia odkiaľ fúka vietor a všetci sa priklonia k vládnucej strane v domnienke, že im pomôže získať viac zdrojov pre ich chátrajúce obce. Sci-fi, no nie až také vzdialené.
Niektorí kandidáti začali s prezidentskou kampaňou prinajmenšom pred rokom a stála ich bezmála státisíce eur. Nechcem polemizovať či ide o kampaň informačnú alebo volebnú, nepovažujem to za podstatné. Historicky kandiduje najviac kandidátov – 15. Výber je široký, máme kandidátov občianskych a zástupcov z rôznych politických prúdov. Demokracia priniesla možnosť voľby a výberu. Volič tak zoberie zodpovednosť do vlastných rúk.
Nie, nemyslím príchod Vianoc. Ale dlho očakávané ohlásenie kandidatúry strany SMER – SD nikoho neprekvapilo. Dôveru nezískal nikto iný ako sám najvyšší úradujúci premiér Róbert Fico. V priamej voľbe sa historicky prvýkrát dostávame do situácie, kedy bude u nás kandidovať premiér krajiny.
Človeku sa musí až hnusiť ako číta všetky tie negatívne články na webe, v tlači, či pozerá v televízii. Po rokoch krízy, počas ktorých viacerí Slováci zažili existenčné problémy zisťujeme, že sa prepadáme do hlbších problémov. Upadáme morálne, ľudsky, vzdelanostne, sme ľahostajní len aby sme prežili. Nieto peňazí a to nás poznačilo.
S pravidelnosťou prestupného roka sa v slovenskej spoločnosti objavuje a zase mizne diskusia o potrebnosti alebo nepotrebnosti vyšších územných celkov alebo ak chcete, žúp. Diskusia je značne spolitizovaná a populistická, má jediný cieľ - zapáčiť sa a získať si voliča. Skutočne nerieši systém regionálnej politiky na Slovensku.
Do dnešného dňa som sa na ZMOS pozeral kriticky, ako na blízkeho partnera súčasnej vlády SR a podporovateľa všetkých výmyslov, aj tých zlých pri samospráve. Poslednými krokmi však ukázalo schopnosť hájiť záujmy vlastných členov. Zdá sa, že sa udial obrat, už aj väčšine vládnych starostov a primátorov zastúpených v ZMOS-e skončila trpezlivosť. Kým takto pred rokom bolo presadené a podpísané memorandum o spolupráci medzi vládou SR a ZMOSO-m, dnes už ZMOS odmieta sankcie, ktorými ho straší vláda. Napriek tomu, že ide o deklaratórne vyhlásenie, dá sa na ňom ukázať aký je krehký samosprávny charakter, hlavne pri financovaní chodu jednotlivých miest a obcí.
