Odborník na verejnú správu, štátnu správu a samosprávu. Zaujímajúci sa o dianie, problémoch a procesoch na ministerstve vnútra. Nezávislý poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 2010-2018.Raclavský JánPropagujt Zoznam autorových rubrík: Verejná správa, Dolný Kubín, Politika, Spoločnosť, Nezaradené
Blíži sa vrcholné vystúpenie, druhé kolo prezidentských volieb. Výsledok a cesta Slovenska budú známe túto sobotu. Verím, že tentokrát, ak si zvolíme jedného alebo druhého kandidáta, nebude na posmech. Nebudeme počuť o žiadnej organizácii nádorov ani názorov, ani pomýlenie si balkónu s Balkánom či Srbska s Chorvátskom a iné nazabudnuteľné brepty.
Na pozadí prezidentských volieb ma zaujala jedna podstatná informácia. Bezmála rok trvalo Ministerstvu vnútra SR pripraviť zoznam administratívnych budov štátu. Je to správny krok, ak štát pozná svoj majetok, bezpochyby! Vychádzajúc z predpokladu, že na jedného štátneho úradníka pripadá viac m ako v súkromnej sfére, vieme, ako je možné šetriť. Nevyužitý majetok sa má predať, prenajať tak, aby sa zabezpečilo jeho účelné využitie a efektívne nakladanie s ním.
Je pre mňa vždy obohacujúce, keď sa dostanem do terénu a mám možnosť rozprávať sa s predstaviteľmi obecných samospráv. Porozprávať sa o ich dennodenných problémoch, ktoré ich trápia, čo očakávajú a čo riešia. Veľakrát počuť kritiku na samosprávu, ich nekompetentnosť, neschopnosť. Realita nie je taká katastrofálna, ako sa už mnohokrát prezentovalo, no máme stále čo vylepšovať.
Predstavme si situáciu, že Fico bude prezidentom, novým premiérom Kaliňák, strana SMER má 7 poslancov z 13 v EÚ voľbách, komunálni politici si uvedomia odkiaľ fúka vietor a všetci sa priklonia k vládnucej strane v domnienke, že im pomôže získať viac zdrojov pre ich chátrajúce obce. Sci-fi, no nie až také vzdialené.
Niektorí kandidáti začali s prezidentskou kampaňou prinajmenšom pred rokom a stála ich bezmála státisíce eur. Nechcem polemizovať či ide o kampaň informačnú alebo volebnú, nepovažujem to za podstatné. Historicky kandiduje najviac kandidátov – 15. Výber je široký, máme kandidátov občianskych a zástupcov z rôznych politických prúdov. Demokracia priniesla možnosť voľby a výberu. Volič tak zoberie zodpovednosť do vlastných rúk.
Nie, nemyslím príchod Vianoc. Ale dlho očakávané ohlásenie kandidatúry strany SMER – SD nikoho neprekvapilo. Dôveru nezískal nikto iný ako sám najvyšší úradujúci premiér Róbert Fico. V priamej voľbe sa historicky prvýkrát dostávame do situácie, kedy bude u nás kandidovať premiér krajiny.
Človeku sa musí až hnusiť ako číta všetky tie negatívne články na webe, v tlači, či pozerá v televízii. Po rokoch krízy, počas ktorých viacerí Slováci zažili existenčné problémy zisťujeme, že sa prepadáme do hlbších problémov. Upadáme morálne, ľudsky, vzdelanostne, sme ľahostajní len aby sme prežili. Nieto peňazí a to nás poznačilo.
S pravidelnosťou prestupného roka sa v slovenskej spoločnosti objavuje a zase mizne diskusia o potrebnosti alebo nepotrebnosti vyšších územných celkov alebo ak chcete, žúp. Diskusia je značne spolitizovaná a populistická, má jediný cieľ - zapáčiť sa a získať si voliča. Skutočne nerieši systém regionálnej politiky na Slovensku.
Do dnešného dňa som sa na ZMOS pozeral kriticky, ako na blízkeho partnera súčasnej vlády SR a podporovateľa všetkých výmyslov, aj tých zlých pri samospráve. Poslednými krokmi však ukázalo schopnosť hájiť záujmy vlastných členov. Zdá sa, že sa udial obrat, už aj väčšine vládnych starostov a primátorov zastúpených v ZMOS-e skončila trpezlivosť. Kým takto pred rokom bolo presadené a podpísané memorandum o spolupráci medzi vládou SR a ZMOSO-m, dnes už ZMOS odmieta sankcie, ktorými ho straší vláda. Napriek tomu, že ide o deklaratórne vyhlásenie, dá sa na ňom ukázať aký je krehký samosprávny charakter, hlavne pri financovaní chodu jednotlivých miest a obcí.
O tom, čo spasí na Slovensku samosprávu, písali mnohí. Zameriavali sa na ekonomickú stránku, stránku právomocí či počtu existujúcich samospráv. Všetky oblasti sú prepojené a nedajú sa vylúčiť. Na pomery Slovenska skutočne existuje enormne veľký počet samosprávnych subjektov, čo sa prejavilo, hlavne v čase krízy, na ekonomickom hospodárení jednotlivých samospráv. Niektoré mali problém zabezpečiť základné služby pre svojich občanov, iných akoby sa kríza ani nedotkla.
Aj keď máme na Slovensku určite viacero tém, ktoré si zaslúžia viac pozornosti, dnes sa nechcem týmto témam venovať. Zaujali ma „výnimočné“ investičné projekty v krajinách EÚ. Žiaľ sú to stavby, ktoré neplnia svoj účel aj keď boli preinvestované milióny eur. Možno aj tu treba hľadať zárodky krízy, ktorá trvá v Európe 5 rokov.
Ak postavíte základy domu krivo, bude aj dom stáť krivo. Ak pevne a rovno, vydrží aj 100 ročnú vodu. To sa však nestalo pri vytváraní VÚC. Politická vôľa vytlačila vecné argumenty, a tak vzniklo 8 žúp. Súčasne na Slovensku „prebieha“ diskusia o VÚC. Často zaznieva otázka, či sú vlastne potrebné.
Súčasný stav na Slovensku vo mne evokuje príbeh filmu Pelíšky. Jedna strana rozhodla o povinnom hlásení ministrovi vnútra, nevymenovaní právoplatne zvoleného generálneho prokurátora, po povinných internátnych školách pre rómsku menšinu pokračuje premiér v púšťaní ďalších balónikov.
Éra budovateľských primátorov je typická ich prehnanou snahou stavať monumentálne pomníky, zaručujúce „nesmrteľnosť“ v lokálnej samospráve. Čo však nechávajú títo predstavitelia samosprávy sú obrovské problémy, dlhé roky splácania vysokých súm a rozdelená spoločnosť. Prajem si, aby už nastal koniec tejto éry budovateľov. Cítim, že nahradiť ich musia ľudia súčasnosti, ktorí načúvajú svojim spoluobčanom, lokálni lídri s racionálnym uvažovaním, ktorí vidia za druhú či tretiu zákrutu svojich rozhodnutí a nezanechajú za sebou nové a väčšie problémy.
O kvalite osobnej železničnej prepravy sa vedú nielen krčmové, ale aj vysoko politické diskusie. Ja by som chcel prispieť vlastnou skúsenosťou. Neviem, či to bude negatívna alebo pozitívna reklama. Taký je však život sám, nie je len čierny alebo biely.
Podporujem požiadavky učiteľov. Nie je pochýb, že sú viac ako oprávnené! Platobné rozdiely učiteľov ZŠ v EÚ sú priepastné. Kým na Slovensku je nástupný plat učiteľa 541 eur, v takom Luxembursku je to 5 325 eur. Pre slovenského učiteľa utópia.
Dnes ma čakala klasická preventívka u zubárky s mojou neterou. Boli sme objednaní na hodinu, u zubára je to už klasický prístup. Prišli sme načas, dokonca v predstihu. Čakáreň bola prázdna, potešil som sa. Prehliadka nebude dlho trvať. Skutočne to aj tak chvíľu vyzeralo.
Slovensko je zaujímavá krajina, ale aj plná paradoxov. Súčasná vláda, vláda jednej strany, sa pustila bojovať proti finančným inštitúciám. Veľa hovorí o zlobe akú predstavujú banky. Myslím si však, že štát by sa mal pozrieť aj na svoju stranu. Jedným takým príkladom môže byť Študentský pôžičkový fond.
Konečne si aj média všimli „reformu“ štátnej správy – Program ESO a začali o nej informovať. Má veľkú ambíciu zoštíhliť a zefektívniť štátnu správu. No zdá sa, že zatiaľ nedosiahnuteľnú. Odhliadnuc od bombastických titulkov o 40% prezamestnanosti, či o stratení úradníkov v prekladaní spisov. Ale aj vyjadrení, že ide o marketingový ťah súčasnej vlády. Je nespochybniteľným faktom, že štátna správa, ale aj samospráva potrebujú veľkú reformu. Od kompetencií, počtu úradov, cez financie a správu. Tak aby každý jeden z nás vedel čo vybaví na tomto úrade a hlavne aby fungovali efektívne. Preto je potrebná zmena, ktorá bude dlhodobá a stála.
SME so spoločnosťou Accenture sa pustili do zaujímavého projektu. Budú analyzovať chod jedného úradu. Na základe kritérií si vybrali živnostenský odbor Obvodného úradu v sídle kraja v Trnave. Týždeň analýz poodkryje ako funguje štátna správa a bude analyzovať jej činnosť. Aspoň takto v malom.
