Janka Remešíková
Moja autoškola bola mojou školou života:-)
Pred 22 rokmi som sa prihlásila do autoškoly. Škola ako škola a tak som hneď na prvej hodine navrhla všetkým (starým, mladým) , že si budeme tykať a basta! Najskôr len všeobecný výbuch smiechu a potom ... o chvíľu ... nejako úplne automaticky aj ...všeobecné tykanie:-) Od prvej chvíle sme sa VŠETCI cítili ako kámoši a celá 5-mesačná autoškola bola fajn. Keď sme na posledný deň (deň skúšok) mali príhovor nejakého človeka z dopravného inšpektorátu, tak ten príhovor (najskôr sa krásne a dlho usmieval, skoro ako Švejk:-) ) začal slovami: „Počul som a je o vás známe, že si tu všetci od prvej chvíle tykáte. Ja len dúfam, že to tak bude aj po skúškach.“ A ... ticho ... ticho ... nikto nič ... . A ja ticho nemám rada (v prítomnosti množstva ľudí; v opačnom prípade aj áno:-) ), tak som povedala: „No keď už tak a tak ... tak si teda môžeme potykať aj s Vami!:-) Zasmial sa a povedal: „Ideme na to!“
