Janka Remešíková
Nechtiac vypočuté, chtiac vyslovené ...
Aj panelákové steny majú uši. Všeličo sa človek dozvie. A môže ho to aj pomýliť ...
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nežehlím si spomienky, páčia sa mi v takej forme, akú im dal čas. Na to horšie pozabúdam, pekné cítim ešte raz. Zoznam autorových rubrík: Mnou milovaní ľudia, Stalo sa mi ..., Moje úvahy o živote, Blbostičky, Moji priatelia, Moje veršíky, O všeličom možnom..., Moje výlety, Foto, Nie celkom vážne, Súkromné, Nezaradené
Stalo sa mi ...
Janka Remešíková
Absurditky z hypermarketu
Vo vestibuloch hypermarketov ma často pristavujú. Reklamní agenti a díleri... Nedávno odchytili môjho muža: „Máte chvíľočku čas?“ Nečakajúc na odpoveď mlela ďalej ako automat na kávu jedna z nich: „ Máme pre vás vodu po holení za mimoriadnu uvádzaciu cenu. A keď si ju kúpite, dostanete k nej grátis ...“. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby ... Môj muž sa už asi 15 rokov neholí, má krásnu bradu, ktorú nie je možné prehliadnuť ani z diaľky. Reklamní agenti, aby nás mohli oblbovať , musia najskôr zblbnúť sami. Asi to majú v pracovnej náplni:-)
Janka Remešíková
Od zmrzliny k bravčovej tlačenke
Od pätnástich rokov som každé prázdniny brigádničila. Keď som mala sedemnásť (čo bolo pred 35 rokmi:-) ), mala som šťastie na brigádu. V maličkej potravinárskej výrobni a priamo ... ku zmrzline! Zmrzlinu milujem dodnes, ale lížem ju málokedy, lebo málokedy mi chutí:-)Vtedy sa vyrábala ešte poctivá zmrzlina. Poctivé jahody, poctivé maliny, poctivé mlieko a vajíčka. Keď som tam nastúpila, hneď v prvú hodinu som od vedúceho dostala príkaz na receptúru výroby zmrzliny. Dostala som síce aj papier s potravinárskou normou, ale papier som si všímať nemala, len ten príkaz vedúceho. Príkaz vedúceho sa od papiera líšil len v tom, že z rovnakého množstva surovín som mala vyrobiť dvojnásobné množstvo zmrzliny.
Janka Remešíková
Ku Dňu detí ... o detičkách
Na zážitky s detičkami spomíname asi najradšej zo všetkého. Koľko chýb a chybičiek sa človeku pritrafí, kým sa z detičiek stanú dospeláci! Ani neviem, či by bolo lepšie, keby som vychovávala svoje detičky dnes s tým ponaučením z rôznych svojich chybičiek. Ale dnes som si ich vedomá a už mi to je beztak k ničomu ...
Janka Remešíková
Môj zážitok v našom zdravotníctve
Všetci dnes naň nadávajú, dokonca sa vraj aj na politických predvolebných mítingoch propagujú poľovačky na Zajaca a ja som rada, že to naše zdravotníctvo vlastne ani nepoznám. Pokecať si viem aj inde ako v čakárni u lekára a už dlho ma nič neprinútilo navštíviť ho. Mám proste šťastie:-) V zdravotníckych zariadeniach sa predsa len dvakrát podarilo doktorom postarať sa mi o zážitky, na ktoré nezabudnem. Prvý z nich bol pôrod mojej staršej dcéry a ten druhý – môj euforický nápad ísť na preventívnu prehliadku ...
Janka Remešíková
S Aničkou na rumunskej nudapláži
Tesne po návrate z Ríma nepíšem o Ríme, lebo si ho ešte ukladám do svojho spomienkového archívu. Pri tom nazretí do archívu som v ňom našla niečo ... no ... trošku iné ako dnešný Rím:-)Koncom augusta 1989 sme boli v Rumunsku. Prvýkrát som letela lietadlom. Asi desiaty krát som bola v Rumunsku. Bolo to čoraz horšie. S tým Rumunskom. Obchody čoraz viac než poloprázdne, čoraz viac bildboardov s Caucescom popri cestách. Išli sme autobusom do delfinária a ja som v tom mlčiacom autobusom nahlas povedala: „Keď ho raz dostanú, tak ho obesia...“
Janka Remešíková
Hovoriť pravdu sa oplatí:-)
Na strednej škole som rada blicovala. Jednak som už mala frajera, okrem toho taký kopec záujmov a toľko povinností doma, že jediný čas, ktorý som mohla získať v prospech seba, bola doba vyučovania. Blicovala som podľa potreby a najmä podľa počasia. Čím krajšie, tým viac. Najfrekventovanejšie mesiace boli máj a jún. Jednak sa v škole človek už moc toho nenaučil, často sa skúšalo a druhak - počasie lákalo a zvádzalo. Väčšina mojich blicov boli sólovky, ale raz sa mi podarilo nahovoriť na blic celú triedu...
Janka Remešíková
Moja prehnaná iniciatíva a jej následky
Už z nej našťastie pomaly – pomaličky vyrastám:-) Ale koľkokrát sa človek musí pomýliť, aby ho napadlo, že niekedy mu iniciatíva aj škodí? Mýliť sa je síce ľudské, ale keď už človek spraví niečo podobne ľudské po stý krát, nie som si istá ...
Janka Remešíková
Moja zvedavosť v tureckom háreme
Keď som raz bola členkou vedecko-technickej spoločnosti, vybrali ma na vedecko-technický zájazd do Turecka. Zopár nocí som sa z toho nemohla vyspať, lebo to malo byť moje prvé stretnutie so Západom:-).Súčasťou zájazdu bola aj návšteva tureckého háremu. Bol už, samozrejme, nefunkčný, taká turistická atrakcia, ale ja som to v tom 1984-tom prežívala ako naozaj...
Janka Remešíková
Taká krátka príhoda na dlhé zamyslenie...
Toto som zažila asi pred desiatimi rokmi. Prišla som do jednej firmy. V tej firme bola jedna pani asi tak štyridsiatnička. Vždy veľmi milá a usmiata. Dobre sa mi s ňou spolupracovalo. Taký pohoďák. Jedného dňa, keď som tam tiež bola, prišli za ňou jej dcéry...
Janka Remešíková
Dá sa vyliečiť z lakomosti?
Ani neviem, či lakomosť je nejaká patologická diagnóza. Niekedy si myslím, že aj áno. To vtedy, keď stretnem niekoho, kto má abnormálne vyvinutý zmysel pre šetrnosť:-) Raz som mala kolegu s touto „diagnózou“ a keďže som ho mala celkom rada, vytvorili sme spolu s niektorými ďalšími kolegami spolok na vyliečenie žgrlavého kolegu:-)
Janka Remešíková
Aké darčeky dávate?
Mám rada originálne darčeky, také aké sa už nikdy viac v živote neopakujú. Moje dcéry sú v originálnych darčekoch majsterky! Dostali sme od nich už všeličo, napr. kocku s polohami kámasútry pri príležitosti 25. výročia svadby, alebo „všetko na krásny večer“ a bolo tam pravé šampanské a chipsy a ešte kopu iných maškrtiek alebo ručne uštrikovanú ponožku zo všetkých zvyškov vĺn naplnenú takým všetkým možným, že sme celý večer nestihli nič iné, len prezerať:-) Ale sú aj iné ...
Janka Remešíková
Ani madam, ani mladá pani; čo teda ...?
Nezávidím čašníkom v lepších podnikoch. Majú problém osloviť ma tak, aby som sa pri tom nezatvárila tak ... všelijako. Do noblesnejších reštaurácií nezablúdim často, ale sem-tam sa nájde nejaká príležitosť a potom „trpíme“ najmenej dvaja: ja a aj čašník, ktorý ma najskôr osloví „Madam“ a keď vidí môj zvláštny úsmev (skôr asi úškrn), skúsi to ináč a oslovenie zmení na „Mladá pani“. Ale ja ani tým nie som očarená:-)
Janka Remešíková
Ďalšie krátke príbehy z môjho života...
Máme v rodine takého človeka, ktorý sa strašne rád háda. Hocikedy na počkanie, za každých okolností a je mu jedno o čom. Tak to zas raz skúsil s mojím mužom. Ten príbuzný niečo povedal. A môj muž na to povedal: „Počkaj, počkaj, poviem ti niečo ... poviem ti ako to je ...“ A ten príbuzný na neho vyskočil: „Ale nemáš pravdu! Absolútne nemáš pravdu ! Je to úplne ináč!“ A môj muž mu povedal: „Ale počkaj, ešte som nič nepovedal ...“ Všetci prítomní sme sa rozrehotali ako kone:-). Príbuzný sa urazil a absolútne nechápal prečo ...
Janka Remešíková
Prečo podnikám?
Som taký obyčajný typ podnikateľa. Jedného dňa sa mi prestalo páčiť v štátnom podniku. Prihlásila som sa na prvý inzerát hľadajúci moju profesiu. Prijali ma na prvý šup a hneď! Sľúbili mi o celých 500,- Kčs vyšší plat. V roku 1991 majland!:-) Zo 4 000,- Kčs ísť na 4 500,- Kčs!:-) Môj úsmev na perách bol nekonečný...
reklama
Janka Remešíková
Až sa to k nám prikotúľa ...
V jednej pesničke utešuje Jaromír Nohavica svojho syna, ktorému ukradli loptu, že sa nemá báť, lebo „jednou všechno co nám vzali, zpátky k nám se přikutáli...“. Tak toho sa bojím že až!:-) Kde ja asi by som dala všetky tie ukradnuté vecičky? Formičky na pieskové koláčiky, niekoľko školských desiat, asi tak desať bicyklov, stierače od auta, niekoľko peňaženiek s hotovosťou, zopárkrát komplet doklady, manželovu obrúčku a pánsky prsteň, ktorý sa dedil z pokolenia na pokolenie? Ukradnuté topánky návštevy, ktorú som „prinútila“ vyzuť sa pred dverami bytu:-) A moje ukradnuté sny ...? Zakaždým bol páchateľ neznámy...
Janka Remešíková
Prečo som nikdy nebola členkou žiadnej strany; ani tej KSČ ...?
Fakt som nikdy nebola členkou žiadnej strany, ani keď som ňou (ne) mohla byť. Raz, už veľmi dávno, v jednom štátnom podniku, som mala ponuku, že keby ... tak pôjdem na tú a tú funkciu a budem mať taký a taký plat. Priznávam, že ten plat bol mojou dilemou, na ktorej som sa kolísala ako na mori počas búrky:-) . Celá tisícka navrch k môjmu 2 700,- Kčs brutto! Makala som s VŠ za ten plat, za ktorý som nemohla ísť detičkám kúpiť najmodernejšie oblečenie na blší trh ani len do maďarského Gyoru. Raz sme sa tam vybrali. Chcela som dievčatám kúpiť pekné topánočky. Colník na hranici sa nás spýtal: “Kam idete?“ A ja že: „Nakupovať na blší trh“. A tá moja dcéra (je po mne:-)) ), vtedy povedala: „ Mamika, a načo my ideme na blší trh nakupovať blchy, keď blchy máme aj doma zo škôlky zadarmo?“ Colníkovi som po pravde povedala, že dcéra si pletie blchy so všami a tie naozaj doma máme – zadarmo zo škôlky:-)
Janka Remešíková
Moje trapasy; ale nielen o nich
Úloha trapasov v živote je jasná: aby sme sa „potom“ mali na čom rehotať. Stačí si ho raz prežiť naplno a máme zaručený zdroj smiechu do konca života. Čím väčší trapas, tým viac budúceho smiechu. Dnes už trapasy milujem, lebo viem, na čo sú. Ale trvalo mi to celé roky, kým vzplanula moja láska k nim:-)
Janka Remešíková
Moje posledné prázdniny ...
Vlastne to už ani neboli prázdniny, ale pre mňa tie dva mesiace po skončení strednej školy ostali v spomienkach prázdninami... Keď som mala 17, definitívne som sa rozhodla, že v deň, kedy budem držať v rukách maturitné vysvečko, začnem „nový“ život. Osamostatním sa. Celé dva roky mi ten deň bol cieľom, do ktorého neexistovalo nedôjsť. V deň, kedy som to vysnívané vysvečko mala v rukách, som rodičom napísala „rozlúčkový“ list (lebo som vedela, že by s mojím osamostatnením sa nikdy nesúhlasili) a s najlepšou kamarátkou Bídžiskou (fatálnou fanynkou skupiny BEE GEES) sme nasadli na prvý autostop do turistickej destinácie, v ktorej sme mali zabeštelovanú brigádu. Mojím jediným majetkom v tej chvíli bolo 80,-Kčs požičaných od môjho suseda – od detstva najlepšieho kamaráta...
Janka Remešíková
Zbohatnúť, ohlúpnuť, ochorieť a zmúdrieť ...?
Poznám takého človeka ... V socializme robil nejakého bezvýznamného kontrolóra, ale cítil sa významne. Hneď po páde socializmu začal podnikať. Prenajal si takú búdku a v nej predával pivo. Robil od nevidím do nevidím. Ku svojím zákazníkom sa správal úslužne a na ulici pozdravil každého. Býval v ľuptákovskom paneláku a vozil sa na polozhrdzavenej škodovke. Mal nejakého kámoša v zahraničí a ten mu dohodil kšeft a tak začal „na kolene“ vyrábať nejaké umelohmotné obaly. Začal pomaličky, veľmi pomaličky bohatnúť. O pár rokov si kúpil nové auto, pivo už nepredával. Za Mečiara sprivatizoval a zbohatol. Prvý prejav ohlúpnutia bol, že prestal na ulici zdraviť každého. Pozdravil (skôr odzdravil) len toho, koho (a komu) uznal za vhodného ...
