M medzi 24 a 30 rokmi? M dobr vzdelanie a dobr zamestnanie? Dobre vyzer a rada sa bav? Si slobodn a stle žije s rodičmi a/alebo sama? Neplnuje zakladať rodinu ani prijmať zvzn rozhodnutia o Tvojej budcnosti? Tak zavolaj!
So záujmom som sledoval búrku, ktorá sa rozprúdila okolo biblicko-xenofóbno-antihomosexuálneho príspevku blogového kolegu. Chcem veriť, že jeho blog skutočne nereprezentoval vnútorné presvedčenie autora a viac mu záležalo na čítanosti blogu. V opačnom prípade je totiž jeho blog ukážkovým príkladom nezmyselnej xenofóbie opierajúcej sa o dielo, ktoré údajne reprezentuje najhumanistickejší pohľad na svet a človeka.
Etapy ľudského života sú ohraničené prirodzenými métami: odchod z jaslí, príchod do materskej školy, odchod z materskej školy, atď, atď... Po dosiahnutí tej poslednej méty mladosti - absolvovania SŠ, prípadne VŠ, pocíti vnímavý mladý človek závan úzkosti, ktorý v niektorých prípadoch prerastie v skutočnú existenčnú úzkosť. V krízu, ktorú dnes s odstupom času označujem za „krízu absentujúcich mét“.
Základné povinnosti, úlohy a oprávnenia mestskej polície: zabezpečuje verejný poriadok v obci, spolupôsobí pri ochrane jej obyvateľov a iných osôb v obci pred ohrozením ich života a zdravia... ( zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov)
SME ma v priebehu posledných dvoch týždňov poctilo hneď trojnásobným publikovaním mojich blogových výplodov v tlačenej podobe. Tušil som, že to nemôže zostať bez následkov...Blog, ktorým som v prvom rade poukazoval na vlastnú neschopnosť dosiahnuť úspech vo futbale, popudil viacero ortodoxných fanúšikov tohto nesporne vysoko intelektuálneho športu. Tu je reakcia, ktorá mi prišla na mail včera popoludní.Trochu dlhšia, ale stojí za to...
Jedným z najdôležitejších pocitov v živote je určite pocit zdieľania. Zdieľanie je ten fenomén, ktorý som ochotný hľadať viac než JEDINÚ, SKUTOČNÚ a VEČNÚ LÁSKU. Pocit, že chceš načúvať mojim príbehom. Pocit, že si schopná cítiť spôsobom, ktorý je blízky tomu môjmu. Iba blízkym, lebo zážitok bytia jedným je len ďalším iluzórnym okamihom, ktorý si možno niekedy nahovárame pri spoločnom orgazme. Každá bytosť vo vesmíre schopná orgazmu je v jeho momente určite sama...
(tsunami a bodycount)Euronews dnes o siedmej ráno priniesol prehľad európskej tlače. Na titulných stránkach denníkov počnúc El País, pokračujúc s Le Figaro až po Corriere della Sera sa vyníma podobná fotografia. Dokonca sa domnievam, že všetky európske denníky uverejnili na titulkách fotografiu tej istej scény: Otec v zúfalstve túli k hrudi telo svojho osemročného syna, ktorého zabila prílivová vlna. To zúfalstvo je nepopísateľné, nesprostredkovateľné a neprecítiteľné. Predstavujem si tú scénu - otec s mŕtvym synom na brehu mora, obklopený dvadsiatimi fotografmi popredných svetových denníkov, ktorí bojujú o lepšiu kompozíciu ( v pozadí by malo byť vidieť aj more) - a chce sa mi zvracať...
V druhom ročníku základnej školy som nenávidel futbalistov. Boli populárni, všetky baby boli do nich, behali ukrutne rýchlo a chlpatý telocvikár, ktorý nás deptal a pri každom náznaku neposlušnosti natrhával ušné laloky, mal pre nich zvláštnu slabosť.
Presne pred mesiacom som odovzdal zamestnávateľovi kľúče od služobného auta. Napriek užívateľskému komfortu, ktorý mi malý modrý Matiz poskytoval, mi liezli na nervy brutálne zápchy na Patrónke, pred Hlavnou stanicou a cestou z práce šialená zápcha na Pražskej až po Tesco...
