
Niečo z histórie
Horúce pramene objavili ako prvý Kelti, ktorí toto miesto zasvätili svojej bohyni Sulis. Po nich prišli Rimania, ktorí okolo prameňa postavili svoje tradičné kúpele a spolu s nimi aj mesto, ktoré nazvali Aquae Sulis. Bohyňu Sulis považovali za ekvivalent svojej Minervy a tak ju aj volali - Sulis Minerva. O tristo rokov neskôr Rimania kúpele opustili a tie schátrali. V neskorom devätnástom storočí ich však zrekonštruovali a odvtedy začali svoj ďalší rozmach. Mestu pomohli aj pravidelné návštevy kráľovskej rodiny. Rozvoju mesta pomohli traja muži: Beau Nash, majster ceremoniár, ktorý sa staral o spoločenský život v meste, John Wood, architekt, ktorý navrhol niektoré z najkrajších budov v meste a Ralph Allen, starosta. Ten prikázal, že všetky budovy v meste musia byť postavené z bathskeho vápenca z miestneho kameňolomu, ktorý náhodou vlastnil. Vďaka tomu však mesto získalo svoj netradičný vzhľad - zvyčajné červené tehlové domy či biele fasády tu nahradili monumentálne stavby zo žltého pieskovca. Nad mestom bdie známe Bathské opátstvo, posledná gotická katedrála postavená v Anglicku.


Kúpele
Žiaden z návštevníkov mesta si nemôže nechať ujsť návštevu historických rímskych kúpeľov. Z hlavného bazéna lemovaného kolonádou s dórskymi stĺpmi stúpa v chladných dňoch para. Pozor na vodu, môžete do nej načrieť rukou, no veľmi rýchlo ju aj vytiahnete - 46 stupňov už nie je príjemná teplota vody ani do vane. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že celé múzeum venované kúpeľom vrátane podzemných vykopávok je urobené zaujímavo a dozviete sa v ňom mnoho nového a zaujímavého. Postupne sa dostanete až na úroveň dnešného mesta a modernejšie kúpele vám sprostredkuje takzvaná Pumping Room, anglický ekvivalent našich kúpeľných miestností, kde si do typických hrnčekov čapujú návštevníci liečivé minerálne vody. S tým rozdielom, že miestni kúpeľníci si do tejto miestnosti obliekali svoje najlepšie vychádzkové šaty a pomaly sa prechádzali po obvode miestnosti. Liečba pozostávala z vypitia asi štyroch litrov liečivej vody denne a kúpeľov v miestnych minerálnych prameňoch. Na mieste moderných kúeľov bola takzvaná Hetling Pump Room, ktorej vodou sa liečil aj Janein brat Edward. Tie nájdete za rohom od historických kúpeľov nájdete aj nové, moderné kúpele s presklenou terasou, ktoré môžete navštíviť aj vy. Len si netreba zabudnúť plavky.



Queen Square, Gravel Walk a Royal Crescent
Lara Place a Great Pulteney Street na druhej strane rieky Avon boli zasa luxusnou adresou, na ktorej sa dali prenajať izby. Jane chvíľu bývala práve na Great Pulteney Street, po smrti svojho otca si však spolu s rodinou museli nájsť niečo lacnejšie. Spolu s bratom a jeho rodinou istú dobu bývala na Queen Square na južnej strane tohto námestia. Na severnej strane je zasa jedna z prvých budov, ktoré navrhol architekt John Wood a sedem budov má spoločnú fasádu, takže vyvolávajú dojem jedinej budovy. Royal Crescent navrhol syn Johna Wooda a tvorí krásny poloblúk plný rezidenčných budov. Dostanete sa naň po ceste nazvanej Gravel Walk, po ktorej sa prechádzali aj Anne Elliotová a Kapitán Wentworth v závere románu Persuasion. Jedna z budov funguje ako múzeum a jej interiér je dobovo zrekonštruovaný, takže si návštevníci môžu pozrieť ako sa žilo na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia, kedy boli tieto budovy postavené.



Assembly Rooms
Kedysi nazývané aj Upper Rooms, pretože na druhom konci mesta boli aj Lower Rooms, boli miestom, kde návštevníci mesta tancovali, jedli, pili a hrali karty. Otváracie hodiny určil majster ceremoniár Beau Nash: od šiestej do jedenástej večer a vraví sa, že neustúpil ani princeznej, keď sa jej nechcelo prestať tancovať. Assembly Rooms boli zbombardované počas druhej svetovej vojny, no následne boli zrekonštruované do svojej pôvodnej podoby a dnes sa tu konajú svadby či koncerty.


Pulteneyský most
Most cez rieku Avon (tých je v Anglicku mimochodom niekoľko), dal postaviť Sir Pulteney, aby bolo možné pokračovať v stavbe mesta aj na druhej strane rieky. Most je krytý a z oboch jeho strán sú obchody. Mnohý ho prirovnávajú k florentskému Ponte Vecchio a dohromady ich na svete nájdete len štyri. Večer sa jeho okná rozžiaria a spolu s ostatným osvetlením mesta ponúka malebnú panorámu. Je to krásne miesto na rozlúčku s úžasným mestom.

A ak sa vám niektoré miesta v Bathe budú zdať povedomé, nie je to náhoda. Okrem klasických adaptácií mnohých diel Jane Austenovej sa tu natáčali aj filmy ako Bedári, Vojnový kôň, Kráľova priazeň (The Other Boleyn Girl), Harry Potter 1, 2 a 6, Hviezdny prach, Trh márnosti, Čokoláda či Vojvodkyňa.