Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Z celej cesty bohatej na nevšedné zážitky nám ostalo už len navštíviť Ľvov a z neho sa nasledujúci deň dostať až do Bratislavy. Trasa Kyjev – Ľvov znamenala upršanú a sivú cestu naprieč rozostavanou ukrajinskou diaľnicou.
Dnes sa konečne dostaneme k dňu, ktorý dal tejto rumusko-ukrajinskej ceste svoj názov a v rámci ktorého sme navštívili Uzavretú zónu okolo černobyľskej jadrovej elektrárne.
Maďarsko, rumunské Maramures, Černivci, Chotyň, Kamenec Podolský a čo ďalej? Nuž, neostávalo nám nič iné, len pokračovať smerom do hlavného mesta Ukrajiny, Kyjeva.
Na ceste do Ukrajiny sme najprv prekročili Schengenské hranice medzi Maďarskom a Rumunskom a až v druhom kroku sme si naplánovali prekročiť tie rumunsko-ukrajinské.
Počas jednej z ďalších ciest sa môj manžel so svojím otcom - mojím svokrom, rozhodli prenocovať v Belovežskom pralese. Veď čo je príjemnejšie, ako po celom dni šoférovania nasadnúť na bicykel a previezť sa po krásnom kuse prírody?
Vždy, keď sa raz za čas vyberieme domov na Slovensko autom, monotónnosť jazdy vyvažujeme zaujímavými zastávkami. Jedna z obľúbených trás vedie cez Bielorusko a to vďaka jeho dobrým diaľniciam.
Po krátkej zastávke na hraničnom priechode a vysvetľovaní tete colníčke, že šesť fliaš vína na dvoch (ktoré sme viezli ešte zo Slovinska domov) je tak akurát, sme sa ocitli už po niekoľkýkrát v Bosne a Hercegovine.
Z Dubrovníka sme tiahli ešte ďalej na juh. Čakala nás Čierna Hora. Najprv kotorská zátoka spojená s krátkou návštevou Kotoru a potom ďalej smerom k národnému parku Durmitor.
Do Dubrovníka sme napriek relatívne skorému podvečeru dorazili už za tmy. Hlavná cesta vedie po okraji hrebeňa, z ktorého sa až k moru zvažuje svah plný žiarivých svetiel.
Ako na Nový rok tak po celý rok? Nuž v takom prípade mal byť rok 2012 najmä cestovateľský, čo sa aj splnilo, pokojný, čo vzhľadom na svadobné prípravy neprichádzalo do úvahy, a bez opice, o výsledku pomlčím.
Deň, ktorý sme začali v nádherných zasnežených Plitvických jazerách a ktorý sa mal ukončiť silvestrovskými oslavami v Splite, mal ešte jeden bod programu a to mesto Šibeník so svojou unikátnou Katedrálou Sv. Jakuba.
So Škocjanom sme sa rozlúčili a vybrali sme sa ďalej, tento krát do Chorvátska. Hranice sme prešli relatívne rýchlo a pohodlne.
Prvúcestu po Balkáne sme si naplánovali na obdobie na prelome rokov 2011 a 2012. V tom čase sme žili a pracovali v Bratislave a hľadali sme miesto, kam by sme sa vybrali na dovolenku:
Zobudili sme sa do chladného a vlhkého rána, kedy človek len ťažko hľadá odhodlanie vyliezť zo spacáku a obliecť sa. Vie, že ho čaká podupkávanie v zime a striasanie rannej rosy zo stanov, aby sa zbalili v čo najsuchšom stave. Práve počas takýchto rán som bola vďačná za prenosný horák, ktorý nám zaručoval, že teplé nápoje aj jedlo si môžeme dopriať takmer kdekoľvek. Okrem teplej kávy nás hrial pri srdci aj fakt, že v tento deň toho uvidíme celkom dosť a každá z krajín Pobaltia sa nám predstaví v priebehu nasledujúcich dvanástich hodín.
V Transylvánii sme okrem Sibiu, v ktorom sme dve noci prespávali a Sighisoary navštívili ešte tri ďalšie pozoruhodné miesta: Hrad Bran, ktorý sa spája s rumunským kniežaťom Vladom Tepešom a ergo aj Draculom, historické mesto Brašov, ktoré okrem iného dalo Rumusku jeho hymnu a dedinu Bjertan s jedným z obrnených kostolov, ktoré dômyselne chránili miestnych obyvateľov proti tureckým nájazdom.
Z Vilniusu je na skok niekoľko pozoruhodných miest, ktoré potešia vaše oko a zároveň vám prezradia veľa nových vecí o Litve a jej histórii. Okrem červeného hradu ako z ilustrácií rozprávkových knižiek sme objavili aj netradičnejšie pamiatky. V Kernave leží niekoľko vrstiev archeologických pozostatkov z rôznych dôb pochovaných v zelených kopčekoch a neďaleko za Vilniusom sme objavili pozostatky jednej z najväčších geodetických akcií v našich dejinách.
Hlavné mesto Litvy bolo jedným z tých miest, ktoré sú pre mňa ako ľudia, o ktorých všetci moji známi rozprávajú, ale ja som ich nikdy nevidela. Z veselých príbehov ich poznám už celkom dobre a čakám na to, kedy si budem môcť priradiť tvár k menu. A takýmto známym z počutia bolo pre mňa aj hlavné mesto Litvy. Konalo sa tu napríklad celoeurópske stretnutie študentov práva v neziskovke ELSA, kde som počas štúdia pôsobila a Vilnius sme počas cesty po Škandinávii minuli, aby sme sa ešte za svetla dopravili do kempu v Šiauliai. Ale vlani v októbri prišlo konečne aj na Vilnius, do ktorého sme prileteli, aby sme o deň neskôr nasadli na nočný vlak do najzápadnejšej časti Ruska, Kaliningradskej oblasti. No ešte predtým sme navštívili niekoľko pútavých zákutí tohto živého mesta.
Už prekročením Dunaja sme opustili historické hranice Rímskej ríše avšak práve prechodom karpatského oblúka sme sa definitívne ocitli pod vplyvom nemeckých rytierských rádov a Uhorska - boli sme v Transylvánii.
Cesta z Nesebaru smerom k hraniciam s Rumunskom sa neobišla bez pár zaujímavých zastávok. Človek ani netuší, na čo všetko môže po ceste naďabiť, stačí sa na chvíľku odpojiť od overenej cesty. Viete, čo bolo predlohou známeho zobrazenia svätého Juraja ako drakobijca na koni? A aké poklady ukrývajú skalné útvary severného Bulharska?
Staré mesto Nesebaru leží na malom polostrovčeku o rozmeroch 850 krát 350 metrov a potvrdzuje pravidlo, že aj na malé priestory sa toho dá umiestniť požehnane. Pri prechádzke jeho úzkymi uličkami vydláždenými kameňmi, obdivujúc kamenné steny navlas rovnakých domov, je ťažké si predstaviť, že život na tomto mieste pulzuje nepretržite už 3200 rokov. Nesebar je jedným z najstarších miest, ktoré pôvodne založili Tráci. V lete praská vo švíkoch vďaka turistom, ktorí sa v ňom na týždeň či dva usídlia a cez deň doň prúdi ďalšia várka jednodňových návštevníkov. V zime je v ňom ticho a kľud.
