Martina Rúčková
Saudská Arábia: Dawmat al Jandal a Tabuk
Zastávky na ceste k najznámejšej pamiatke krajiny stoja tiež za to.
Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Zastávky na ceste k najznámejšej pamiatke krajiny stoja tiež za to.
Petroglyfov sme počas ciest videli mnoho, zobrazenie tiav však bola novinka aj pre nás.
Tri hodiny šoférovania smerom k pobrežiu a bahrajnským hraniciam, odbočka na juh a z púšte sa zrazu dostanete do oázy.
Rýchlo a v skratke od posledných článkov: nie, neprestala som cestovať.
Keď sme snovali program na nasledujúci deň, našich hostiteľov Dinaru a Šafaka sme prekvapili prosbou ísť sa pozrieť na petroglyfy v Národnom parku Qobustan.
Hneď nasledujúci týždeň po návšteve Volgogradu sme naplno využili predĺžený víkend, ktorý priniesol ruský štátny sviatok začiatkom decembra. Jednu vec má Rusko vymyslenú fantasticky a síce štátne sviatky.
Jerevan, posledná zastávka cesty, ktorú sme začali pred vyše dvoma týždňami v Istanbule. Priznám sa hneď na začiatok, že o hlavnom meste Arménska som sa za svojich detských čias dozvedela práve skrz populárne vtipy o Rádiu Jerevan. S o to väčšou radosťou som sa pustila objavovať mesto, ktoré mi v mnohých aspektoch pripomenulo azerbajdžanské Baku - staré sa snúbi s novým, mesto je cez deň aj v noci na nohách, plné mladých ľudí a živelného, no nevtieravého ruchu.
Arménsko. Posledná etapa cesty, ktorú sme pred dvomi týždňami začali v tureckom Istanbule a ktorá nás previedla cez celú západnú polovicu Turecka, hory Gruzínska a dostala až do Tbilisi, z ktorého sme začali jej poslednú etapu. Čakala nás cesta z Tbilisi do Jerevanu, počas ktorej sme ešte chceli navštíviť dva nádherné kláštory: Haghpat v Lori a Sanahin v Alaverdi a ďalšie dve zaujímavé miesta nás čakali v Jerevane a jeho okolí.
V hlavnom meste Gruzínska sme strávili dva dni. Dorazili sme doň v podvečerných hodinách maršrutkou z Kutajsi - prekvapujúco modernou s čistým interiérom a červenými poťahmi na sedadlách. Vyhodila nás uprostred preľudnenej autobusovo-maršrutkovej stanice. Naša cesta na metro viedla cez a popod mimoriadne ľudnatý miestny trh. V metre ale nebol problém zorientovať sa a celkom rýchlo sme dorazili do centra mesta, kde nás uprostred sterilne čistého Námestia slobody plného drahých návrhárskych obchodov privítal veľký stĺp so sochou Sv. Juraja, patróna krajiny.
V pekné slnečné májové ráno sme opustili gruzínske hory Svaneti a pobrali sa hrkotajúc maršrutkou smerom dole. Opäť sme minuli niekoľko pomaly sa presúvajúcich stád malých kravičiek, zopár dier v ceste a mnoho prudkých zákrut. Maršrutka nás nechala v meste Kutaisi.
A prišiel deň, kedy sme sa s Tureckom rozlúčili definitívne. Náš náročný tranzitný deň začal skoro ráno, letom z Ankary do Trabzonu na severovýchode Turecka. Z letiska na autobusovú stanicu, kde sme si kúpili lístok na autobus do gruzínskeho Butrinti.
Z hornatej Cappadocie sme pokračovali do Ankary, tureckého hlavného mesta. Na tú sme si v rámci plánovania vyhradili len polovicu dňa, ktorá síce nestačila na dôkladné pozretie všetkých jej pamiatok, no nasiaknuť atmosférou tohto svojského hlavného mesta sa nám podarilo aspoň trochu.
Naša cesta pokračovala z ortodoxnej tureckej Konye do obľúbenej turistickej Cappadoccie. Vďaka svojmu kamenému podlažiu ju jej obyvatelia od nepamäti využívali ako miesto, do ktorého si môžu svoje príbytky doslova vydlabať. Za dlhé storočia vytvorili z mesta Göreme a okolitej oblasti Cappadocie miesto, ktoré je fascinujúce a zároveň neskutočne bizarné...
Z našej turistickej trasy sme si spravili jednu zaujímavú zachádzku na miesto, ktoré turisti v porovnaní s inými tureckými mestami často nenavštevujú a ktorého obyvatelia častokrát ani sami netušia, aké poklady jeho okolie ukrýva. Je to mesto v stredozemí Turecka, v ktorom sa ľudia obliekajú konzervatívnejšie, turistu vítajú s nefalšovanou dávkou zvedavosti a z ktorého krásnych pamiatok sa tešia v prvom rade oni sami. Konya organicky spája staré a nové, je čistá a príjemná a napriek čulému ruchu a uliciam plným ľudí vám dá dýchať.
Ešteže sme to z tureckého Fethiye nemali ďaleko k ďalším antickým ruinám, Turecko si už bez nich totiž akosi neviem predstaviť. Našťastie nás nesklamal ani juh krajiny a my sme mali možnosť pozrieť si nie jeden, ale rovno dva hist
Pokračujeme v ceste naprieč Tureckom, no aspoň pred návštevou posledných antických ruín v Turecku sa zastavíme a doprajeme si malý oddych a to v príjemnom prímorskom letovisku, ktoré má poriadne ďaleko od obrovských rezortových palácov v Side či Antalyi. Vo Fethiye zažijete miestnych obyvateľov, nie študentov, čo si počas prázdnin privyrábajú a nie su proti ani romániku so spanilou dovolenkárkou ako bonus. Nájdete tu síce aj veľké hotely, tie su však priamo uprostred rušného mesta, na nábreží ktorého kotví mnoho jácht a typická turecká pohostinnosť vás obklopuje zo všetkých strán.
V dnešnom dieli seriálu o putovaní naprieč Tureckom smerom na Kaukaz sa pozrieme do malej tureckej dedinky Pamukkale, ktorá by si žila ospalým rurálnym životom, nebyť nie jedného, ale rovno dvoch skvostov, ktoré sa v jej blízkej vzdialenosti nachádzajú, jedna priamo nad druhou. Tou prvou sú ruiny obrovského antického mesta Hierapolisu a tou druhou fascinujúce terasy zo snehobieleho travertínu, ktoré sú zároveň prírodnými kúpeľmi. Ešteže sa dajú navštíviť na jedenkrát!
Z jedného miesta, v ktorom sa pred nami odkrýva antická história sťa na dlani na druhé. Zo živého Canakkale pokračujeme autobusom do Izmiru. Na miestnej autobusovej stanici sme presadli na dolmus do Selcuku, mesta, ktoré sa nachádza pri stále prebiehajúcich vykopávkach antického Efezu. Neviete si predstaviť, aké rozľahlé toto odkryté antické mesto je...
Kam ďalej z tureckého Edirne? Pokojné mesto, v ktorom život plynie bez výrazných vonkajších zásahov sme vymenili za centrum, ktoré navštevujú turisti i pamätníci. Tí prví prichádzajú celoročne, nahliadnuť na vykopávky Tróje a tí d
Po turistickom a rušnom Istanbule sme sa vydali tam, kde nás čakal jeho presný opak: Edirne je prívetivé mesto s viacerými atrakciami, ktoré však nebránia miestnym užívať si svoj život v pokojnom tempe. Z nášho pohľadu je spoznať ktorúkoľvek krajinu najprv skrz jej hlavné mesto tou horšou alternatívou, pretože hlavné mestá nikdy nereprezentujú svoj štát v pravdivom duchu. Je v nich najviac prisťahovalcov, najviac turistov a pascí na nich, príliš veľa ľudí a človek si miestne zvyklosti musí osvojiť veľmi hekticky. A tak som sa do rázovitého Edirne na hraniciach s Bulharskom, v ktorom stojí vraj najkrajšia mešita v Turecku, veľmi tešila.