Martina Rúčková
Krymská jeseň: Bachčisarajská fontána
Poslednou zastávkou na Kryme bolo mesto Bachčisaraj, bývalé centrum Krymského chánstva a jeho okolie.
Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Poslednou zastávkou na Kryme bolo mesto Bachčisaraj, bývalé centrum Krymského chánstva a jeho okolie.
Krymské cesty nás ďalej doviedli smerom do Sevastopoľa s jednou zaujímavou zastávkou v ponorkovej základni.
Písal sa október roku 2014 a všetky udalosti okolo ruského prisvojenia si Krymu boli ešte nové a čerstvé.
V lete roku 2014 sme sa rozhodli využiť júnový štátny sviatok v rámci Ruska cestou do jeho menej prebádaných končín. A tak sme sa ocitli na jeden deň v Murmansku, z ktorého sme sa nočným vlakom dostali do mesta Kem.
Zhruba takto pred rokom, som sa jeden pekný víkend vybrala do Petrohradu. Manžela som mala v Číne a voľný víkend predo mnou sa patrilo využiť naplno.
Noviny Izvestija, rádio Maják a televízna stanica Rasija sa na prelome rokov 2007 a 2008 rozhodli vyhlásiť súťaž, v rámci ktorej ich čitatelia, diváci a poslucháči hlasovali a vyberali sedem divov Ruska.
V Rusku žijem už štvrtý rok, dovolím si tvrdiť, že som z neho už čo-to videla, vrátane väčších či menších cestovateľských šialenstiev.
Z budhizmu k starej kresťanskej viere, všetko v Burjatii na východnom brehu jazera Bajkal. Posledný deň našej bajkalskej výpravy sa prehupol do svojej druhej polovice.
Nadišiel čas rozlúčiť sa s Bajkalom. Posledný prejazd cez jazero a zvyšné dva dni nášho programu sme už absolvovali suchou nohou vo väčšej a ešte väčšej vzdialenosti od jazera.
Z bajkalských zájazdov sa o pár desaťročí (alebo ak skôr, ak sa pri ničení nášho životného prostredia budeme extra snažiť) môže pokojne stať zážitková zimná turistika.
Po asi päť a pol hodinách spánku sme sa zobudili do slnečného rána. Aspoňže nás na stole v kuchyni čakali raňajky a s nimi veľké prekvapenie.
Medzinárodný deň žien, ôsmy marec, sme, neprekvapivo vzľhadom na udalosti predošlého večera, oslávili s miernou opicou.
Druhý deň na ostrove Olchon sme začali budíčkom a raňajkami. Nielen režím ale aj naše ubytovacie zariadenie Bajkalov Ostrog mi pripomínalo školu v prírode.
Už pri vystúpení z lietadla v Irkutsku nás privítala pravá sibírska zima. Chrumkavá a najmä biela, mimo pristávacej dráhy a miest na parkovanie lietadiel bolo všetko pod snehom.
Rusko má tri prírodné divy, ktoré treba určite navštíviť: pohorie Altaj, polostrov Kamčatka a jazero Bajkal. Altaj sme navštívili vlani, na Kamčatku sa chystáme a na Bajkal sme si robili zálusk už poriadne dlho.
Ešte v októbri roku 2013, pol roka po tom, čo som sa do Ruska presťahovala, sme sa vybrali poznávať Povolžie, konkrétne Volgograd, kedysi Stalingrad a Saratov, už keď bol po ceste.
Na hraniciach Litvy a ruskej Kaliningradskej oblasti nájdete fascinujúci prírodný úkaz - piesočný polostrov, ktorý oddeľuje Kuršský záliv od Baltského mora. Ukrýva v sebe bohatú faunu a prapodivnú flóru.
Raz to muselo prísť, čo by boli výlety po Rusku bez navštívenia Kaliningradskej oblasti? S multivstupovými vízami je to o poznanie jednoduchšie, ak sa už turistovi v krvi a pote podarí si ruské víza vybaviť,
Keď sme už vlakom absolvovali všetky možné tradičné a známe miesta, ktoré sa z Moskvy dajú zvládnuť cez noc, prišiel rad na tie netradičné.
Či už ste si stihli pozrieť všetko v meste alebo nie, aspoň jeden deň svojho pobytu v Petrohrade sa nebojte obetovať výletu do niektorého z takzvaných „Prígorodov Peterburga“.