Martina Rúčková
Precestované, no nenapísané
Témy článkov svojho blogu vyberám takmer náhodným spôsobom, no vždy sa snažím kombinovať nedávno precestované a zažité so zápiskami zo starších ciest.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Diagnózou aj povolaním právnička, záľubami nadšená cestovateľka. Život ma zatiaľ viedol po osi Košice-Oxford-Bratislava-Moskva-Praha. Spolu s manželom cestujeme po nových aj starých miestach, snažiac sa navštíviť všetky pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO po ceste. Zoznam autorových rubrík: Stredná Európa, Anglicko, Škótsko, Severná Európa, Východná Európa, Západná Európa, Južná Európa, Rusko, Západná Ázia, Stredná Ázia, Juhovýchodná Ázia, Arabský svet, Stredná Amerika a Karibik, Zážitky z ciest, Kultúra, Súkromné, Nezaradené
Zážitky z ciest
Martina Rúčková
Ako sme (ne)navštívili Južné Osetsko
Medzinárodný kongres extrémnych cestovateľov v Groznom, ktorého som sa zúčastnila tento rok v októbri, združil okrem iného jeden zaujímavý typ cestovateľov „zberateľov“. Predstavte si, že sú na svete aj ľudia, ktorí už navštívili každú krajinu sveta a nevedia, čo ďalej. Tak si rozdelia našu krásnu planétu na vyše tisíc teritórií a každé z nich si po navštívení odškrtávajú. Práve návšteva mnohých teritórií, ktoré im v zozname chýbali, prilákala mnohých z nich do Grozného. A k zbierke Čečenska, Ingušska, Severného Osetska a Dagestanu nemohla chýbať ani ďalšia lahôdka v podobe Južného Osetska...
Martina Rúčková
Najkrajšie miesta Európy z výberu National Geographic
Nedávno sa mi dostal do ruky anglický špeciál časopisu National Geographic, ktorý vybral sto najkrajších miest v Európe. Nadšene som si poprezerala krásne fotky miest, z ktorých som mnohé navštívila. Inšpirovaná pútavými pohľadmi na rôzne zákutia nášho svetadielu som sa rozhodla sprostredkovať vám niektoré z nich, spolu s fotografiami z nášho rodinného fotoarchívu, rozdelené do kategórií ako v pôvodnom špeciáli. Pohodlne sa usaďte, čaká vás okružná cesta po Európe
Martina Rúčková
Roskilde - veľký festivalový sviatok
Zatiaľ čo Slovensko sa pripravuje na Pohodu, počas uplynulého víkendu sa v dánskom Roskilde konal jeden z najväčších festivalov Európy, ktorý sa koná od roku 1971. Ročník 2014 otvoril svoje brány vyše stom tisícom návštevníkov, zamestnal 31 000 dobrovoľníkov a na jeho siedmich stageoch hralo 166 umelcov a skupín z tridsiatich krajín sveta. Absolvovala som posledné tri dni festivalu, počas ktorého areál praskal po švíkoch. Pár dojmov vám prinášam v tomto článku.
Martina Rúčková
Moja malá cestovateľská závislosť
Všetky príbehy majú svoj začiatok, vrátane toho môjho cestovateľského. Začiatok niečoho nového môže sprevádzať radosť, nedočkavosť, nadšenie, no zároveň aj obavy či nervozita. Záleží na tom, aká ste povaha. V momente, keď som vstávala o piatej ráno, aby sme mohli vyraziť včas ráno, bola paradoxne mojou prvou emóciou mrzutosť, pretože ranné vstávanie nenávidím. Tomu ránu však predchádzalo niekoľko dní vzrušenia, balenia a drobného napätia...
Martina Rúčková
Ako sme v hodinovom hoteli strávili celú noc
Ako som už písala v jednom zo svojich predošlých blogov venovaných Ukrajine, mesto Chotyň je známe najmä vďaka svojej kamennej pevnosti. Okrem toho už bohužiaľ nemá turistovi príliš čo ponúknuť, ak nerátam cintorín a schátralé námestie ešte zo socialistických čias. Zato v noci naberá mesto aj príjazdové cesta k nemu jemne desivú atmosféru a musím povedať, že kým sme v týchto končinách našli strechu nad hlavou, zažili sme poriadne safari.
Martina Rúčková
O dvoch druhoch expatriatov
Už som si prečítala mnoho delení expatriatov, teda ľudí, ktorí sa už z akéhokoľvek dôvodu rozhodli odísť žiť do zahraničia. Väčšinou sa škatuľkujú na základe ich motivácie odchodu do zahraničia, veku, rodinného stavu či frekvencie návštev rodnej krajiny. Podľa mňa je to ale omnoho jednoduchšie a expatrioti sa dajú veľmi ľahko rozdeliť na dve skupiny: tí, čo sú so svojím životom v zahraničí spokojní a tí, čo s ním spokojní nie sú. Od toho sa potom odvíja všetko ostatné...
Martina Rúčková
Nenadávajte na slovenské reštauračné služby!
Tento príbeh sa neodohral na Slovensku, ale v Moldavsku. Na občasné zaváhanie sme vzhľadom na lokalitu som bola pripravená, ale to, čo sme aj s mužom v tejto navonok luxusne prezentovanej reštaurácii zažili, bolo skutočne absurdné. Napriek tomu sme sa rozhodli, že si nepokazíme večer a že túto absurdnú drámu, ktorú by lepšie nenapísali ani Beckett s Dürrenmattom, si spolu s personálom reštaurácie užijeme až do konca. Napokon, kto má potrebu si na dovolenke kaziť nervy, však? A práve v tomto momente som si opäť raz spomenula na naše milé Slovensko a musela skonštatovať, že so službami v slovenských reštauráciách to u nás doma vlastne vôbec nie je až také zlé...
