Pico del Teide - najvyšší vrch Španielska
Výstup do výšky 3718 metrov nad morom sa dá zvládnuť prekvapujúco rýchlo a jednoducho. Najmä ak nemáte na národný park celý deň. V takomto prípade odporúčam nasledujúci scenár: sadnúť do auta a ešte v ranných hodinách sa odviezť pod lanovku. Po ceste sme zastavovali takmer permanentne, nemohla som uveriť, koľko krásnych výhľadov sme míňali. Na viacerých z týchto drobných parkovísk tiež začínajú rôzne turistické chodníky, všetky zreteľne označené. My sme si však len spravili zopár fotiek a pobrali sa ďalej, smerom lanovke. Chystáme sa vystúpiť na dodnes aktívnu sopku, ktorá naposledy chrlila lávu v roku 1909.
Lanovka vyváža turistov do výšky takmer 3600 metrov nad morom. Kto chce pokoriť vrchol, musí posledných asi 150 výškových metrov po trase dlhej 1200 metrov vyliezť už sám. To, že sa dostanete lanovkou hore, ešte neznamená, že si na Teide aj poleziete, potrebujete totiž špeciálne povolenie. To je bezplatné a dá sa získať online po zadaní čísla pasu a slúži na obmedzenie počtu turistov na ceste na vrchol pre určené časy. Cesta je totiž úzka a plná ostrých kameňov a pri väčšom počte ľudí by bola nebezpečná. Ak sa chystáte na Tenerife a máte chuť skúsiť práve túto aktivitu, vybavte si povolenie čím skôr, kto skôr príde, ten skôr berie. My sme ho získali s predstihom asi dva mesiace, v hlavnej sezóne budete asi potrebovať ešte väčší náskok.
Cesta na vrchol je celkom rýchla, výstup nám trval do tridsať minút. Bola som však prekvapená z reakcií svojho tela na výšku, bolo to prvýkrát v mojom živote, čo som zažila prvé náznaky výškovej choroby. Srdce mi bilo rýchlejšie, rýchlejšie som sa aj zadýchala a párkrát sme si museli spraviť pauzu, posedieť a až potom pokračovať. Aj tak sme to našťastie zvládli svižným tempom, užili sme si krásny výhľad na more aj okolité ostrovy a potom sme sa vrátili späť dole. Bolo dvanásť hodín a pod lanovkou sa už začali zbierať turisti. Nás čakalo potápanie.
Údolie dediny Masca
V rámci okružného výletu po ostrove viedla naša cesta cez údolie, v ktorom sa nachádza dedina Masca. Je to maličká dedinka s počtom obyvateľov 80, jedna z mála dedín na ostrove, ktorá si zanechala svoj pôvodný ráz. Najmä v porovnaní s Playa de las Americas či Los Christianos, z ktorých sa stal v podstate už takmer Disneyland, je veľmi osviežujúce vidieť chutnučkú dedinku, síce tiež plnú turistov, no omnoho dôveryhodnejšie ilustrujúcu ostrovný život jej bežných obyvateľov. Predstavte si pár kamenných domčekov, medzi nimi mačacími hlavami vydláždené chodníky, námestie s obrovským starým košatým fikusom a fantastický výhľad na svahy, ktorých sklon dosahuje 70 až 75 stupňov. Ešte aj cesta, ktorá do Mascy z oboch strán vedie je krásna, tiež plná rôznych výhliadkových bodov a miesto zvodidiel lemovaná žltými blokmi, ktoré vyzerajú ako veselé zúbky. Najveselšie je pozrieť sa pod seba a zhroziť sa, aká kľukatá cesta vás to ešte len čaká...
V Masce sme si sadli pod slnečníky a okrem piva ochutnali miestne špeciality: kaktusovú limonádu a kaktusovú zmrzlinu s jogurtom a palmovým medom. Limonáda mi príliš nechutila, zmrzlina bola ale skvelá. Na svahoch miestni pestujú Aloe Vera z ktorého vyrábajú rôzne krémy. A ak máte záujem aj o iný druh suveníru, pre Tenerife je typický minerál olivín, ktorý nájdete pekne vybrúsený väčšinou v strieborných šperkoch.
San Cristóbal de La Laguna
Toto historické mesto bolo kedysi hlavným mestom ostrova, no po poklese počtu obyvateľov tento prím prebralo Santa Cruz de Tenerife. Stále je to však tretie najľudnatejšie mesto kanárskych ostrovov s počtom obyvateľov vyše 150 tisíc. V tomto čísle nie je zahrnutých 30 tisíc študentov miestnej univerzity. Okrem bielo-hnedej rímsko-katolíckej katedrály sa vyznačuje mestským plánom typickým pre mestá Nového sveta - ulice sú narysované do siete a mesto už nemá opevnenie. Cestou mestom nás prekvapilo najmä to, ako plynule do seba prechádzala nová časť mesta s modernými budovami a električkovými traťmi so starou, kde sú budovy postavené v typickom koloniálnom štýle. Počas prechádzky sme sa každú chvíľu zastavili, aby sme poobdivovali drevené balkóniky nalepené takmer na každej budove.
Je tu veľká koncentrácia reštaurácií na meter štvorcový a každý si nájde niečo svoje. My sme sa zastavili v pivárni La Sureňa, kde podávajú pivo vo vedierku s ľadom v dvojdecových minifľaštičkách - skvelé pre dámy a široký výber tapas, ktoré nám na stole pristávali rýchlo. Keďže sme žiadneho žraloka nestretli počas potápania, dali sme si ho aspoň tato marinovaného a vypraženého v trojobale...
La Laguna má vraj najlepší nočný život na Tenerife, čo podľa mňa súvisí s vysokou koncentráciou študentov. V každom prípade je to zaujímavé mesto a aj zápis v zozname svetového dedičstva UNESCO vraví, že sa oplatí ju navštíviť.
Vďaka rozlohe ostrova je v pohode možné navštíviť všetky tieto tri miesta ostrova naraz, ak si nechcete požičiavať auto na dlhšie. Je to však výlet za všetky drobné, ktorý vám o ostrove a jeho úžasnej prírode i architektúre veľa povie.
