Neusiedler See
Neziderské jazero si obľúbili najmä cyklisti vďaka jeho fantastickej sieti cyklotrás. Okrem toho sú tu k dispozícii príjemné reštaurácie, rôzne „občerstvovacie stanice" pre turistov, lodný transfer medzi jednotlivými strediskami na brehu jazera a sezónne trhy. Turistov však k tomuto malebnému jazeru láka aj niečo iné a to chutné miestne víno. Z mojich vlastných skúseností môžem odporučiť dve miesta a to Purbach am Neusiedlersee a Illmitz. Poďme na rýchlu exkurziu:
Začnime v Illmitzi, ktorý leží na východnom brehu jazera v národnom parku Neusiedler See - Seewinkel. Najmä v máji sem chodia na výlety všetci milovníci vtáctva, ktoré tu v tom čase hniezdi. Určite si preto viete predstaviť moje prekvapenie, keď som sa prechádzala okruhom v tomto národnom parku a zistila, že v jednej jeho časti sú nainštalované rušičky proti vtákom. Raz za asi päť či desať minút ma z myšlienok vytrhol výstrel. Nechápala som, čo sa deje, až kým som neprišla k poliam, na ktorých pestovali vínnu révu. Práve tú chránia pred vtákmi. V srdci národného parku na krásnej slnečnej rovinke začína zrod miestneho vína. Na jeho plody však dlho čakať nemusíte, stačí sa vrátiť späť do mesta a sadnúť si do niektorej z miestnych reštaurácií, kde vám okrem chutného jedla ponúknu aj svoje vlastné vína. Oplatí sa prísť v septembri, keď tu predávajú mladé víno.
A teraz sa rýchlo otočíme a vydáme z juhovýchodu jazera na jeho severozápad, do mestečka Purbach am Neusiedlersee, ktoré bolo osídlené už od šiesteho storočia pred našim letopočtom. Za čias rímskeho impéria sa nachádzalo na známej jantárovej ceste. Nebolo vždy Purbachom, až do konca prvej svetovej vojny patrilo pod administratívnu správu Šopronu a volalo sa Feketeváros, teda čierne mesto. Dnes ho turisti vyhľadávajú najmä vďaka kvalitným miestnym vínam. Zopár reštaurácií nájdete roztrúsených po meste, no zamierme si to radšej na Kellergasse. Táto ulica je z oboch strán lemovaná radom historických podzemných vinárničiek. Počas sezóny sú celý víkend otvorené a vy môžete zavítať do ktorejkoľvek z nich a vydegustovať skvelého vína čo vám hrdlo ráči. A aby ste do seba to víno neliali na prázdny žalúdok, môžete si k nemu dať nejakú miestnu špecialitu. My sme si pochutili na klasickom poctivom chlebe s masťou a cibuľou, posypanom červenou paprikou. Domov sme sa vracali so zásobami vín v kufri...
Wachau
Údolie popri Dunaji ohraničené mestami Krems a Melk v stredoveku prosperovalo. Osídlené ale bolo už v časoch praveku a v dedinke Willendorf sa našiel známy artefakt mladšej doby kamennej „Willendorfská venuša". Dnes však táto dáma prebýva vo viedenskom Prírodovednom múzeu, vo Willendorfe môžete navštíviť múzeum venované archeologickým vykopávkam, ktoré viedli k jej nájdeniu. Súčasný ráz má krajina práve vďaka stredovekému osídleniu, čo si bolestne uvedomíte, keď sa budete snažiť prechádzať autom úzkymi uličkami mestečiek a dediniek. Pre pešieho chodca ale pôsobia útulne a večerná prechádzka pomedzi miestne vinárstva je veľmi príjemná.
My sme sa do Wachau vybrali na jednu noc, pretože vzdialenostne to už je asi na hodinu a pol cesty autom a degustovať mala chuť celá naša dvojčlenná posádka. Ubytovanie sme našli rýchlo, zastavili sme sa v jednej vinárničke s penziónom, kde síce voľno nemali, ale veľmi ochotne vytelefonovali všetkých susedov a zistili, že vo vedľajšej dedine má jedna pani voľnú izbu. Z Unterloibenu sme tak prešli do Oberloibenu.
Hrad Kuenringer v Dürnsteine sme videli iba z podhradia, ale dá sa k nemu vyliezť. Obľúbili si ho najmä turisti z Anglicka a to preto, lebo rakúsky vojvoda Leopold V. tu rok väznil kráľa Richarda I. Levie Srdce, ktorého tu odchytil pri návrate z tretej krížovej výpravy. Za výkupné vraj postavil vo Viedni mestské hradby. Úprimne? Mám pocit, že sa tu Richardovi mohlo celkom páčiť, prší tu o poznanie menej ako v Anglicku a miestna vitikultúra bola známa už v období stredoveku...
Naspäť do Unterloibenu. Vyskúšali sme niečo vo vinárničke, ktorá nám vybavila ubytovanie a potom sme sa prešli cestou popri náhorných terasách, na ktorých sa pestuje vinič. Príjemnou osvetlenou cestou sme sa vrátili do Oberloibenu, v ktorom je mnoho privátov a ešte viac vinárničiek. Z jednej do druhej, poochutnávali sme aj ponakupovali. Oproti upršanému dňu dedinka ožila a všade bolo plno ľudí - na uliciach aj za oknami vinární.
Ráno však neutekajte hneď domov. Prejdite si celú oblasť až po Melk. Cesta vedie popri rieke a chutné dedinky sa vám budú celý ten čas objavovať po vašej pravej strane. Nehovoriac o tom, že vo viacerých z nich sú otvorené predajne s miestnym vínom, kde vám ochotne nalejú z každého, kým sa rozhodnete, ktoré chcete. Mimochodom, čo na rakúskych vinároch oceňujem, je fakt, že sa držia odrôd, ktoré sa u nich pestujú od nepamäti a nesnažia sa príliš experimentovať. Nepotrebujú mať všetky možné odrody sveta, pokojne si vystačia s rízlingami, veltlínmi a muškátmi...
A keď ste sa dostali až do Melku, spríjemnite si dopoludnie návštevou Melkského opátstva (značky vás budú navigovať na Stift Melk). Tento benediktínsky kláštor je postavený v barokovom štýle, má prekrásne záhrady, zaujímavú knižnicu a kostol s impozantnými freskami. Pochovaní sú tu mnohí členovia rodu Babenbergovcov. Rozprávač Adso z románu Meno Ruže tiež pochádza z Melku, čím chcel údajne jeho autor Umberto Eco vzdať hold miestnemu kláštoru a najmä jeho knižnici.
Tip na záver, v Kremse sa každoročne v polovici júla konajú marhuľové slávnosti. Domáci marhuľový džem kúpite v celom Wachau, ale ak si chcete užiť pravú festivalovú atmosféru, naplánujte si svoj výlet práve na tento čas.
