Edinburský hrad
Zo starého mesta si ihneď všimnete zelený vŕšok sopečného pôvodu, na ktorom tróni hrad. Tento kopec sa v priebehu dlhej histórie plnej nájazdov rímskych a neskôr anglických vojsk obraňoval najľahšie spomedzi všetkých na trase z Anglicka do Škótska. Osídlený bol už od doby železnej, no prvé zmienky o ňom ako o sídle kráľov pochádzajú z 12. storočia. Jeho najväčšia sláva začala upadať v 15. storočí a postupne si zachoval iba funkciu kasární a väznice.
Pri vchode vás vítajú sochy Roberta I. Škótskeho a Williama Wallaca (áno, toho z Breaveheartu). Mnohé vonkajšie priestranstvá hradu vystavujú rôzne delá - jedno z nich, One o'clock Gun z druhej svetovej vojny, každý deň vystrelí salvu o jednej hodine popoludní. V jednej z hradných budov sídli Škótske národné múzeum vojny. Určite si však nenechajte ujsť Kaplnku sv. Margaréty, ktorá sa považuje za najstaršiu zachovanú budovu v Edinburghu. Na teraske pred ňou sa na slniečku ohrieva ďalšie zaujímavé delo Mons Meg, z ktorého sa vystrelila v roku 1558 salva na počesť sobáša Márie Škótskej a francúzskeho dauphina Františka II.. V Kráľovskom paláci nájdete korunovačnú sálu, v ktorej ležia insígnie škótskych kráľov: koruna, žezlo a meč. Od roku 1996 tu leží Skónsky kameň, na ktorom tradične korunovali škótskych monarchov.
Návšteva nám zabrala asi dve hodinky svižným tempom, na pozeranie je tu toho viac než dosť - napokon, Edinburghský hrad je dodnes najnavštevovanejšou škótskou pamiatkou.
Kráľovská míľa a palác Holyrood
Druhou najvýznamnejšou historickou pamiatkou mesta je Holyroodský palác, oficiálne sídlo britského panovníka v Škótsku. Od 16. storočia v ňom sídlili škótski králi a kráľovné. Cesta k nemu vedie cez Kráľovskú míľu - trasu cez historické centrum Edinburghu, ktorá meria jednu škótsku míľu. Začína Hradnou esplanádou, kde sa každoročne koná vojenská prehliadka a pokračuje časťami Lawnmarket a High Street. Lawnmarket bol pôvodne súčasťou „Hlavnej ulice" , o čom dodnes svedčí číslovanie jeho budov, ktoré pokračuje tam, kde prestalo na High Street. Pokračuje po Canongate, časťou, po ktorej skutočne kedysi presúvali kanóny a Abbey Strand, na konci ktorého už nájdete Holyrood.
Holyrood sme zvnútra nenavštívili, ale turistov tu najviac láka spálňa kráľovnej Márie Škótskej, ktorá tu strávila niekoľko rokov počas svojej turbulentnej vlády. Kráľovná Alžbeta II. tu každoročne strávi týždeň na začiatku leta, kedy sa v Edinburgu zúčastňuje mnohých ceremónií.
Palácu ostro kontrastuje budova Škótskeho parlamentu, v ktorej sa po prvýkrát zišli poslanci v roku 2004. Táto stavba bola od začiatku kontroverzná a svojim moderným dizajnom v bielom kameni v kombinácii s drevenými prvkami bola predmetom mnohých vášnivých debát. Z pôvodných 10 až 40 miliónov libier sa jej cena navýšila na pozoruhodných 414 miliónov. V článku o Bournemouthe som spomínala anketu, v ktorej Briti hlasovali za najškaredšie budovy, ktoré by radi videli zrovnané zo zemou. Škótsky parlament si tiež vyslúžil poprednú priečku v tomto rebríčku. Treba ho ale brať s rezervou, umiestnil sa na ňom aj Angel of the North. Faktom je, že parlament a obrovský stan interaktívnej výstavy Our Dynamic Earth svojou belobou a modernosťou ostro kontrastujú so všetkým tradičným a dobovým vo svojom okolí. Názor na to, či je to dobré alebo zlé, si musí utvoriť každý návštevník sám.
Calton Hill
Tento kopec sa nachádza priamo uprostred historického centra Edinburghu a okrem krásneho výhľadu na kultúrne pamiatky mesta tu nájdete niekoľko zaujímavých pamätníkov, väčšinou z prvej polovice 19. storočia. Vyšliapať na jeho vrchol sa vám naozaj oplatí a nie je to ani príliš strmé či vyčerpávajúce. Cestou prejdete popri Dome Sv. Andreja, ktorý je sídlom vlády Škótska.
Najznámejší z pamätníkov je pamätník Dugalda Stewarta v tvare okrúhlej antickej svätyne so stĺpmi korintského typu, postavený podľa Lysikratovho pamätníka v Aténach. V podobnom štýle je postavený aj neďaleký Burnsov pamätník. Aby tých antických budov nebolo málo, v klasickom štýle s využitím mnohých antických prvkov je postavené aj Mestské observatórium a Škótsky národný pamätník mal vyzerať ako ďalší Partenón. Len škoda, že na jeho dostavanie nezvýšilo peňazí. Megalomanský projekt, z ktorého sa podarilo postaviť iba trinásť stĺpov, sa začal stavať na počesť padlých v napoleonských vojnách a mal obsahovať podzemné hrobky. V tejto „Škótskej Valhalle" mali byť pochovaní významní rodáci.
Veža na kopci predstavuje pamätník admirála Nelsona, na počesť bitky pri Trafalgare, v ktorej admirál zahynul. Vysoký obelisk vzdáva hold politickým mučeníkom.
Whisky!
Nuž a aký by to bol výlet do Škótska bez kvapky pravej single malt whisky. S touto špecialitou som sa po prvýkrát zoznámila práve v Edinburghu a keďže som predtým poznala iba bourbon whiskey, ktorá mi príliš nechutila, bola som mimoriadne skeptická. Na druhý pokus som sa však s manželom vybrala do atrakcie s názvom Scotch Whisky Experience a mnohé som sa dozvedela. Je to skvelé predstavenie škótskej - začínate jazdou v „sude", počas ktorej sledujete osud whisky od jačmeňa až po výsledný destilát niekoľko rokov odležaný. Nasleduje teória o jačmeni, o celom procese a o palete chutí a vôní, ktoré sú typické pre štyri hlavné regióny škótskej whisky - Lowlands, Highlands, Speyside a Islay. (Prípadne päť, nedávno sa medzi ne opäť zaradil Campbeltown.) Vyberiete si, z ktorého regiónu chcete svoju porciu whisky ochutnať. Dostanete ju v pohári Glencairn, ktorý bol navrhnutý pre škótsku a ktorý sa snažia v krajine spopularizovať. Odnesiete si ho so sebou ako suvenír. Potom si ju vychutnáte uprostred najväčšej zbierky whisky na svete.
Celý degustačný zážitok sa mi len ťažko opisuje, preto to prenechám majstrovi blendrovi Robertovi Pattersonovi z White and Mackay:
Na zdravie a dovidenia v Škótsku opäť o týždeň!
