Do prístavu sme síce prišli načas, naša loď dorazila s polhodinovým meškaním a nasledovalo dlhé vyloďovanie a naloďovanie. A samotná plavba stála skutočne za všetky drobné. Tento krát to nebol katamarán, ale niečo, čo dostalo pomenovanie Flying Cat (lietajúca mačka) a v podstate to bola malá rýchla loď, ktorú vlny nadhodili nad vodu a potom opäť dopadla na hladinu. Permanentne. Spoločenská hra pre dovolenkárov: skús sa pri tomto nepovracať. My sme vyhrali, ale bolo to Pyrrhovo víťazstvo, keďže všade navôkol nás pasažieri dávili ostošesť. Neviem si predstaviť plaviť sa v tejto hrôze až na Krétu, čo je jej cieľovou destináciou.
Z prístavu sa do Firy, hlavného mesta Santorini (Firá je zároveň grécky názov pre ostrov), dá dostať jedným z mnohých autobusov. Kto by si to chcel vyšľapať, nech sa páči, osem kilometrov s prudkým stúpaním po serpentínach po stene kaldery v úvodnej časti, nečakajte ľahkú letnú prechádzku. Ubytovanie sme si opäť vybrali v penzióne u milej gréckej babičky Sofie s krásnym výhľadom na more priamo na kaldere a terasou na streche, ktorá je ako stvorená na obdivovanie gýčového západu slnka za kupolou miestneho kostolíka.
Súčasťou typickej atmosféry Firy je ranné budenie zvonmi a klopkaním oslích kopýt na schodoch popri budovách, to sa miestni pripravujú rozvážať turistov hore a dole kalderou. A keď je už človek hore, to aby sa vybral rozplánovať si deň: my sme si v miestnej požičovni prenajali skútrik, ktorým sme sa chceli povoziť po ostrove. Prvou zastávkou bol pláž Kamari. Santorini je skutočne krásne len v časti kde je kaldera, vnútrozemie ostrova je už menej pôsobivé, spustnuté a ako mesačná krajina. Ale aspoň sa tam jazdí pomaly a pokojne, veď ako ináč keď sú tam samí skútristi a motorkári...
Dovolenka na Santorini
Letecky z Viedne za konečné ceny. Pozrite si ponuku pre last minute Santorini.
Zaparkovali sme moped a vybrali sa na pláž. Rozložili sme sa, trošku sa vykúpali v mori a následne sme pokračovali štúdiom literatúry. Vojsť do mora na santorinských plážach nie je nič príjemné, kamienky sú malé, šteklivé či pichľavé, v závislosti od citlivosti nôh, a okrem toho pália. Tým, že na plážach nie je piesok, ale drobné kúsky vyvretej čiernej sopečnej horniny, rýchlo nasajú teplo. Pláž Kamari je vraj jedna z tých najlepších na Santorini, opomenúc horúci piesok má dobré služby.
Na pláži sme vydržali dve hodiny, v našom ponímaní celú večnosť. Potom sme si sadli na mopedík, ktorý hrial rovnako ako kamienky na pláži rovnakej farby, a vyviezli sa kľukatou cestičkou vydláždenou nerovnými kameňmi na hlavnú cestu do starého mesta Firá.
Vlniace sa cesty ostrova nás ďalej doviedli do mesta Oiá, známeho najkrajšími západmi slnka na Santorini. Oiá, tiež ležiaca na kaldere, sa v mnohom podobá na Firu, ale pred Fhirou je ešte ostrovček ktorý zabraňuje tomu, aby turista videl, ako slnko zapadá priamo do mora. Za týmto výhľadom musí ísť práve do Oie. Uličky mimo kaldery sú bežné, trochu ošumelé, plné ľudí ale ničím výnimočné. A potom sa prejdete po uliciach, ktoré vedú po úbočí kaldery a zrazu vidíte tie povestné biele steny, bazéniky, terasky a kostolíky. Hlavnú cestu z oboch strán lemujú hotely, kaviarne, reštaurácie a obchody so suvenírmi.
Príbeh ostrova Santorini je príbehom ľudskej odhodlanosti. Santorini/Firá je jedným z miest, ktoré by mohli byť bájnou Atlantídou. Kedysi mal tvar kruhov, avšak v dôsledu výbuchu sopky sa jeho stred odpálil a ostal iba polmesiačik, ktorého vnútornú stenu tvorí kaldera - útes z vyvretej sopečnej horniny. Historici odhadujú, že práve tento sopečný výbuch spojený so zemetrasením vytvoril v Egejskom mori to tsunami, ktoré zalialo Krétu a zničilo Minojskú civilizáciu. A sopka je dodnes aktívna. Posledné zemetrasenie zažilo Santorini v päťdesiatych rokoch minulého storočia a vtedy kompletne zničilo Oiu aj Firu. Miestni sa však nevzdali a mestečká si opäť vybudovali nanovo, plne si uvedomujúc, že o pár desiatok rokov sa to môže stať opäť...
Na záver pobytu sme si dali neskorý obed či skorú večeru v jednom z podnikov, ktoré majú krásny výhľad na západ slnka. V zmysle zachovania zdravého rozumu a rozumnej koncentrácie osôb na meter štvorcový sme ho však navštívili ešte v čase, kedy bolo slnko vysoko nad obzorom a pieklo ako bláznivé. Ak niekedy plánujete večeru v Oii pri západe slnka, rezervujte si stôl vopred.
Západ slnka sme si tak opäť vychutnali na terase nášho penziónu. So Santorini sme sa rozlúčili nasledujúci deň dopoludnia, kedy sme nasadli na, našťastie už väčšiu, loď späť do aténskeho Piraeusu a odtiaľ o deň neskôr lietadlom späť do Viedne.
Z cyklu našej rodinnej Odysey to však nie je všetko, vlani v októbri sme navštívili polostrov Peloponéz s bájnou Olympiou a Mykénami a uplynulý víkend sme strávili na Cypre, bohužiaľ bez založenia obchodnej spoločnosti. O všetkých týchto miestach vám porozprávam v ďalších článkoch.
