Amesbury: Stonehenge
Najznámejší kruh stojacich kameňov bol podľa archeológov postavený vo viacerých fázach, počínajúc rokom tritisíc pred naším letopočtom. Názory na jeho využitie sa rôznia a existuje viacero teórií na čo vlastne slúžil. Možno je to práve to tajomno, ktoré láka turistov navštíviť toto čarovné miesto. Vždy som si ho predstavovala ako šíru zelenú pláň, uprostred ktorej stojí kruh obrovských kameňov. Všade navôkol je pokoj, ticho a vy stojíte ohromení veľkosťou tohto pompézneho zoskupenia kameňov...
...a potom prídete na miesto a ostanete sklamaní. V prvom rade, dopyt turistov je veľký a tak ich na miesto vozí jeden autobus za druhým. Komplex monumentu je umiestnený tak, že sa k nemu prechádza cez podchod pod cestou - áno, cesta, autá a ruch vám budú v ušiach svišťať z dvoch strán - od príjazdovej cesty aj od cesty A303 do Andoveru. Celý objekt je obohnaný plotom, aby sa tam nikto nedostal bez platenia a ani k tým kameňom sa príliš nepriblížite, pretože sa môžete pohybovať len po vyznačenom asfaltovom chodníku, ktorý, aby ste videli aspoň niečo, plytkým oblúkom reže do trávy a po oboch stranách má na stĺpikoch kovovú reťaz, aby niekto, nedajbože, nevyšiel mimo trasu. Samotné monolity sú omnoho menšie v porovnaní s tým, ako pôsobia na fotkách a návštevník má uprostred skupín ďalšich turistov zlý pocit, že skočil do ďalšej turistickej pasce. My sme sa napríklad rozhodli si ho iba vyfotiť spoza ohrady z pleteného drôtu, osem libier na osobu sa nám ako študentom zdalo trochu veľa. A tak sme sa vydali do Avebury za ďalším kruhom monolitov, dúfajúc, že budeme mať lepší zážitok.
Len tak mimochodom, ako nám neskôr prezradili spolužiaci, ak si chcete Stonehenge naozaj užiť a dokonca aj „oťapkať", treba sa prihlásiť na jeho návštevu počas letného slnovratu. V tento deň je totiž voľne prístupný rôznym mystikom, druidom a záujemcom o bližší kontakt a môžete nielen vykročiť na trávu, ale prechádzať sa pomedzi menhirmi a dokonca sa ich aj dotknúť. Len sa pripravte na to, že sa budete tlačiť.
Avebury: Avebury
Naopak, táto milá dedinka nesúca rovnaký názov ako najväčší kruh kameňov v Európe, nám to viac než napravila. Nenájdete tu totiž len jeden kruh monolitov, ale komplexé útvary. Všetky kamene sú obkolesené mohutnou priekopou s priemerom asi 420 metrov. Po jej vnútornom obvode boli rozložené menhiry, ktoré tvoria vonkajší kruh. V ňom sa nachádzajú dva samostatne stojace vnútorné kruhy a „alej" - cesta, ktorá je označená pármi oproti sebe stojacich monolitov. Časť dediny leží priamo v kruhu, časť vedľa neho. Napriek tomu, že priamo kruhom vedie cesta III. triedy, dedinka je dosť ospalá a najmä v pracovnom čase je tu ticho a pokoj. Prechádzať sa popri kameňoch môžete aj celý deň, možete sa ich dotknúť, dosýta sa na ne vynadívať bez toho, aby vás niekto naháňal. Všetko je zadarmo. Dokonca tu nenájdete ani žiadne obrovské turistické informačné centrá, suveníry si viete kúpiť v nenápadnom obchodíku v dedinke. Ak máte hlad, no nechcete stratiť pohľad na kamene, sadnite si do krčmy Red Lion s vonkajším sedením a vyriešili ste oba tieto problémy. Nakŕmení sa môžete spokojne vrátiť domov.
Stenness, Orkneje: Brodgarov kruh
Celé Orkneje sú známe vďaka svojim vykopávkam z obdobia mladšej doby kamennej. Dedinka Stenness na ostrove Mainland sa môže pochváliť až dvoma kruhmi menhirov nesúce mená „Stojace kamene Stennessu" a „Brodgarov kruh". Stojace kamene sme videli po ceste, no zastavili sme sa práve pri Brodgarovom kruhu. Opäť, oba kruhy sú verejne dostupné bez akéhokoľvek vstupného, viete do nich vojsť, dotýkať sa kameňov a nasávať atmosféru. Brodgarov kruh tvorí 27 zachovaných kameňov, ktoré sú postavené do pravidelného kruhu po vnútornom okruhu priekopy. V kruhu sa nenachádza žiaden ďalší vnútorný útvar či samostatne stojace menhiry, ale archeológovia priznávajú, že na tomto mieste nerobili vykopávky a preto je možné, že zem vo vnútri kruhu môže ukrývať tajomstvo.
Podobne ako v prípade Avebury, aj tu žijú miestni v úplnej harmónii s kamennými kruhmi. Okolo nich sú bežné polia a farmy. Pozemky sa historicky dokonca vyvinuli tak, že niektorí Orknejčania majú samostatne stojace menhiry priamo vo svojej záhrade. Tomu sa povie exteriérová dekorácia na úrovni! Najväčší pocit ohromenia z týchto záhadných zoskupení kameňov som mala práve tu a myslím si, že zaň mohlo najmä aktuálne počasie. Obloha bola šedá a zatiahnutá, dážď bol doslova na spadnutie. Do pobrežia udierali silné vlny a celá krajina okolo nás pôsobila nehostinne a nepríjemne. A zároveň čarovne. Tu, na úplnom severe Škótska sme sa na chvíľku stali súčasťou prírody okolo nás a spoznali jej čaro, ktoré pred stáročiami ako posvätné velebili naši predkovia.
