Kalwaria Zebrzydowska
Názov Kalwaria Zebrzydowska asi najviac poznajú kresťanskí pútnici, no vďaka svojej zaujímavej architektúre má čo povedať aj ostatným bez rozdielu vierovyznania. Kláštor, ktorý sa v tomto meste nachádza, je zaujímavý tým, že pre svoju náboženskú symboliku využíva prírodnú krajinu navôkol. Kaplnky a aleje predstavujú jednotlivé body Krížovej cesty. A tak už od sedemnásteho storočia stoja bok po boku v harmónii príroda aj výtvory ľudí. Kalváriu začal stavať v roku 1600 Mikolaj Zebrzydowski, Vojvoda z Krakova, ktorý na svahoch vrchu Zar postavil Kaplnku ukrižovania. Tú pôvodne využíval len pre vlastnú potrebu, no františkánski mnísi ho neskôr presvedčili rozšíriť tento koncept na celé okolité územie a vytvoriť tak celok inšpirovaný chrámovým komplexom v Jeruzaleme. Kalváriu za svoj život niekoľkokrát navštívil aj pápež Ján Pavol II.
Na kalváriu sa dostanete stúpajúcou cestou z rovnomenného mesta. A je už na vás, či si dáte krátku prechádzku niektorým z jej úsekov, alebo sa len poobzeráte po hlavnom nádvorí plnom zelene, ktoré zo všetkých strán obkolesujú krémové budovy kláštora s červenými strieškami. Tu predávajú suvenír, tam je zasa prameň s liečivou vodou...
Soľná jaskyňa Vielička
Keď sme sa dosýta vynadívali, pokračujeme v ceste smerom na Krakov. Z hlavnej cesty však odbočíme smerom na Vieličku. Toto mesto je od trinásteho storočia banským mestom a Soľná baňa Vielička dodávala soľ na stoly poľských domácností až do roku 2007, kedy ukončila ťažbu. Otvorená je však doposiaľ, aj keď už len ako podzemné múzeum. Baňa má obrovský komplex podzemných chodieb a priestorov, z takmer tristo kilometrov chodieb uvidíte v rámci prehliadky tri. Prehliadka sa začína cestou po úzkom drevenom schodisku, ktoré nemá konca. Takto si však omnoho lepšie uvedomíte hĺbku, do ktorej schádzate. Pprejdete množstvom veľkých chodieb a miestností, niektoré zoznamujú s históriou baníctva v tejto oblasti, iné slúžia ako kaplnky, sály - jedna z nich sa dá prenajať na bankety, nájdete tu aj obchod a podzemnú samoobslužnú reštauráciu. Ocitnete sa v skutočnom soľnom kráľovstve, pretože všetky steny, stropy, podlahy, sochy a výzdoba sú zo soli. Na rozdiel od kameňa soľ zaujímavým spôsobom odráža svetlo a práve vďaka tomu sa mi vo Vieličke veľmi páčilo. Ostatné podzemné priestory, či už sú to jaskyne, bane či katakomby, ma trochu desia a vždy som rada, že som konečne vyšla na denné svetlo. V tomto prípade mi ale bolo ľúto, že sa naša vyše trojhodinová prehliadka skončila, pokojne by som tam ešte pobudla. Jedinou nevýhodou je, že najmä v letných mesiacoch Vieličku navštívi skutočne mnoho turistov. Majú to tam dobre zorganizované, no aj tak sme sa pre ušetrenie času rozhodli absolvovať prehliadku v poľštine.
Deň sa pomaly chýli ku koncu a preto sa treba dopraviť niekam, kde môžete prenocovať. My sme si vybrali malé kúpeľné mestečko Busko-Zdrój. V roku 1966 vyhralo prvé miesto v súťaži o najkrajšie kúpele v Poľsku. Samotné kúpele sme nevideli, prešli sme okolo nich a celé okolie pôsobilo už trochu opotrebovane. Bývali sme v jednom z okolitých penziónikov. Ak sa vám podarí prísť ešte podvečer, môžete si zahovoriť nejaké tie kúpeľné procedúry. Posedenie v príjemnej krčmičke ale nečakajte, žiadne sme tu nenašli.
Zamość
Druhý deň je venovaný ceste do Zamośću. To je známe vďaka svojmu renesančnému centru mesta postavenom podľa talianskych pravidiel o dokonalom meste - centrum mesta, kde sa sústreďuje spoločenský život, dopĺňajú obytné časti a to všetko je vo vnútri pevnosti, pripravené brániť sa proti nepriateľom. Uprostred námesia s fasádami domov vo všetkých farbách dúhy tróni radnica. No aj mimo námestia nájdete zaujímavé domy či kostoly. Odporúčam všetko poriadne nafotiť, pretože toto mesto je fotogenické viac než dosť. Obed na námestí a pokračujeme do Rzeszówa, ktorý je už na dlhšiu cestu, ale dorazíte doň akurát podvečer. Historické časti mesta sa striedajú s monumentálnou socialistickou architektúrou. Keď som študovala, čo sa v meste od našej návštevy zmenilo, pribudla tu vraj zaujímavá prehliadka podzemných chodieb pod hlavným námestím. Ak by sa vám po Vieličke i tak málilo podzemia, nech sa páči.
Drevené kostoly Malého južného Poľska
Posledný deň cestujeme späť na Slovensko. No nestáčajte volant hneď svojím smerom, poľsko-slovenské pohraničie skrýva obrovské poklady. Sú nimi drevené kostolíky Malého južného Poľska. Všetci poznáme kostoly najmä ako tie obrovské kamenné stavby v centre každého mesta či dediny. No kostolíky v drobných horských dedinkách sú podstavené z dreva a ukazujú nám, ako vyzerali prvé kostoly v období stredoveku. Tieto sú síce trochu mladšie, no aj tak majú za sebou zväčša úctyhodných päť storočí. Nájdete ich v Binarowe, Blizniach, Debne, Haczowe, Murowani a Sekowe, stačí si vybrať. Za iných okolností by ste ich videli len vďaka autobusovej prehliadke celého regiónu, auto vám však ponúka slobodu vybrať si dedinku, ktorú navštívite. My sme si pozreli kostol Sv. Filipa a Sv. Jakuba v Sekowe a fotky v tomto článku sú z kostola Archanjela Michala v Binarowe. Okrem pozoruhodnej architektúry nás očaril aj zvnútra svojimi farebnými drevomaľbami.
Až teraz si môžete odškrtnúť všetky body itinerára za splnené a plní zážitkov sa vrátiť domov. No cestovateľské topánky neodkladajte, v piatok sa pre zmenu vyberieme na juhozápad Poľska!
