Slováci v Rusku toto miesto poznajú a ak sú v Jaroslavli, prídu sa pozrieť. Havária sa odohrala len pár metrov od jaroslavľského letiska a miesto bolo pôvodne celé čierne - oheň a rozliate palivo spálili všetko navôkol. O dva roky neskôr vyzerá tichá záhradkárska oblasť tak ako predtým, s výnimkou veľkej vydláždenej plochy pamätníka. Nedávno som čítala, že pri jaroslavľskej Aréne 2000 zajtra oficiálne odkryjú pamätník v tvare tridsiatich siedmich hokejok, ktorý z jednej strany vyzerá ako padajúci vták a z druhej strany ako stúpajúce lietadlo. Ten určite uvidí mnoho ľudí. Miesto, kam si ľudia chodia uctievať zosnulých hokejistov za mestom, je však ukryté a vďaka tomu bráni davom rušiť jeho pokoj.
Ani taxikári samotní niekedy nevedia, kam majú ísť. S nami bol v tom čase našťastie kamarát, rodák z Považia, ktorý v Jaroslavli žije. V jednej chvíli taxík odbočil z hlavnej cesty na letisko a potom sme sa hodnú chvíľu tmolili po štrkovej ceste pomedzi drevené chalúpky. A keď som mala pocit, že sme určite zablúdili, na tom štrku sme zaparkovali a uprostred všadeprítomnej zelene, s výhľadom na rieku Volgu je sivá vydláždená plocha, ohraničená zábradlím a malou kaplnkou.
Fanúšikovia zo všetkých končín sveta sem priniesli rôzne memorabílie, hokejky, šály, vždy sa tu nájdu čerstvé kvety. Miesto je pokojné a tiché, ruch cesty nepočuť. Nikto nič nevandalizuje a náš kamarát nám vravel, že je až zázrak, že žiaden z predmetov, vrátane malého modrého keramického srdiečka, ktoré sem poslala manželka nebohého Pavla Demitru, tu stále sú, žiaden zberač suvenírov sa na ne neulakomil.
Na tomto mieste môžete v tichu rozjímať, spomenúť si na skvelé športové úspechy tímu i jednotlivých hokejistov. Nikto vás nebude rušiť, o pár metrov ďalej vidíte do záhradiek za domčekmi, kde miestni okopávajú svoje hriadky, akoby sa nič nebolo stalo. Pri spomienke na toto miesto si v duchu prajem jediné: aby podobné nešťastia, a s nimi aj podobné pamätníky, už nepribúdali.
