A v rámci jednej z týchto ciest sme pred večerom stráveným vo Varšave stihnúť ešte dve zastávky na miestach, kde sa písala história východnej časti novovekej Európy - autormi z rodu Radziwillovcov.
Mirský zámok
V Hrodnianskej oblasti, asi deväťdesiat kilometrov na juhozápad smerom od Minska, nájdete bielo-červený gotický zámok so štvorcovým pôdorysom a utešenými vežičkami po obvode svojich múrov. Postaviť ho dal vojvoda Ilinič v 16. storočí neďaleko rovnomennej dediny a nahradil ním pôvodné drevené osídlenie. Okrem štyroch veží v každom rohu opevnení má zámok aj piatu, tá sa týči nad padacím mostom, ktorý bolo možné v prípade potreby kedykoľvek dvihnúť. Zámok oddeľovala od okolitej krajiny priekopa napustená vodou. Bol krásnym príkladom takzvanej bieloruskej gotiky, ktorá sa prejavovala v práci s kontrastom bielej sadry a tehly pri vytváraní rôznych vzorov.
V druhej polovici 16. storočia sa zámok dostal do vlastníctva rodu Radziwillovcov. Nasledovali dostavby a výzdoba hradu v renesančnom štýle, ktorý stihol prísť do módy. Prvé vážne škody utrpel zámok v priebehu napoleonských vojen. Koncom 19. storočia sa síce dočkal rekonštrukcie, dokonca ďalších prestavieb, no počas okupácie Bieloruska nemeckými vojskami sa z neho stal zberný tábor, z ktorého boli Židia vysielaní do koncentračných táborov. V povojnovom období sa našťastie opäť dočkal rekonštrukcie, ako z interiéru tak i exteriéru a dnes dokonale mapuje vývoj architektonických slohov od gotiky až po baroko. Na zoznam svetového kultúrneho dedičstva bol zapísaný v roku 2000. Je sprístupnený pre verejnosť a v jeho priestoroch sa nachádza aj hotel a reštaurácia, takže na svojich cestách naprieč Bieloruskom v ňom môžete aj prenocovať.
Zámok v Ňasviži
Druhá bieloruská UNESCO pamiatka má s tou prvou spoločného vlastníka: rod Radziwillovcov. Rod ho držal vo svojom vlastníctve od 16. storočia až do roku 1939. Zámok nájdete na severovýchode od mesta Ňasviž. Obkolesujú ho jazerá na rieke Uša, ktoré dokresľujú nádhernú atmosféru hradu sťaby namaľovaného. V porovnaní so zámkom v Mire je ten ňasvižský o poznanie väčší: veľké a mohutné krídla obkolesujú priestorné nádvorie, vytvárajúc obrovské priestory nielen pre domácich pánov a služobníctvo, ale tiež pre stajne, arkiere, zbrojnicu a tajné chodby. V 17. storočí pribudli štyri obranné veže a prístup k zámku sa obohnal opevneniami, cez ktoré viedli len dve prístupové cesty. Postupne pribúdali ďalšie prvky a tak sa zo stredovekého základu stal elegantný zámok v štýloch, kde sa prelínala renesancia, baroko, klasicizmus a nezameniteľný kolorit miestnych majstrov.
Od druhej polovice 17. storočia hrad poznačili nájazdy Rusov aj Švédov, etapa rekonštrukčných prác bola započatá v dvadsiatych rokoch 18. storočia. Pribudla kaplnka, divadlo a Kráľovská sála postavená na počesť návštevy kráľa Stanislava Augusta Poniatowského. Dnes je v rámci expozície zámku možné vidieť pozoruhodné kulisy barokového divadla, ktoré sa kedysi využívali pri rôznych hrách: nástroj “vlnolam” - dve úrovne vĺn vyrezávaných z dreva, ktoré stúpali a klesali otáčaním kľúk, ktoré z dvoch strán ovládali ležiaci sluhovia, či prístroj imitujúci zvuk padajúceho dažďa - drevený sud s kľukou, v ktorom bol nasypaný piesok. Koncom 18. storočia pribudla knižnica s rozsiahlou zbierkou kníh. História zámku bola v nasledujúcom období podobná ako v tom Mirskom - prišli vojny s Ruskom a Švédskom a keď sa zámok konečne pozviechal z toho najhoršieho a nákladnými rekonštrukciami sa ho podarilo ako-tak zakonzervovať, prišla druhá svetová vojna.
Zámok sa stal štátnym majetkom v roku 2001 a jeho rekonštrukcia bola ukončená až v roku 2012. Dnes víta vo svojich priestoroch turistov a je skvostom, ktorý sa rozhodne oplatí vidieť. A nielen pre UNESCO zápis.
V zozname svetového kultúrneho dedičstva má Bielorusko ešte dva zápisy - Struveho geodetický oblúk, o ktorý sa delí desať krajín (jeden z jeho mnohých bodov sme videli počas cesty do Litvy) a Belovežský prales, o ktorý sa delí s Poľskom. V jeho bieloruskej časti si spravili podobnú zastávku počas inej cesty môj manžel a svokor a o ich zážitkoch vám porozprávam o týždeň.
