A ako Silvester v Barcelone?
Začalo to nevinnou prechádzkou po meste a tichým sedením v jednej z celoročne otvorených letných terás nad krčahom sangrie, debatujúc, hútajúc, bilancujúc. Potom prechádzka po rušnej La Ramble, neviem, ako je to v súčasnosti, ale v čase našej návštevy sme museli odháňať podivne vyzerajúce tváre s ponukou rôznych omamných látok. Jedno z neželaných negatív veľkého objemu cestovného ruchu a geografickej blízkosti tranzitných bodov. Potom sme zakotvii vo veselom bare, ktorý sme si vyhliadli už predošlý večer s názvom Patagonia. Identifikujúc anglicky hovoriacu skupinku mladých turistov sme sa dali do reči, zoznámili sa a nový rok sme tak privítali vo veľkej skupine príjemných ľudí a poriadne veselej oslave. Bola to tá šťastná konštelácia večera a spoločnosti, kedy sa každý predháňal zaplatiť kolo a keď prišiel rad na nás, naši čašníci boli už tak rozvášnení, že na otázku, koľko to celé stálo, len mávli rukou a povedali, že šťastný nový rok. Rok 2011 som tak privítala na balkóne s výhľadom na rozbúrený hlavný katalánsky bulvár dívajúc sa na mnohé ohňostroje a spievajúc Auld Lang Syne - báseň škótskeho poeta Roberta Burnsa na motíve ľudovej piesne, ktorú v anglicky hovoriacich krajinách spievajú počas mnohých udalostí, keď sa jedna etapa života končí a druhá začína. Naši rozvášnení časníci zasa spievali názov podniku (Patagonia) do melódie retro odrhovačky Can’t take my eyes off you.
Cestou na Montserrat
Ráno sme skontrolovali obsah peňaženky a zistili sme, že celý silvestrovský večer v Barcelone nás stál asi dvadsať eur. Vzhľadom na stav, v ktorom sme sa ráno nachádzali, dosť dobré… Nastal však čas rýchlej konsolidácie a zázrakov na počkanie a po raňajkách na stojáka sme sa previezli na stanicu, z ktorej chodili pravidelné vlaky do Monistrol de Montserrat. Do kláštora sa dá vybrať dvomi spôsobmi: vlakom alebo visutou lanovkou. My sme si zvolili tú druhú a tak sme sa zo železničnej stanice premiestnili na stanicu lanovky. Pobavila nás dievčinka, ktorá vyliezla z vlaku, v ktorom sa zobudila po očividne divokej silvestrovskej noci: bosá, v minišatách a s roztrhanými pančuškami sa trasúc sa od zimy len nechápavo dívala, kde sa to vlastne ocitla. Jej ďalší osud sme sa nedozvedeli, nakoľko sme sa vybrali na lanovku.
Pútnický vrch
Montserrat má niekoľko vrcholcov, najvyšší z nich, Sant Jeroni, má 1 236 metrov, zo “základne” kláštora v horách si ešte viete vyliezť na Miranda de les Agulles vo výške 903 metrov nad morom či Montgrós 1 120 metrov nad morom. K mnohým z nich vedú aj zubačky - v čase našej návštevy predávali spoločný lístok na lanovku a všetky (asi štyri, ak si dobre spomínam) zubačkové lanovky, ktoré vedú k rôznym pútnickým miestam. Názov vrchu evokuje zúbky na píle, na ktoré sa podobajú pichliače jeho vŕškov. Z toho najvyššieho je vraj vidieť celé Katalánsko a za jasného slnečného dňa dokonca ostrov Mallorca.
História benediktínskeho kláštora na vrchu Montserrat začala v roku 880 - deti, ktoré pásli ovce, vraj videli jasný svetelný lúč dopadať na vrch hory, zároveň začuli spievať anjelov a ich srdcia naplnila nebeská radosť. Vrátili sa domov, o tomto zážitku porozprávali svojim rodičom, ktorí sa tam tiež vybrali. Asi po mesiaci jaskyňu, v ktorej sa tieto videnia odohrávali, navštívil miestny kňaz. V nej neskôr našli podobizeň Panny Márie a z jaskyne sa stalo pútnické miesto. Počas jeho histórie ho navštívilo mnoho známych mien, vrátane pápeža Benedikta XIII., Krištofa Kolumba, ktorý po ňom pomenoval ostrov v Antilách, Cervantesa, von Humboldta. Návštevy boli aj kráľovské: Fernando, Isabella, Carlos I., Felipe II., Ľudovít XIV.
V roku 1811 kláštor zničili napoleonove vojská, neskôr sa prestaval. Počas režimu diktátora Franca sa na tomto mieste ukrývalo mnoho Kataláncov, ktorí sa odmietli vzdať svojej kultúry a napriek zákazu používali katalánčinu a organizovali rôzne ľudové podujatia.
Dodnes je katalánskym národným športom vyliezť v noci na kopec, aby na ňom privítali východ slnka a povestná Čierna Madona, ktorej podobizeň sa pred vyše tisícročím záhadne vyskytla v miestnej jaskyni, je tu obľúbenou uctievanou svätou entitou. Pred vstupom do samotnej baziliky kláštora sa nachádzajú dve miestnosti, v ktorej sa nachádzajú rôzne predmety, ktoré sem priniesli na pamiatku ako poďakovanie veriaci, ktorých modlitby boli vyslyšané. Okrem iného sme medzi nimi našli aj prostetickú nohu…
Každý deň o jednej hodine popoludní spieva v bazilike chlapčenský zbor gregoriánske chorály a ďalšiu sakrálnu hudbu. Je to jedno z najprestížnejších hudobných telies v Španielsku. Montserrat sa však oplatí navštíviť každému, bez ohľadu na náboženské vierovyznanie, už len pre tie nádherné výhľady, okolitú prírodu a umenie ukryté v jeho dvoch múzeách.
Obrovským plusom je tiež predaj miestnych výrobkov, najmä ovčích syrov – tvrdšie si vezmite so sebou ako suvenír, mäkký si dajte v miestnej jedálni spolu s medom a orechami ako chutný a zdravý dezert. Aj keď máte na návštevu Barcelony málo času, skúste si vyhradiť dve tretiny jedného dňa na návštevu Motserratu, sľubujem vám, že nebudete sklamaní!
