Janov
V tento deň sme sa poslednýkrát rozlúčili s Azurovým pobrežím vo forme výhľadu na Monako z útesu nad ním a vydali sa ďalej k talianskym hraniciam. Čakal nás Janov, hlavné mesto regiónu Ligúria a šieste najväčšie mesto Talianska. V roku 2004 prevzalo štafetu Európskeho hlavného mesta kultúry a medzi jeho známych rodákov patrí moreplavec Krištof Kolumbus či husľový virtuóz Nicolo Paganini.
Vchod do mesta je moderný, plný betónových budov a veľkých autostrád. O to viac prekvapí, že človek takto ide, ide, niekde, kde mu navigácia ukazuje, že sa dopracoval na okraj starého mesta zaparkuje a zrazu spraví pár krokov a ocitne sa v úplne inom svete. Dom pred ním hrdo oznamuje, že tu žil pán Kolumbus a pôsobivý vchod do mesta pre nás pripravilo historické janovské opevnenie, konkrétne jeho časť Porta Soprana.
Potúlali sme sa uličkami a poobdivovali pruhované priečelia, pôsobivé katedrály a úžasne lákavo vyzerajúce predajne potravín. Občerstvili sa na káve a pokračovali smerom do Verony.
Verona
Štvrťmiliónová Verona leží v provincii Veneto na severe Talianska. Založená bola v prvom storočí nášho letopočtu, veľké vlny výstavby zažila najmä na prelome 13. a 14. storočia za vlády rodu Scaglierovcov a neskôr od 15. do 18. storočia ako súčasť Benátskej republiky. Chcela som napísať, že dnes je známa ako miesto, do ktorého Shakespeare zasadil dej svojej hry Rómeo a Júlia, ale čítajúc pohoršenia maturantov nad otázkou, koho Hamlet posielal do kláštora, si tým už vôbec nie som istá.
Nech je už ako chce, na Verone je fascinujúce, že každá doba, ktorou si prešla, sa podpísala na vzhľade mesta a ostali z nej pamiatky až dodnes. Centrum mesta tvoria pozostatky rímskeho osídlenia na meandri rieky Adige. Už spomínaní Scaligerovci rímske opevnenie prestavali a zväčšili, rozširujúc jeho územie na východ aj západ, pričom tento rozsah bol zachovaný až do začiatku 20. storočia.
Mesto má v súčasnosti mnoho pozoruhodných námestí a krásnych renesančných budov, turistov však do Verony lákajú najmä dvaja nešťastní Shakespearovi milenci: Rómeo a Júlia. Vďaka rovnomennej tragédii získalo mesto povesť miesta, ktoré nosí šťastie aj tým najnešťastnejším zaľúbeným a láka na čary lásky. Na obrázku dole vidíte údajný Júliin balkón, za ktorým stoja v radách vydajachtivé devy, ktoré sa na ňom chcú odfotiť.
No atrakcií podobného druhu je tu niekoľko: Socha Júlie, ktorej údajne treba podržať prsník pre šťastie, či stena plná zaľúbených odkazov. Na adresu Júlie do Verony píšu zaľúbení ľudia z celého sveta dúfajúc, že im to prinesie šťastie a pozornosť milovanej osoby. A potom sú tu telefóny, z ktorých si môže každá nádejná Júlia zatelefonovať a povzdychnúť, prečo je ten jej Rómeo Rómeom, úpenlivo ho vyzývajúc zahodiť svoje meno - veď to, čo ružou zveme sladko vonia aj pod iným názvom...
Verona však láka aj iných milovníkov - ľudí, ktorým srdce pookreje pri peknej hudbe. Každé leto sa v miestnej antickej aréne konajú operné slávnosti a stará stavba ožíva. Nikto v nej však neumiera, iba občasná nešťastná operná postava, no jej predstaviteľka sa na konci vždy elegantne zodvihne, aby prijala ovácie od publika. My sme mali šťastie na operu Charlesa Gounoda Rómeo a Júlia vo veľkolepej produkcii. Zážitok to bol úžasný, aj keď sme sa pri nej poriadne zapotili, lebo teploty tesne pod štyridsať stupňov sa vo Verone držali aj do neskorej noci.
Na záver vám dám malé odporúčanie na penzión, v ktorom sme prebývali a zo strechy ktorého sú fotené dva denné a jeden nočný pohľad na Veronu v tomto článku. Volá sa Relais 900, nachádza sa vo vilke postavenej v roku 1904 v štýle Art Nouveau a do vášho pobytu vo Verone pridá nádych romantiky.
